Radava

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Súradnice: 48°05′39″S 18°18′07″V / 48,094167°S 18,301944°V / 48.094167; 18.301944
Radava
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Nitriansky kraj
Okres Nové Zámky
Nadmorská výška 145 m n. m.
Súradnice 48°05′39″S 18°18′07″V / 48,094167°S 18,301944°V / 48.094167; 18.301944
Rozloha 7,54 km² (754 ha) [1]
Obyvateľstvo 755 (31. 12. 2017) [2]
Hustota 100,13 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1237
Starosta Marian Chrenko[3] (nezávislý)
PSČ 941 47
ŠÚJ 503495
EČV NZ
Tel. predvoľba +421-35
E-mailová adresa radava@stonline.sk
Telefón 035/650 58 70, 035/ 650 58 71, 035/650 58 31
Fax 035/658 23 31
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Nitrianskeho kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Nitrianskeho kraja.
Webová stránka: www.radava.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Radava je obec na Slovensku v okrese Nové Zámky.

Obec Radava je sa nachádza v Požitaví na cestnom ťahu Šurany - Levice, neďaleko Podhájskej. Stred obce Radava leží v nadmorskej výške 145 m n. m. Obec sa rozkladá na menších vŕškoch a rovinách. Radava leží 10 kilometrov od mesta Šurany a 80 kilometrov od hlavného mesta Bratislava.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Hoci prvý známy záznam o Radave je z roku 1237, kedy bol uhorským panovníkom kráľ Belo IV., samotná obec a jej široké okolie majú oveľa staršiu históriu. Z archeologických výskumov sa predpokladá, že v Radave bolo osídlenie už v neolite v čase 6000 až 3000 rokov pred Kr.. V lokalite sa nachádza aj sídlisko volútovej – lineárovej kultúry. Je to najstaršia známa roľnícka kultúra v Európe (asi z čias 5. tisícročia pred Kr.). V druhej polovici 20. storočia boli objavené aj artefakty z doby bronzovej, staroslovanské sídlisko z čias kniežaťa Pribinu, Rastislavovej a Svätoplukovej ríše z 9. storočia.

Niekdajšia Radava sa delila na dve osady. V polovici 15. storočia sa spomína Kostolná Radava a od roku 1534 je písomne doložená aj Malá Radava - Kys Rendwe. Ak je názov Radavy (Rendve) pôvodne odvodený od priezviska Radvanský, ktorí mali majetok v Radvani, ale aj v Radave, môžeme povedať, že genéza obce má opodstatnenú históriu spätú s touto významnou zemianskou rodinou. Ak by sme však analyzovali súčasný názov obce Radava a rozdelili ho na dve časti, môžeme čítať aj - „rád dáva“.

Súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

V Radave je vo veľkej miere rozvinuté poľnohospodárstvo. Darí sa vinohradníctvu i pestovaniu zeleniny a rôzneho druhu ovocia. V obci sa nachádza knižnica a Dom kultúry, ktorý slúži rôznym kultúrnym a spoločenským podujatiam, diskotékam, či svadbám. Športovým nadšencom je k dispozícií futbalové ihrisko a Športový klub s posilňovňou a stolným tenisom.


V obci je rímskokatolícky kostol sv. Cyrila a Metoda postavený a posvätený v roku 1970 a konsekrovaný až 13. októbra roku 1991. Jeho autormi sú Ing. ak. arch. Vladimír Záborský a Ing. Ján Jendželovský s manželkou Alicou. Autorom vitráží je Ak. arch. Ján Šimo-Svrček. Kostol je nepravidelného tvaru. Na čelnom murive je farebná vitráž patrónov sv. Cyrila a Metoda. Táto i všetky ostatné farebné vitráže okien boli vyhotovené v roku 1971. V sakristii sa nachádza novogotický oltár premiestnený z bohostánku Ducha Svätého.

Historické pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Rímskokatolícky kostol Ducha Svätého – postavený v barokovom slohu okolo roku 1700. Bol vybudovaný na základoch staršej gotickej stavby. Je to jednoloďový priestor s presbytériom so segmentovým uzáverom a stavanou vežou. Pod loďou kostola sa nachádza krypta rodiny Dóriovcov. V rokoch 1981 - 1985 bol kostol kompletne zrekonštruovaný.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2017 [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-03-27. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.