Matysová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°19′09″S 20°45′06″V / 49.3193°S 20.7516°V / 49.3193; 20.7516
Matysová
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Stará Ľubovňa
Región Zamagurie
Nadmorská výška 600 m n. m.
Súradnice 49°19′09″S 20°45′06″V / 49.3193°S 20.7516°V / 49.3193; 20.7516
Rozloha 10,43 km² (1 043 ha) [1]
Obyvateľstvo 74 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 7,09 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1408
Starosta Iveta Kundrátová[3] (SMER)
PSČ 065 46 (pošta Malý Lipník)
ŠÚJ 526894
EČV SL
Tel. predvoľba +421-52
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad Matysová
Telefón 439 41 58
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Prešovského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Prešovského kraja.
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: matysova.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Matysová je obec na Slovensku v okrese Stará Ľubovňa. Typickou črtou sú jej drevenice.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Vznik Matysovej sa datuje okolo roku 1400, ale tento údaj je značne zahmlený. Matysovú založil šoltýs Matis, ktorý sa tu usadil so svojou rodinou za čias Žigmunda, potom bola dlho majetkom Plavečského panstva.

V osemnástom storočí ju zdevastovala morová epidémia a predtým na určité obdobie aj zanikla. Najviac obyvateľov zaznamenala koncom 19. a začiatkom minulého storočia, ale po druhej svetovej vojne sa začalo pomalé no isté vyľudňovanie. Studené údolie Matysovského chotára nikdy neposkytovalo jeho obyvateľom dostatok obživy. Matysovčania nachádzali nový domov hlavne v Amerike na Ukrajine a v mestách celého Česko-Slovenska.

Okolie[upraviť | upraviť zdroj]

Dominantou matysovskej prírody je vrch Marmon (Marman), ktorý v sebe skrýva ojedinelú červenú horninu. V jeho blízkosti sa nachádza pamätná tabuľa a miesto tragickej udalosti z druhej svetovej vojny. Pád ruského ťažkého bombardéra spomínajú miestni, samozrejme tí skôr narodení, ešte aj dnes. K matysovskej histórii patrí aj drevená cerkev sv. Michala z polovice 18. storočia, ktorá sa nachádza v skanzene hradu Stará Ľubovňa, kde bola v roku 1975 z Matysovej presťahovaná.

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, rev. 2010-11-28. Iveta Kundrátová je v zozname. Dostupné online.