Hradisko (folklórny súbor)

Folklórny súbor Hradisko z Vrútok

Folklórny súbor Hradisko
folklórny súbor
Založenie	12.2.1996
Vedúci
Kontakt
Krajina	Slovensko
URL

začal svoju činnosť formálne 12.2.1996 schválením štatútu súboru Komisiou kultúry a vzdelávania Mesta Vrútky a uznesením č. 1/196 zo zasadnutia mestského zastupiteľstva zo dňa 27.2.1996 v časti A, ods. 11 zobralo Mesto Vrútky na vedomie štatút "Vrútockého folklórneho súboru".

Folklórny súbor začal účinkovať pôvodne ako Mestský folklórny súbor Magura z Vrútok alebo len Folklórny súbor Magura. Dnes nevieme s určitosťou povedať, prečo zakladajúci členovia súboru zvolili názov Magura, isté však je, že vrch Malej Fatry Kľačianska Magura patrí skôr k obci Turčianske Kľačany. Hoci je tento vrch vyhľadávanou métou mnohých Vrútočanov a turistov z okolia, nezostal dlho jeho názov v spojení s Vrútockým folklórnym súborom. Navyše mal „Maguru“ v názve rovnomenný folklórny súbor z Kežmarku.

Preto po zrelej úvahe a súhlase väčšiny vtedajších členov zmenil súbor v januári 1998 názov na priliehavejší k rodnému  mestu Vrútky – Folklórny súbor Hradisko podľa historicky známeho kopca na hranici katas­trálneho územia Vrútok. Archeologické výskumy ukazujú, že práve na tomto vrchu siaha jeho osídlenie už do doby bronzovej a možno ešte ďalej. Neskôr bol kopec Hradisko opäť osídlený a slúžil ako hrádok a opevnenie pred hrozbami. Už vtedy pod týmto hrád­kom existovala prastará dedinka Vrútky s archaickým názvom z praslovanského slova „vrqtbkb“ vo význame slova PRAMEŇ, ŽRIEDLO.[1] A práve myšlienka spojená s prijatím názvu HRADISKO oveľa výstižnejšie pomenúva prácu folklórneho súboru – vracať sa k prameňom – žriedlam a krásam bohatej histórie a kultúry Vrútok a dolného Turca.

Vznik folklórneho súboru a jeho zakladatelia

K spoluzakladateľom a autorom vzniku myšlienky založiť folklórny súbor vo Vrútkach bol Ing. Dušan Tuma, ktorý v roku 1995 začal svoje hudobno-pedagogické pôsobenie na Základnej umeleckej škole Frica Kafendu vo Vrútkach. Tu spolupracoval so svojou dcérou Mgr. Ľubomírou Tumo­vou na príprave a výchove mladých muzikantov. V tom čase bol riaditeľom ZUŠ Frica Kafendu pedagóg a muzikant Mgr. Vladimír Krátky a v pedagogickom zbore pôsobilo aj niekoľko ďalších hudobníkov so vzťahom k ľudovej hudbe. Na vrútockom gymnáziu pôsobil bývalý umelecký vedúci a choreograf martinského FS Turiec RNDr.  Ľudovít Pekar, dlhoročný Dušanov Tumov kolega z FS Turiec. Vďaka tejto takpovediac  „osudovej koncentrácii“ hudob­níkov, nadšencov a milovníkov tradičnej ľudovej kultúry turčianskeho regiónu vzišla myšlienka založiť folklórny súbor v meste Vrútky. Veľkou výhodou bolo, že Mgr. Vla­dimír Krátky bol aj poslancom mestského zastupiteľstva v sekcii kultúry a vzdelávania a úspešne presadil vznik hudob­ného telesa a vypracoval návrh štatútu folklórneho súboru. Zriaďovateľom bolo Mesto Vrútky a priestory na nácviky a krojáreň pos­kytla práve ZUŠ Frica Kafendu Vrútky. Schválením štatútu sa začína písať história Vrútockého folklórneho súboru.

Akékoľvek umelecké te­leso však tvoria najmä ľudia a pre folklórny súbor sú to hlavne speváci, hudobníci, taneč­níci, choreografi, umeleckí vedúci, krojári a mnohí ďalší spolupracovníci. Folklórny súbor má spravidla niekoľko umeleckých zložiek, k tým najčastejším patrí hudobná, spevácka a tanečná zložka. Vznik hudobnej zložky bol predznamenaný pôsobením hudob­níkov na spoločnom pracovisku v ZUŠ. Muzi­kanti chlapi tvorili zároveň mužskú spevácku zložku. Chýbala už len skupina speváčok a tanečná zložka. RNDr. Ľudovít Pekar oslovil so zámerom vytvorenia tanečnej zložky sú­boru zo študentov gymnázia svoju kolegyňu profe­sorku gymnázia RNDr. Nadeždu Petrá­šovú. Od tejto myšlienky sa nakoniec upustilo pre malý záujem študentov, ktorí do školy dochá­dzali z okolitých obcí. RNDr. Nadežda Petrá­šová však oslovila svoju matku, Otíliu Petrášovú, rodáčku zo Sklabine bývajúcu vo Vrútkach a dlhoročnú členku sklabinskej folklórnej skupiny. Otec a dcéra Tumovci sústredili pozornosť na bý­valé členky FS Turiec býva­júce vo Vrútkach a v blízkom okolí.

Ženskú spevácku zložku tak pos­tupne vytvorili  ro­dáčky zo Sklabine, s od detstva získanou láskou k tradíciám – matka a dcéra Petrá­šové, niekoľko býva­lých členiek FS Turiec a ďalšie pridávajúce sa speváčky, ktoré prejavili záujem pôsobiť vo vznikajúcom folklórnom zoskupení. Do konca roku 1996 ich bolo už štrnásť. Spevácka zložka folklórneho sú­boru začala svoju cestu pod vede­ním absolventky Katedry hudobnej výchovy Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, pedagogičky, muzikantky a hráčky na viacerých hudobných nástrojoch, speváčky a upravovateľky hudobného mate­riálu  Mgr. Ľubomíry Tumovej, ktorá bola zároveň autorkou progra­mových, speváckych a zvy­koslovných čísel: Zvykoslovie Veľkej noci: Už tá jar ide (1997), Zvykoslovie Vianoc (1997) a Fa­šiangové pásmo: Fašiangy sa krátia (1999). V rokoch 1997–2000 viedla spevácku prípravu a nácvik Vianočnej omše Eduarda Marhuľu (1997–1998) a Vianočnej om­še Ladislava Strmeňa – Pútnici svetla (1999–2000), ktoré následne dirigovala na vianočných koncer­toch v chrámoch. V Roku úcty k starším (1999) vzniklo hudobno-literárne pásmo Turčianske chotáre spracované podľa rovnomennej knihy Jána Junasa, ktoré zostavila Mgr. Ľubomíra Tumová a hudobnú úpravu piesní pripravila spolu s  Ing. Du­šanom Tumom.

Hudobný sprievod pre folklórny súbor vytvárala Cimbalová ľudová hudba pod vedením primáša Ing. Dušana Tumu, ktorý pre repertoár Hradiska pripravoval originálne hudobné úpravy a notový materiál. V ľudovej hudbe v rokoch 1996–2001 hrali pedagógovia a žiaci ZUŠ Frica Kafendu Vrútky. Nemožno nespomenúť riaditeľa školy Mgr. Vladimíra Krátkeho, manželov Petra a Vlastu Sarnovských, ich dcéru Silviu Sarnovskú Dirovú, Mateja Lacka, ktorí v roku 1996 hrali prvé vystúpenia. Ľudová hudba Hradisko pod vedením Ing. Dušana Tumu bola postupne dopĺňaná novými členmi, muzikantmi Detskej ľudovej hudby Rozmajrín ZUŠ Vrútky. Od roku 1998 sa sólistom inštrumentalistom stal Miroslav Párička. V rokoch 1997 až 2001 najprv Folklórny súbor Magura Vrútky pri ZUŠ Frica Kafendu, potom FS Hradisko Vrútky spolupracoval a spoločne vystupoval s Folklórnym súborom Kriváň Turany pod vedením Romana Bače, neskôr Vladimíra Kišu. Folklórny súbor Kriváň tvoril svojimi vystúpeniami chýbajúcu tanečnú zložku folklórneho súboru z Vrútok.

Po mesiacoch príprav a nácvikoch sa folklórny súbor 23.6.1996 prvýkrát predstavil v amfiteátri v Blatnici na XII. ročníku Turčianskych slávností folklóru v programe ľudových hudieb Potulky po Karpatoch.

Usmerňovateľka folklórneho hnutia v regióne Turiec Mgr. Monika Barabášová v júni 1997 pre XIII. ročník Turčianskych slávností fol­klóru v Martine pripra­vila scenár choreografie Preváža­nie perín pre FS Magura Vrútky a FS Kriváň Turany. V septembri 1997 vznikla jej ďalšia choreogra­fia pre tieto súbory pod názvom Poďa­kovanie za úrodu – Dožinky a v októbri 1998 choreografia Na priadkach ako rozšírená verzia programového čísla FS Kriváň z roku 1991.

Bude pokračovať.....

---

[1]Porov. Mesto Vrútky. História. 2007. [online].[citované 2016-09-23]. Dostupné na internete: <http://www.vrutky.sk/drupal-5.2/?q=node/15>

Programy

• Štedrá večera starých matiek (17.12. 1996)
• Vianočná omša Eduarda Mahulu (9.12. 1998, spolu s komorným orchestrom ZUŠ)
• Fašiangy sa krátia, už sa nenavrátia (16.2. 1999)

A mnohé iné.

Zdroj

• Metamorfózy hudobnej kultúry vo Vrútkach 1, Mgr. art. Juraj Ruttkay, Ph.D., vydala Žilinská univerzita v Žiline 2008.
• 20 rokov Folklórneho súboru a Ženskej speváckej skupiny Hradisko Vrútky, zostavili Mgr. Ľubomíra Tumová, Bc. Richard Mažári, RNDr. Nadežda petrášová a kol., vydal ZTUM Martin 2016, ISBN: 978-80-972472-0-1, tlač REPROXIM Martin