Antracit

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Antracit
Lesklé antracitové uhlie.
Lesklé antracitové uhlie.
Zloženie
Hlavné minerálybitumenózna zložka – (litotyp)
Akcesóriekremeň, kalcit, íly, sulfidy železa
Vlastnosti
Textúramasívna, lesklá až vláknitá
Farbačierna
Hustota1 – 1,1 kg/dm3

Antracit je druh čierneho uhlia, ktorý sa vyznačuje najnižším obsahom prchavých horľavých látok (12 – 8 % hmotnosti), vysokým obsahom uhlíka (90 – 96 %) a veľkou výhrevnosťou. Je to čierne uhlie, ktoré bolo vystavené veľkému tlaku a teplu. Z hľadiska klasifikácie uhlia nemá samostatné postavenie. Je prechodným členom medzi antracitovým uhlím (8 – 12 % prchavých látok) a metaantracitom (1 – 3 % prchavých látok).[1]

Vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pod mikroskopom sú pozostatky rastlinných pletív pozorovateľné iba s ťažkosťami. Má silný, takmer až kovový lesk. Lom je lastúrnatý, s ostrými hranami. Je veľmi viskózne, tvrdosť podľa Mohsovej stupnice 2 – 2,5. Hustota sa pohybuje okolo 1 – 1,1 kg/dm³[2]. Nedá sa spekať. Má dobrú elektrickú vodivosť.[3]

Výhrevnosť sa pohybuje od 33,9 do 34,8 MJ/kg (8 100 – 8 350 kcal/kg)[3].

Využitie[upraviť | upraviť zdroj]

Antracit, spomedzi všetkých druhov uhlia, produkuje pri spaľovaní najmenej nežiaducích emisií. Po zapálení dobre horí stálym plameňom.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ČINČURA, Juraj, ed. Encyklopédia Zeme. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1983. 717 s. S. 60.
  2. Bonewitz, R. L. a kol., 2007, Kamene a drahokamy. Podrobný atlas hornín, minerálov, drahých kameňov a fosílií. Slovart, Bratislava, s. 319
  3. a b Matvejev, K. Antracit (ugoľ), Boľšaja sovietskaja enciklopedia [online]. bse.sci-lib.com, [cit. 2013-11-30]. Dostupné online. (po rusky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]