Preskočiť na obsah

Umelecký súbor Lúčnica

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Umelecký súbor Lúčnica
umelecký súbor
Založenie 1949
Vedúci Pavol Pilař (generálny riaditeľ)
Mikuláš Sivý (tanec)
Elena Matušová (spevácky zbor)
Martin Sleziak (primáš)
Kontakt Štúrova 6
811 02 Bratislava
Krajina Slovensko Slovensko
URL http://www.lucnica.sk/

Umelecký súbor Lúčnica alebo len Lúčnica je slovenský umelecký folklórny súbor. Založený bol v roku 1949 v Bratislave, avšak ako priamy nástupca študentskej národopisnej skupiny „Živena“, ktorá vystupovala už o rok skôr.[1]

Má tri zložky: tanečný súbor, spevácky zbor a orchestrálna zložka[1] (Orchester Zlaté husle).

Počas 65 rokov existencie sa v súbore vystriedalo viac ako 2000 ľudí.[2] Lúčnica vystupovala vo vyše 60 štátoch Európy, Ázie, Afriky, Ameriky a Austrálie.[3] Stala sa kultúrnym fenoménom a diplomatom reprezentujúcim Slovensko (a pred rokom 1993 aj Česko-Slovensko).[4]

Generálnym riaditeľom je Pavol Pilař.[5] Do funkcie ho k 13. aprílu 2022 vymenovala ministerka kultúry Natália Milanová.[6] Vedúcim tanečného súboru je Mikuláš Sivý.[7] Umeleckou vedúcou speváckeho zboru je Elena Matušová.[8] Primáš Orchestra a Ľudovej hudby je Martin Sleziak.[9]

Detvianske tance v podaní Lúčnice

Zakladateľskou osobnosťou Lúčnice bola choreografka Oľga Chodáková. Lúčnica vznikla ako „skupina nadšených mladých ľudí, združená v Národopisnej skupine Živeny“.[10] V roku 1948 sa predstavili na Slovanskej poľnohospodárskej výstave v Prahe,[10] kde asi pred 3 000 návštevníkmi vystupovali v Sokolovni na Vinohradoch.[11]

Jarné tance v podaní Lúčnice

Názov Lúčnica vymyslela a prostredníctvom tajnej voľby niekedy v roku 1950[1] presadila folkloristka a speváčka Ľuba Pavlovičová-Baková: „Ja som si to tak predstavovala, ako sme my robili ten prvý živeniarsky program, tie pestré horehronské kroje, na lúke. Tak pestré kvety na lúke – Lúčnica. Slnečné lúče, teda lúčnica, ktorá prináša radosť a takú pohodu pri pohľade na svoj program. Proste, tak som to odôvodnila nejak no tak to prijali.“[12]

Pastiersky tanec v podaní Lúčnice

Od roku 1951 súbor umelecky viedol Štefan Nosáľ, ktorý bol predtým v Lúčnici sólistom. Vedúcim orchestra a dirigentom bol Miroslav Šmíd. Hudbu pre Lúčnicu komponovali velikáni slovenskej hudby ako Alexander Moyzes, Tibor Andrašovan či Svetozár Stračina. Spočiatku tvorili základňu súboru vysokoškolskí študent, od roku 1953 získal súbor profesionálnejší charakter: zbormajstra, choreografa a dirigenta. V roku 1951 získal súbor Štátnu cenu, dvakrát získal Rad práce (1963, 1973), a mnohé úspechy zažil v zahraničí: v roku 1951 v Berlíne 1953 v Bukurešti, 1957 v Moskve, 1968 v Sofii. V Bruseli bol na Expo 58 vyznamenaný Zlatou medailou Expo. Ocenenia získal aj na početných súťažiach v Európe, Amerike či Ázii.[1]

Vystúpenie súboru Lúčnic v roku 2016

Od roku 1967/1968 sa súbor rozčlenil na spevácky zbor a tanečný súbor s orchestrom. Speváci sa orientovali najmä na zborovú tvorbu.[1] Postupne Lúčnica predstavovala kompozície so zložitejšou štylizáciou (Detvianska veselica, 1952; Radvanský jarmok, 1955; Zbojnícka rozprávka, 1956), no snažili sa predstaviť aj námety z vtedajšieho života (Študentský tanec, 1957) či veľkú scénickú formu (Goralská ľúbosť, 1962). V roku 1964 predstavili kompozíciu s uvoľnenou fantáziou Na obnôcke. V 60. a 70. rokoch 20. storočia sa skupina navrátila k folklórnym diela: Hôrni chlapci (1966); Sviatok na Zemplíne (1968); Marmuriena (1975) či Svadba spod Poľany (1978).[1]

K 75. výročiu založenia Lúčnica v roku 2023 pripravila galaprogram Svetozár Stračina – „Počuť vôňu živého“ a vydanie knihy Fenomén Lúčnica.[13]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. 1 2 3 4 5 6 Lúčnica. In: Encyklopédia Slovenska. Zväzok III. K – M. Bratislava : Veda, 1979. S. 405.
  2. ↑ Lúčnica [online]. Bratislava: Lúčnica, [cit. 2013-04-07]. Dostupné online.
  3. ↑ Reprezentácia [online]. Lúčnica, [cit. 2021-02-08]. Dostupné online.
  4. ↑ Poslanie [online]. Lúčnica, [cit. 2021-02-08]. Dostupné online.
  5. ↑ Kontakty [online]. Lúčnica, [cit. 2022-06-02]. Dostupné online.
  6. ↑ Lúčnica má nového generálneho riaditeľa [online]. lucnica.sk, 2022-03-18, [cit. 2022-06-02]. Dostupné online.
  7. ↑ Umelecké vedenie [online]. Lúčnica, [cit. 2019-01-26]. Dostupné online.
  8. ↑ Umelecké vedenie [online]. Lúčnica, [cit. 2019-01-26]. Dostupné online.
  9. ↑ Orchester [online]. Lúčnica, [cit. 2019-01-26]. Dostupné online.
  10. 1 2 TURNER, Marián. Jubilujúca Lúčnica oslavuje [online]. Bratislava: Janko Hraško, 21.11.2008, [cit. 2013-04-07]. Dostupné online. Archivované 2012-10-05 z originálu.
  11. ↑ DEMO, Ondrej. Jubilantka Ľuba Pavlovičová-Baková. Národopisná revue, 1994, roč. 4, čís. 1 – 2, s. 47 – 49. ISSN 0862-8351.
  12. ↑ 100 rokov od narodenia Ľuby Pavlovičovej-Bakovej [online]. Bratislava: Slovenská televízia a rozhlas, 2024-03-18, [cit. 2025-10-04]. Dostupné online.
  13. ↑ TASR. Lúčnica oslavuje 75 rokov premiérovým galaprogramom aj knihou. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2023-12-01. Dostupné online [cit. 2023-12-05].
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Umelecký_súbor_Lúčnica&oldid=8099665“