Slanický ostrov

Slanický ostrov, nazývaný tiež Slanický ostrov umenia^[1], je ostrov (3,5 ha) obklopený vodami vodnej nádrže Orava od roku 1953. Je to pozostatok zaplavenej obce Slanica so zachovaným Kostolom Povýšenia sv. Kríža.

Kultúrne pamiatky

Na ostrove bol zachovaný Kostol Povýšenia sv. Kríža. Tento kostol bol vystavaný v rokoch 1766 až 1769 ako baroková kaplnka a v roku 1843 ho klasicisticky prestavali na kostol s dvoma vežami a pristavanou tzv. zámočníckou kaplnkou. V súčasnosti sa v interiéri kostola nachádza galéria ľudového umenia, kde sú nainštalované expozície zo zbierok Oravskej galérie v Dolnom Kubíne „Tradičná ľudová plastika a maľba“.

Na ostrove sa zároveň nachádza torzo pôvodného dnes už symbolického cintorína a lapidárium „Oravskej kamenárskej tvorby 18. a 19. storočia“. V bývalej hrobke je nainštalovaná expozícia " História zatopených obcí a budovania Oravskej priehrady". Ostrov je chráneným územím, prírodnou pamiatkou (od roku 1973) s parkovou vegetáciou okolo barokovo-klasicistického kostola. V letnej sezóne je dostupný loďou premávajúcou z prístavu na Slanickej Osade, miestna časť Námestovo, alebo z Prístavu.

Expozície na Slanickom ostrove umenia

Slovenská tradičná ľudová plastika a maľba

V originálnom a jedinečnom prostredí Slanického ostrova umenia v pôsobivej prírodnej scenérii s barokovo-klasicistickým kostolom, komplexom kalvárie a parkovou úpravou je od roku 1971 lokalizovaná Stála expozícia tradičnej ľudovej polychrómovanej plastiky a podmaľby na skle zo zbierok Oravskej galérie v Dolnom Kubíne. Má celoslovenský charakter a stala sa pozoruhodnosťou celonárodného významu.

Tradičné ľudové výtvarné umenie ako typický prejav národnej kultúry predstavuje významnú súčasť zbierok Oravskej galérie. Drevené sošky sa na svojich pôvodných miestach zachovali len v obmedzenom počte, čo je dané vlastnosťami dreva, ktoré vystavené vonkajším podmienkam sa ničí rýchlejšie ako kameň. Z doteraz existujúcich dokumentov je možné zistiť, že na severnom Slovensku boli tri centrá drevorezby, a to na Orave, Spiši a v okolí Prešova. Oravské sošky patria témou ku kultu Panny Márie. Ich pôvod je treba hľadať v poľskom Haliči, ktorý bol až do prvej svetovej vojny súčasťou Rakúsko-Uhorska. Tvorcovia týchto sošiek a mariánskych plastík, ktoré predstavujú predovšetkým Krista na kríži, Pannu Máriu, sv. Annu, sv. Jána Nepomuckého, sv. Floriána a Vendelína, boli ľudoví umelci samoukovia, ktorí vyrezávali svoje malé diela v duchu miestnych rezbárskych tradícií, vedení svojou vlastnou predstavivosťou a zručnosťou. Osobité čaro prostredia ostrova, výstavný priestor s výbornou akustikou, expozícia ľudových plastík, vytvorili ojedinelú atmosféru pri otváracom koncerte prvého ročníka Oravského hudobného leta v roku 1976.

História zatopených obcí a budovania Oravskej priehrady

Vody Oravskej priehrady obklopili v roku 1953 bývalú dominantu obce Slanica – vyvýšeninu s kostolom a kalváriou – a vytvorili uprostred priehrady ostrov v nadmorskej výške 609 m. V lete 1972 bola otvorená v bývalej hrobke expozícia predstavujúca dokumenty budovania Oravskej priehrady a histórie zatopených dedín. Niektoré osady a obce boli roku 1953 zatopené vodami Oravskej priehrady a tak prestali existovať. Patria medzi ne: Hámry (Oravské Hámre), Lavkovo (Osada Dolného Štefanova), Osada, Slanica, Ústie.

Kultúrne pamiatky na ostrove

Kostol bol postavený v rokoch 1766 – 1769 ako kaplnka, v roku 1843 bol rozšírený v lodi a bola pristavaná zámočnícka kaplnka.
Pomník Antona Bernoláka – pred kostol na ostrove bol premiestnený pomník prvého kodifikátora spisovnej slovenčiny Antona Bernoláka, rodáka zo Slanice, ktorý pôvodne stál v zatopenej obci Slanica. Autorom bronzovej sochy z 2. polovice 30. rokov 20. storočia je český sochár František Machala.

Oravská kamenárska tvorba

V lapidáriách v exteriéri kostola je od roku 1973 situovaná expozícia oravskej kamenárskej tvorby.

Sochy a reliéfy svätcov vytvorených z kameňa sa zachovali dodnes na pôvodných miestach. Nachádzajú sa v malých kaplnkách a na stĺpoch pozdĺž ciest, na kalváriách, cintorínoch a v dedinských kostoloch. Veriaci tieto sochy „aktualizovali“ v modernom duchu, maľovali ich živými farbami a pri sviatočných príležitostiach ich zdobili korunami a papierovými kvetmi. Ich uctievanie a zobrazovanie sledovalo cieľ ochrany vlastného zdravia, obydlí pred požiarom a malo zabezpečiť aj hojnosť úrody a plodnosť. Tieto reliéfy a sochy pochádzali z dielní miestnych kamenárov, o ktorých sa zachovali správy v listinách z 18. a 19. storočia na západnom Slovensku, v okolí Piešťan a na severnom Slovensku v regióne Orava.