Kostol svätého Michala archanjela (Veľký Klíž)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kostol svätého Michala archanjela
Patrocínium: sv. Michal archanjel
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trenčiansky kraj
Okres Partizánske
Obec Veľký Klíž
Časť obce Klížske Hradište
Náboženstvo  
 - cirkev rímskokatolícka
 - provincia Západná
 - diecéza Nitrianska diecéza
 - farnosť Veľký Klíž
Súradnice 48°33′27″S 18°22′25″V / 48,5575°S 18,373611°V / 48.5575; 18.373611
Štýl románsky
Štátny znak SRNárodná kultúrna pamiatka SR
ÚZPF[1]
 - číslo 305-184/0
 - dátum zápisu 28. 5. 1963
Poloha kostola na Slovensku
Poloha kostola na Slovensku
Poloha v rámci kraja
Poloha v rámci kraja
Wikimedia Commons: Church of Saint Michael (Veľký Klíž)
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Kostol svätého Michala archanjela je románska sakrálna stavba v obci Veľký Klíž (v jej miestnej časti Klížske Hradište) v okrese Partizánske v Trenčianskom kraji.

Kostol je skutočným skvostom románskeho stavebného umenia, o čom o. i. svedčí aj skutočnosť, že jeho štylizovaná podoba sa dostala aj do obecného erbu.

História vzniku[upraviť | upraviť zdroj]

Obec Klíž, ležiaca v kotline, zovretej z troch strán vrchmi pohoria Tribeč, sa v historických záznamoch spomína prvý raz v roku 1244. Patrila tu sídliacemu benediktínskemu opátstvu. Dokladajú to zvyšky niekdajšieho kláštorného kostola, na mieste ktorého sa dnes vypína tunajší barokový farský Kostol Všetkých svätých z roku 1803.

Kostol vznikol zrejme na podnet miestneho šľachtica, ktorého sídlo sa pravdepodobne nachádzalo na východne sa vypínajúcom Michalovom vrchu. Tu boli objavené zvyšky stredovekého hradiska. Tu sa nachádzal aj benediktínsky kláštor, ktorého jediným pozostatkom sú ruiny Kostola svätého Michala. Toto miesto, známe ako Vrchhora, je dodnes cieľom náboženských pútí.

Pohľad do interiéru

Niekedy pred prvou polovicou 12. storočia (udáva sa rok 1130) tu postavili malý kostol, ktorý sa stal centrom duchovného života tunajších obyvateľov. Stavitelia kostolíka v rozpore s vtedy zaužívanou koncepciou výstavby pristavali k lodi valcovitú vežu, čo dodnes robí z kostolíka jedinečný unikát v celoslovenskom meradle. Všetky ostatné známe kostoly z tohto obdobia stojace na území Slovenska mali totiž vežu postavenú na pravouhlom pôdoryse alebo ju nemali vôbec.

Kostol svojmu účelu slúžil takmer sedem storočí. Po dobudovaní nového farského kostola pustol a začal nemilosrdne chátrať. Prišiel o zastrešenie, čím bola napospas dažďu vystavená fresková výmaľba stien. Ostali po nej iba nepatrné nezreteľné zvyšky v čiastočne chránenej apside.

Pred úplnym zánikom ho zachránila dôsledná pamiatková obnova začatá v roku 1936 a neskôr v rokoch 1975 – 1976. Tá mu vrátila pôvodný vzhľad, čím sa stal jednou z najvyhľadávanejších pamätihodností tohto na pamiatky bohatého kraja (napr. v západne ležiacej obci Klátova Nová Ves okrem troch kaštieľov, v miestnej časti Sádok nájdeme ďalší skvost sakrálneho staviteľstva – románsky kostolík).

Vzhľad kostolíka[upraviť | upraviť zdroj]

Kostolík neveľkých rozmerov, postavený z opracovaných kameňov, zaujme predovšetkým svojím exteriérovým prevedením. Dominuje mu vysoká okrúhla veža so zvonicou, zakončená ihlancovitou strieškou pokrytou dreveným šindľom. Veža sa zo západnej strany asymetricky pripája k vysokej úzkej lodi zakončenej apsidou na polkruhovom pôdoryse. Loď je zastrešená sedlovou strechou pokrytou rovnako ako veža šindľom. Starobylosť kostolíka umocňuje neomietnuté murivo.

Vpravo od veže sa nachádza úzky vchod do lode. Interiérové vybavenie je mimoriadne skromné; okrem nenápadnej kamennej oltárnej menzy v apside tu absentuje akákoľvek výzdoba či vybavenie. Presvetlenie zabezpečujú dve malé románske štrbinové okná v lodi a okno v apside. Po úzkych točitých schodoch vo veži sa dá dostať na malú drevenú emporu a tak si z bezprostrednej blízkosti prehliadnuť drevené trámovanie na strope lode.

Kostol svätého Michala archanjela tvorí dominantu na dodnes funkčnom cintoríne na kopci na severnom okraji Klížskeho Hradišťa. I keď dnes neslúži liturgickým účelom, je predovšetkým unikátnou pamiatkou stredovekého staviteľstva.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Pamiatkový objekt – podrobnosti [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2015-09-17]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]