Jozef Lányi
| Jozef Lányi | ||||||||
| biskup tinínsky | ||||||||
| | ||||||||
| Funkcie a tituly | ||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Biskup tinínsky | ||||||||
| 8. december 1906 – 28. september 1931 | ||||||||
| ||||||||
| Biografické údaje | ||||||||
| Narodenie | 29. jún 1868 Nitrianske Pravno, Uhorsko (dnešné Slovensko) | |||||||
| Úmrtie | 28. október 1931 (63 rokov) Oradea, Rumunsko | |||||||
| Svätenia | ||||||||
| Cirkev | rímskokatolícka | |||||||
| Kňaz | ||||||||
| Kňazská vysviacka | 2. júl 1891 (23 rokov) | |||||||
| Inkardinácia | Biskupstvo Banská Bystrica | |||||||
| Biskup | ||||||||
| Menovanie | 16. november 1906 (38 rokov) | |||||||
| Konsekrácia | 8. december 1906 (38 rokov) | |||||||
| Svätiteľ | Wolfgang Radnai biskup banskobystrický | |||||||
| Spolusvätitelia | Augustín Fischer-Colbrie pomocný biskup-koadjútor košický Anton Fetser pomocný biskup veľkovaradínsky | |||||||
| Odkazy | ||||||||
Jozef Lányi na catholic-hierarchy.org angl. | ||||||||
Mons. ThDr. JCDr. Jozef Lányi (Lányi de Késmárk; * 29. jún 1868, Nitrianske Pravno – † 28. október 1931, Oradea, Rumunsko) bol rímskokatolícky kňaz, kanonik, doktor teológie, doktor cirkevného práva, titulárny biskup tinínsky, cirkevný slovenský náboženský spisovateľ a cirkevný hodnostár zemianskeho pôvodu.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa v rodine zemana Jozefa Lányiho (Lányi de Késmárk) a jeho manželky Márie rod. Zeiselovej. Študoval na gymnáziu v Prievidzi a v Banskej Bystrici, teológiu na univerzite v Budapešti, kde získal doktorát z teológie a roku 1894 aj z kánonického práva. Roku 1891 bol vysvätený za kňaza.
Od roku 1892 pôsobil ako biskupský archivár a ceremoniár v Banskej Bystrici a zároveň ako riaditeľ obecnej vyššej ľudovej školy v Krupine (1895 – 1898). Roku 1898 sa stal farárom v Janovej Lehote, od roku 1899 profesorom na teologickom učilišti v Banskej Bystrici. V rokoch 1900 – 1906 bol učiteľom maďarského jazyka a dôverníkom následníka trónu arcivojvodu Františka Ferdinanda. Roku 1904 bol menovaný v Hronovciach beneficiálnym opátom, v roku 1906 kanonikom Veľkováradskej kapituly a v roku 1907 diecéznym hlavným školským inšpektorom. Pôsobil tiež ako Tinínsky titulárny biskup a rektor kňazského seminára v Oradei.
Bol autorom odborných prác o cirkevnom maliarstve, o diakritických znamienkach v chaldejčine, asýrčine a arabčine, o Nabuchodonozorovom zákonníku a o kánonickom práve.
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]- Az egyházi festészetről. Budapest, 1888.
- Az Itala és Vulgata. Budapest, 1890. (A budapesti egyetem hittudományi karától pályadíjjal jutalmazott értekezés.)
- A szyr, kald és arab diakritikus jelek. Budapest, 1891 (Ugyanazon kartól pályadíjjal kitüntetett értekezés
- Nabukodonozor büntetése. Budapest, 1891
- Az eskü kanonjogi szempontból. Besztercebánya, 1894 (doktori felavató értekezés)
- A valláserkölcsi nevelés fontossága korunkban. Budapest, 1896
- A magyar katholikusok Lateranban. Budapest, 1902.
- A nőemancipáció és a kath. egyház álláspontja. Hely nélkül, 1904.
- Ünnepi Szt beszéd Szt István első m. kir. ünnepén... Nagyvárad, 1909
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- Záznam o narodení a krste v matrike záznam číslo 46 - farnosť Nemecké Pravno; pokrstený ako Paulus Josephus Lányi