Malý Lipník (obec)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°19′41″S 20°47′25″V / 49,3280°S 20,7902°V / 49.3280; 20.7902
Malý Lipník
obec
MALY LIPNIK 02 pnorama wsi.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Stará Ľubovňa
Región Tatranský
Nadmorská výška 450 m n. m.
Súradnice 49°19′41″S 20°47′25″V / 49,3280°S 20,7902°V / 49.3280; 20.7902
Rozloha 13,77 km² (1 377 ha) [1]
Obyvateľstvo 464 (31. 12. 2016) [2]
Hustota 33,7 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1600
Starosta Jozef Šesták[3] (SMER-SD, KDH)
PSČ 065 46
ŠÚJ 526886
EČV SL
Tel. predvoľba +421-52
Adresa obecného
úradu
Malý Lipnik 64
E-mailová adresa poslať email
Telefón 052/ 42 86 027
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Prešovského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Prešovského kraja.
Wikimedia Commons: Malý Lipník
Webová stránka: www.malylipnik.ocu.sk/
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Malý Lipník je obec na Slovensku v okrese Stará Ľubovňa. Nachádza sa na hraniciach s Poľskou republikou v Ľubovnianskej vrchovine.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Obec leží v severnej časti Ľubovnianskej vrchoviny, 17 km na severovýchod od okresného mesta Stará Ľubovňa. Priemerná nadmorská výška Malého Lipníka je 440 m n. m.[4] Najnižšie položeným miestom je dolina rieky Poprad. Najvyšším miestom obce je vrch Sliboň – 789 m n. m.. Obec sa rozprestiera medzi 20° 47´- 20° 49´ severnej geografickej šírky a 49° 19´- 49° 22´ východnej geografickej dĺžky, na hranici s Poľskou republikou. Prirodzenú hranicu tvorí stred koryta rieky Poprad, čo je zároveň severná hranica chotára obce Malý Lipník. Z východnej strany obec susedí s obcou Starina, z južnej strany s obcou Údol, zo západnej strany s obcou Matysová. Severozápadným susedom je obec Sulín.

Povrch[upraviť | upraviť zdroj]

Povrch obce je kotlinový pahorkatinný až vrchovinný[4]. Obec je zalesnená na východnom a západnom okraji prevažne ihličnatým, miestami aj listnatým lesom. Nachádzajú sa tu aj zmiešané lesy s výskytom borovice, smreku, jedle, brezy a liesky. Na zelených lúkach rastú mnohé liečivé byliny. V lesoch prevláda živočíšstvo ihličnatých a zmiešaných lesov. Z prírodných daností, malebnosti a pokoja tejto lokality vychádza aj cestovný ruch. Obcou prechádza niekoľko turistických trás, sú tu dobré podmienky pre splav po rieke Poprad, rybárčenie, turistiku a cykloturistiku. V katastrálnom území obce sa nachádza aj známa Chatová osada Verlišky s viac ako 80 chatami a turistická ubytovňa v blízkosti futbalového ihriska.

Administatívne členenie, demografia[upraviť | upraviť zdroj]

Počas vývoja obce sa menil aj jej názov, čo vyplýva najmä zo zmien v úradnom jazyku[4]. Boli to tieto názvy: Lipnik, Kis Lipník, Kishárs, Malyj Lipnik a Malý Lipník. Táto obec bola od svojej existencie administratívne začlenená do šarišskej župy, podtatranskej župy, košickej veľžupy, Slovenskej krajiny, tatranskej župy, prešovského kraja, východoslovenského kraja a opäť do prešovského kraja. Zaradenie do okresov bolo nasledovné: Hornotoryský slúžnovský, okresy Sabinov, Lipany, Stará Ľubovňa, Prešov a opäť Stará Ľubovňa. Obec bola v minulosti prevažne rusínskej národnosti, v súčasnosti sa väčšina obyvateľom hlási k slovenskej národnosti. Vierovyznanie je gréckokatolícke. Aj počet obyvateľov sa postupne vyvíjal. V roku 1787 mala obec 564 obyvateľov, v roku 1828 – 725, 1869 – 966, 1880 – 995, 1910 – 687, 1930 – 688, 1948 – 738, 1970 – 645, 1991 – 479 a podľa posledného sčítania z roku 2001 mala obec 477 obyvateľov.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

O vzniku obce Malý Lipník uvádzajú viaceré publikácie rôzne údaje, ale pravdou je, že obec nejestvovala ani v 1. polovici 16. storočia a dnešné sídlisko vzniklo v 50. – 90-tych rokoch 16. storočia na tomto území[4]. Prvá písomná zmienka o obci Malý Lipník je až z roku 1600. Obec založil šoltýs s haličskými osadníkmi ako kopaničiarsku dedinu patriacu pod Plavečské panstvo Palocsayovsko-Horváthovského rodu. Obec bola určitý čas oslobodená od daní a poplatkov. Obyvatelia sa podľa veľkosti majetku delili na sedliakov (vlastnili viac ako 1/8 celého sedliackeho gruntu) a želiarov (vlastnili menej ako 1/8 pôdy). Želiari, ktorí nevlastnili dom a často ani žiaden pozemok sa volali podželiari a slúžili u majetnejších sedliakov alebo u šoltýsa. Urbár obce Malý Lipník z roku 1773 zjednotil vzťahy zemepána k poddaným v rámci celého Uhorska, no situácia sa nezlepšila. Takýto stav pretrvával ešte celé devätnáste storočie. Prvé pozemky si najbohatší sedliaci mohli odkúpiť až v roku 1840. V roku 1848 v obci vojensky potlačili vzburu obyvateľov proti župe a feudálnym povinnostiam a v roku 1887 sa vzbúrili proti exekúcii želiari.

Gréckokatolíckom farskom[upraviť | upraviť zdroj]

Na gréckokatolíckom farskom úrade bola vedená matrika, v ktorej sa od roku 1834 zaznamenával počet zomretých občanov, od roku 1858 sa uvádzal aj počet narodených v rokoch, po roku 1867 sa viedli aj záznamy o sobášoch[4]. Prvá škola bola v obci Malý Lipník datovaná v roku 1858. Pre obec je významný aj rok 1875, keď bola vydaná prvá pozemno-knižná mapa katastra obce Malý Lipník. V obci od roku 1869 do roku 1903 fungovala huta, v ktorej sa vyrábali fľaše na minerálnu vodu Sulínka. Práve tam našlo mnoho obyvateľov zamestnanie. Veľa dedinčanov pracovalo aj v lese. Po zrušení huty a hospodárskych krízach v ČSR, nastala masová migrácia obyvateľov za prácou, najčastejšie do USA. Vzdelanie v obci šírili len nekvalifikovaný učitelia ďaci, ktorí boli zároveň kantormi v chráme. Škola od začiatku zápasila s nedostatkom priestorov na vyučovanie. Potom, čo bola budova starej ľudovej školy opakovane zaplavená, postavila sa v roku 1907 murovaná budova, ktorá mala 1.- 5. ročník. Postupne kapacita školy prestávala stačiť.

Prvá svetová vojna[upraviť | upraviť zdroj]

Na frontoch 1. svetovej vojny padli ôsmi občania: Š. Hnat, J. Bartko, M. Bratičák, J. Mikluš, Š. Sember, J. Mitrišin, S. Homjak a J. Sidora. Z vojny sa vrátil ako invalid Š. Šesták, ktorý prišiel o zrak a Maruščák prišiel o nohu. Do ruského zajatia padli: A. Kravčák, M. Čanda, P. Varhoľ, J. Gladiš, M. Rusiňák a J. Tatár[4]. Obec bola od vojny ušetrená. Po roku 1918 hlavným zamestnaním obyvateľstva bolo poľnohospodárstvo, chov dobytka, drotárstvo. Až v neskoršom období zanikla závislosť dedinčanov od veľkostatkára, a to odkúpením pozemkov od Gejzu Alapi Salamona. Takto vznikol komposesorát, ktorý združoval majiteľov pozemkov na dolnom konci obce podobne ako už dlhšie obdobie urbariát na hornom konci.

Druhá svetová vojna[upraviť | upraviť zdroj]

Druhá svetová vojna sa už priamo dotýkala obyvateľov Malého Lipníka. Začiatkom septembra roku 1939 prechádzalo cez obec vojsko slovenskej armády, ktoré spolu s nemeckou armádou napadlo Poľsko[4]. Budoval sa tu obranný systém, Nemci rabovali. Dňa 23. septembra 1944 partizáni zabili v obci nemeckého vojaka, čo privolalo nemecké jednotky do obce a takmer došlo k tragédii. Dňa 21. januára 1945 o 11. hodine došla do obce prvá hliadka ČA (107. strelecký zbor), ktorá obec oslobodila.

Po oslobodení sa rozvíjali športové aktivity ako je volejbal, stolný tenis, kolky, zriadila sa prvá meštianska škola v dedinách okresu Stará Ľubovňa. Veľa priaznivcov mal futbal. V roku 1947 optovalo do ZSSR 11 rodín z Malého Lipníka. V obci jestvovala aj Večerná škola a Ľudová škola hospodárska. Prvé poľovnícke združenie vzniklo v obci v roku 1953 pod názvom Poľovnícke združenie – PZ „Sulínka“ so sídlom v obci Malý Lipník. V decembri 1958 sa zaviedla v Malom Lipníku elektrina, začal dochádzať prvý autobusový spoj. V obci existovali dva súbory: školský – Pioniersky spevácky súbor pri ZDŠ a obecný – Spevácko-tanečný súbor pri Slovenskom zväze žien (DO SZŽ). Získali mnohé ocenenia na celoslovenských folklórnych slávnostiach a prehliadkach. Súbor dosiahol najväčší úspech počas vedenia Márie Bartkovej, no po jej odchode z obce zanikol aj súbor. V 60. – 70. tych rokoch v obci prebiehala akcia „Z“ počas ktorej sa postavili mnohé budovy potrebné pre obvod Malý Lipník – škola, kultúrny dom, požiarna zbrojnica, budova MNV, zdravotné stredisko, postavil sa obecný vodovod. Kataster obce bol po zániku prvého PZ v roku 1973 rozdelený v PZ „Kurčín a Vabec“. Terajšie poľovnícke združenie „Sulínka“ vzniklo dňa 21. januára 1994 v Sulíne. Poľovný revír obce patrí ešte pod PZ Senečkova a PZ Marmon. Začiatkom 21. storočia bola obec splynofikovaná a vybudovala sa kanalizácia.

Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

  • Eduard Hriňák (1856 – Malý Lipník – 1917 – Prakovce) – maliar[4].
  • Boris Kocúr (1924 -Malý Lipník – december 1944) – básnik, prozaik a prekladateľ, člen partizánskej skupiny Sadilenka[4].

Chrám sv. Kozmu a Damiána (NKP)[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1820 bol postavený nový chrám zasvätený sv. Kozmovi [4] a Damiánovi v klasicistickom štýle. Obnovený bol trikrát. V rokoch 1889, 1937 a 1985. V strede priečelia je vstupný portál s datovaním 1820 – 1937-1985. Je to jednoloďová stavba s presbytériom s polkruhovým uzáverom a prestavanou vežou, v lodi krytá valenou klenbou s lunetami. Fasádu má hladkú, na veži členenú zaobleným nárožím a trojitými zvukovými oknami. V roku 1935 bol inštalovaný nový zvon, ktorý vysvätil otec Andrej Zima. Počas druhej prestavby v roku 1937 bol chrám opravený. Opravy sa týkali stropu, veže a balkóna. Pristavila sa sakristia, v ktorej sa prezlieka presbyter a miništranti. Stavba bola vykonávaná po dohľadom architekta V. Ozsubányiho a inžiniera J. Bethlenfalyho. Rezbár A. Nevický z Prešova vyhotovil ikonostas, obrazy na ikonostas aj celý chrám namaľoval významný akademický maliar z Košíc, Mikuláš Jordán. V roku 1938, bol renovovaný chrám posvätený biskupom P. P. Gojdičom. V roku 1963 na základe rozhodnutia školskej a kultúrnej komisie ONV bol pravoslávny chrám (obdobie 1950 – 68, kedy prebiehala pravoslavizácia) v Malom Lipníku zaradený do štátneho zoznamu nehnuteľných pamiatok Východoslovenského kraja. V cerkvi sa nachádza aj národná kultúrna pamiatka – procesiový kríž z 19. storočia.

Informácie sú publikované v knihe

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2016 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2017-03-20. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. a b c d e f g h i j ŠTEFAŇÁK, P.: Malý Lipník. Bratislava : LORCA, 2007.