Jozef Bátora (archeológ)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jozef Bátora
slovenský archeológ a vysokoškolský pedagóg
slovenský archeológ a vysokoškolský pedagóg
Narodenie21. jún 1950 (73 rokov)
Nevidzany, Slovensko
ManželkaMária Bátorová
DetiJozef (* 1976)
Andrea (* 1977)
PoznámkyPersonálne údaje[1]
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Jozef Bátora

Prof. PhDr. Jozef Bátora, DrSc. (* 21. jún 1950, Nevidzany) je slovenský archeológ, vedec a vysokoškolský pedagóg. Špecializuje sa na na výskum obdobia eneolitu a bronzovej doby v strednej a východnej Európe vrátane Kaukazu a Eurázijskej oblasti.

Štúdiá, vzdelanie[upraviť | upraviť zdroj]

Jozef Bátora študoval odbor archeológia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, ktorú absolvoval roku 1973. Titul doktora filozofie (PhDr.) obhájil na FiF UK rigoróznou skúškou roku 1976. Vedeckú hodnosť kandidáta vied (CSc.) obhájil dizertačnou prácou v Archeologickom ústave Slovenskej akadémie vied v Nitre roku 1982. Na docenta (doc.) sa habilitoval na Masarykovej univerzite v Brne roku 2000. Titul doktor vied (DrSc.) obhájil doktorskou dizertáciou v Archeologickom ústave SAV v Nitre roku 2001. Profesorské konanie absolvoval a titul profesora (prof.) získal roku 2003 na Masarykovej univerzite v Brne.[2]

Odborná špecializácia, zameranie[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi hlavné témy, ktorým sa v archeológii venuje, patria okrem výskumu obdobia eneolitu a bronzovej doby otázky kultúrnych kontaktov s bližšími i vzdialenejšími oblasťami; problematika sídliskovej štruktúry a sociálnej stratifikácie; metalurgia farebných kovov; opevnené sídliská, pohrebiská a pohrebný rítus.[2]

Vedecké a pedagogické pôsobenie[upraviť | upraviť zdroj]

Jozef Bátora je vedúcim vedeckým pracovníkom Archeologického ústavu SAV v Nitre a vysokoškolským pedagógom na Katedre archeológie FiF UK v Bratislave. Ako vysokoškolský pedagóg prednášal resp. prednáša na viacerých domácich (FiF v Bratislave, 1977 – 2002 a od roku 2007) i zahraničných univerzitách (Univerzita Viedeň, 1999 a 2004, a Masarykova univerzita v Brne, 2001 – 2006).[1]

Zahraničné štipendiá a študijné pobyty[upraviť | upraviť zdroj]

Ako štipendista Nadácie Alexandra von Humboldta pôsobil v Nemecku v Berlíne v Institut für Prähistorische Archäologie na Freie Universität (1990 – 1992, 1997, 1999, 2002) a vo Franfurkte nad Mohanom v Römisch-Germanische Kommission des Deutschen Archäologischen Instituts Frankfurt am Main (1999, 2001, 2006), na študijnom pobyte v Poľsku v Poznani v Instytut Prahistorii Uniwersytet im. Adama Mickiewicza Poznań (1999), ako aj v Rakúsku vo Viedni v Institut für Ur- und Frühgeschichte Universität Wien (2000) a v Nemecku v Mníchove v Institut für Ur- und Frühgeschichte und Provinzialrömischen Archäologie der Ludwigs-Maximilians-Universität München (2002).[2]

Archeologické výskumy, prieskumy a medzinárodné expedície[upraviť | upraviť zdroj]

Terénne archeologické výskumy[upraviť | upraviť zdroj]

Popri teoretickej vedeckej práci sa J. Bátora dlhodobo venuje terénnemu archeologickému výskumu na Slovensku, ktorý realizoval v obciach a mestách: Komjatice (1974), Nevidzany (1975), Hoste (1976), Mužla-Čenkov (1980), Mochovce (1980 – 1982), Jelšovce (1982 – 1987), Mýtna Nová Ves (dnes miestna časť obce) (1982 – 1989 a 2003), Rybník (od 2004), Santovka (od 2006) či Vráble (od 2008)).

Systematické rozsiahlejšie terénne povrchové prieskumy[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Oblasť horného Požitavia na juhozápadnom Slovensku (1975)
  2. Povodie riek Štiavnice a Krupinice na strednom strednom Slovensku (1976)
  3. Prieskum zameraný na zistenie sídlisk k pohrebiskám zo staršej doby bronzovej na juhozápadnom Slovensku (1982 – 1986)
  4. Oblasť Perkovského potoka na juhozápadnom Slovensku (1989)
  5. Oblasť tzv. Slovenskej brány, dolného Pohronia a Poiplia, (2000 – 2007) (prieskum realizovaný v spolupráci s Römisch-Germanische Kommision DAI, Frankfurt am Main/SRN)
  6. Oblasť mikroregiónu Vrábeľ na strednom Požitaví (2007) (v spolupráci s RGK DAI Frankfurt am Main, Katedry archeológie Univerzity Bamberg a Ústavu geografie Univerzity Heidelberg)[2]

Medzinárodné archeologické expedície[upraviť | upraviť zdroj]

Zúčastnil sa aj viacerých medzinárodných archeologických expedícií v zahraničí (výskum jaskyne Lazaret v Nice vo Francúzsku roku 1993, nemecko-grécka archeologická expedícia v Agios Mamas v Grécku roku 1994).

Odborné inštitúcie a redakčné rady časopisov[upraviť | upraviť zdroj]

Jozef Bátora je člen korešpondent Nemeckého archeologického ústavu v Berlíne, člen redakčnej rady časopisov Musaica (FiF UK v Bratislave) a Geochronometria (Gliwice, Poľsko).[2]

Knižné diela, odborné príspevky, personálna bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

Bibliografia knižných diel[upraviť | upraviť zdroj]

J. Bátora je autor 6 domácich knižných monografií a pedagogických publikácií a skrípt (2 autorské a 4 spoluautorské) a 1 monografie vydanej v zahraničí (Nemecko).

  • Autorské knižné monografie
    • BÁTORA, Jozef: Od kamennej sekery po atómový reaktor. Nitra : Nitrianske tlačiarne n. p., 1988.
    • BÁTORA, Jozef: Das Gräberfeld von Jelšovce. Ein Beitrag zur Frühbronzezeit im nordwestlichen Karpatenbecken. Band I und Band II (2 diely), Kiel (Oetker/Voges), 2000. 302 s., 87 s. il., mp. ISBN 3-9804322-9-7.
    • BÁTORA, Jozef: Štúdie ku komunikácii medzi strednou a východnou Európou v dobe bronzovej. Bratislava : Petrus, 2006. 315 s. ISBN 80-89233-18-X.
  • Spoluautorské knižné monografie
    • BÁTORA, Jozef – STRIEŠKA, Ján: Nevidzany 1113 – 1993 : publikácia k 880 výročiu obce. Nitra : Regionálne kultúrne stredisko Nitra, 1993. 63 s. ISBN 80-216-0006-3.
    • BÁTORA, Jozef – DUBCOVÁ, Alena – HUNKA, Ján – KRAMÁREKOVÁ, Hilda: Turistický sprievodca mikroregiónom Požitavie – Širočina. Zlaté Moravce : Kontrast, s. r. o., 2002. 93 s. ISBN 80-968735-2-0.
    • BUJNA, Jozef – BÁTORA, Jozef – ČILINSKÁ, Z. – KUZMOVÁ, K. – REJHOLCOVÁ, Mária – ŽEBRÁK, Pavel: Šperk a súčasti odevu. Personal ornaments and clothing fittings. Parure et garnitures de vetement. Schmuck und Gewandzubehör : Teminológia archeologickej hmotnej kultúry na Slovensku III. Nitra : Arecheologický ústav SAV Nitra, 1996. 149 s. ISBN 80-88709-28-8.
    • DRAHOŠOVÁ, Šarlota – BÁTORA, Jozef – LUKAČKA, Ján: Čifáre : 1209 – 2009. Čifáre : Obec Čifáre, 2009. 114 s., 8 s. fot. portr., fot., mp., il. ISBN 978-80-969076-8-7

Ďalšie odborné práce a citácie[upraviť | upraviť zdroj]

Viac ako 200 odborných článkov a štúdií v domácich a zahraničných časopisoch, kapitol v monografiách, pôvodných vedeckých publikácií vo vedeckých časopisoch, vedeckých správ, slovníkových a encyklopedických hesiel, popularizačných publikácií a článkov, publikovaných recenzií, anotácií, nekrológov, spomienkových statí atď.
Má vyše 900 registrovaných citácií.[2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b CIFRA, Štefan: J. Bátora, heslo – autorizácia, 2009.
  2. ↑ a b c d e f Bátora, Jozef, prof., PhDr., DrSc. (heslo). In: Interní pracovníci. Archeologický ústav SAV v Nitre.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Bátora, Jozef, prof., PhDr., DrSc. (heslo). In: Interní pracovníci Archivované 2013-04-21 na Wayback Machine [online]. Nitra: Archeologický ústav SAV, Akademická 2, 941 21 Nitra, Slovensko [cit. 14. 1. 2010]. Dostupné na Webe.
  • CIFRA, Štefan: J. Bátora, heslo – autorizácia [cit. 30. 10. 2009]. In.: E-mail Jozef.Batora@savba.sk, 26. 10. 2009.
  • Jozef Bátora, PhDr., DrSc., univerzitný profesor, archeológ, vedec (heslo). In: CIFRA, Štefan – VRABCOVÁ, Viera (zostavovatelia): Komjatice 1256 – 2006: Vedecko-popularizačná monografia obce. 1. doplnené vydanie. Komjatice – Bratislava: Združenie priateľov obce Komjatice, obec Komjatice, Q-Solid, 2008. 792 s., s. 742. ISBN 80-969550-2-0
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Jozef_Bátora_(archeológ)&oldid=7810297“