Preskočiť na obsah

Jozef Lányi

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jozef Lányi
biskup tinínsky
Jozef Lányi
Funkcie a tituly
Biskup tinínsky
8. december 1906  28. september 1931
Predchodca János Majorosy funkcia neobsadená Nástupca
Biografické údaje
Narodenie29. jún 1868
Nitrianske Pravno, Uhorsko (dnešné Slovensko)
Úmrtie28. október 1931 (63 rokov)
Oradea, Rumunsko
Svätenia
Cirkevrímskokatolícka
Kňaz
Kňazská vysviacka2. júl 1891 (23 rokov)
InkardináciaBiskupstvo Banská Bystrica
Biskup
Menovanie16. november 1906 (38 rokov)
Konsekrácia8. december 1906 (38 rokov)
SvätiteľWolfgang Radnai
biskup banskobystrický
SpolusvätiteliaAugustín Fischer-Colbrie
pomocný biskup-koadjútor košický
Anton Fetser
pomocný biskup veľkovaradínsky
Odkazy
Jozef Lányi na catholic-hierarchy.org angl.

Mons. ThDr. JCDr. Jozef Lányi (Lányi de Késmárk; * 29. jún 1868, Nitrianske Pravno  28. október 1931, Oradea, Rumunsko) bol rímskokatolícky kňaz, kanonik, doktor teológie, doktor cirkevného práva, titulárny biskup tinínsky, cirkevný slovenský náboženský spisovateľ a cirkevný hodnostár zemianskeho pôvodu.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v rodine zemana Jozefa Lányiho (Lányi de Késmárk) a jeho manželky Márie rod. Zeiselovej. Študoval na gymnáziu v Prievidzi a v Banskej Bystrici, teológiu na univerzite v Budapešti, kde získal doktorát z teológie a roku 1894 aj z kánonického práva. Roku 1891 bol vysvätený za kňaza.

Od roku 1892 pôsobil ako biskupský archivár a ceremoniár v Banskej Bystrici a zároveň ako riaditeľ obecnej vyššej ľudovej školy v Krupine (1895 – 1898). Roku 1898 sa stal farárom v Janovej Lehote, od roku 1899 profesorom na teologickom učilišti v Banskej Bystrici. V rokoch 1900 – 1906 bol učiteľom maďarského jazyka a dôverníkom následníka trónu arcivojvodu Františka Ferdinanda. Roku 1904 bol menovaný v Hronovciach beneficiálnym opátom, v roku 1906 kanonikom Veľkováradskej kapituly a v roku 1907 diecéznym hlavným školským inšpektorom. Pôsobil tiež ako Tinínsky titulárny biskup a rektor kňazského seminára v Oradei.

Bol autorom odborných prác o cirkevnom maliarstve, o diakritických znamienkach v chaldejčine, asýrčine a arabčine, o Nabuchodonozorovom zákonníku a o kánonickom práve.

  • Az egyházi festészetről. Budapest, 1888.
  • Az Itala és Vulgata. Budapest, 1890. (A budapesti egyetem hittudományi karától pályadíjjal jutalmazott értekezés.)
  • A szyr, kald és arab diakritikus jelek. Budapest, 1891 (Ugyanazon kartól pályadíjjal kitüntetett értekezés
  • Nabukodonozor büntetése. Budapest, 1891
  • Az eskü kanonjogi szempontból. Besztercebánya, 1894 (doktori felavató értekezés)
  • A valláserkölcsi nevelés fontossága korunkban. Budapest, 1896
  • A magyar katholikusok Lateranban. Budapest, 1902.
  • A nőemancipáció és a kath. egyház álláspontja. Hely nélkül, 1904.
  • Ünnepi Szt beszéd Szt István első m. kir. ünnepén... Nagyvárad, 1909

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]