Matysová
| Matysová | |
| obec | |
.jpg) Chrám sv. Michala archanjela
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj |
| Okres | Stará Ľubovňa |
| Región | Šariš |
| Nadmorská výška | 600 m n. m. |
| Súradnice | 49°19′09″S 20°45′06″V / 49,3193°S 20,7516°V |
| Rozloha | 10,43 km² (1 043 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 56 (31. 12. 2021) [2] |
| Hustota | 5,37 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1408 |
| Starosta | Pavol Pastirčák[3] (Socialisti.sk [4]) |
| PSČ | 065 46 (pošta Malý Lipník) |
| ŠÚJ | 526894 |
| EČV | SL |
| Tel. predvoľba | +421-52 |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Matysová |
| Telefón | 439 41 58 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Matysová | |
| Webová stránka: matysova.sk | |
| Freemap.sk: mapa | |
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Matysová je obec na Slovensku v okrese Stará Ľubovňa. Typickou črtou sú jej drevenice.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Vznik Matysovej sa datuje okolo roku 1400, ale tento údaj je značne zahmlený. Matysovú založil šoltýs Matis, ktorý sa tu usadil so svojou rodinou za čias kráľa Žigmunda, potom bola dlho majetkom Plavečského panstva.
V 18. storočí ju zdevastovala morová epidémia a predtým na určité obdobie aj zanikla. V roku 1773 bola Matysová opísaná ako čisto rusínska obec. V roku 1806 bolo v Matysovej 185 gréckokatolíckych veriacich.[5] Najviac obyvateľov zaznamenala koncom 19. a začiatkom 20. storočia, ale po druhej svetovej vojne sa začalo pomalé vyľudňovanie. Studené údolie Matysovského chotára nikdy neposkytovalo jeho obyvateľom dostatok obživy. Matysovčania nachádzali nový domov hlavne v Amerike, na Ukrajine a v mestách celého Česko-Slovenska.
K Matysovej patrila aj (od roku 1976 neexistujúca) osada Bydačová.[5]
Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]
Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]
- Pôvodne sa tu nachádzal gréckokatolícky chrám sv. Michala archanjela, ktorý je od roku 1979 umiestnený do Ľubovnianskeho skanzenu. Ide o drevenú trojpriestorovú stavbu s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z roku 1833. Obnovou prešiel v roku 1938.[6] Chrám je tzv. lemkovského typu, hmota stavby sa skladá tradične z troch častí, presbytéria, širšej štvorcovej lode a babinca, nad ktorým sa vypína veža. V interiéri sa nachádza barokový ikonostas z polovice 18. storočia, ktorý pochádza ešte zo staršieho chrámu. Jeho súčasťou sú aj staršie ikony zo 17. storočia ako Kristus Pantokrator, sv. Peter a Pavol a sv. Michal. Na oltári v presbytériu sa nachádza aj obraz Bohorodičky datovaný do roku 1693. Fasády aj strechy chrámu sú pokryté šindľom, veža je ukončená šindľovou cibuľou s laternou. Nad loďou a presbytériom sú umiestnené malé sanktusníky.
- Gréckokatolícka fara, jednopodlažná dvojtratová historizujúca stavba z prelomu 19. a 20. storočia. Úpravami prešla v 60. rokoch 20. storočia.[7] Fasáde dominuje drevený presklený rizalit ukončený trojuholníkovým štítom. Okná majú profilované šambrány s nadokennými rímsami, nárožia sú bosované.
Chrám sv. Michala archanjela v Ľubovnianskom skanzene
Interiér chrámu
Inkona sv. Michala archanjela
Inkona Krista Pantokratora
.jpg)
.jpg)
Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]
Dominantou matysovskej prírody je vrch Marmon (Marman), ktorý v sebe skrýva ojedinelú červenú horninu. V jeho blízkosti sa nachádza pamätná tabuľa a miesto tragickej udalosti z druhej svetovej vojny. Pád ruského ťažkého bombardéra spomínajú miestni ešte aj dnes.
Osobnosti obce[upraviť | upraviť zdroj]
Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]
- Mikuláš Ladižinský (* 1923 - † 1987), herec[5]
- Štefan Ladižinský (* 1925), dirigent, hudobný skladateľ[5]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2022-03-31, [cit. 2022-04-01]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
- ↑ Kandidáti vo voľbách do NR SR v 2020 [online]. Denník SME, 2020, [cit. 2020-04-26]. Dostupné online.
- ↑ a b c d DANCÁK, František. Matysová kedysi a dnes. Prešov : PETRA, 2016. S. 15,17.
- ↑ Drevený chrám, Matysová (Stará Ľubovňa) [online]. Severovýchod Slovenska. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.