Kalvária (pútnické miesto)

Centrálna časť skupiny Ukrižovania na kalvárii v Trstíne (okr. Trnava)

Kalvária (hebr. Golgota, lat. Calvaria z Calvariae locus t.j. miesto lebiek) v pravom význame predstavuje podľa svedectiev evanjelií miesto ukrižovania Ježiša Krista v Jeruzaleme. V prenesenom význame kalvária je typom kresťanského posvätného miesta, postaveného väčšinou na svahoch kopca, zloženého zo súboru tzv. zastavení (rôzne prevedených), zvyčajne usporiadaných do podoby pútnickej cesty, a ústredného bodu, ktorým je skupina s ukrižovaným Ježišom Kristom . Má pripomínať Ježišovo umučenie i zmŕtvychvstanie.

História vzniku kalvárií

Zvesť o Ježišovom ukrižovaní, ako aj samotnom mieste tejto udalosti, sa šírila s novým náboženstvom - kresťanstvom. V priebehu vekov zasiahla do historických tradícií takmer celého sveta. Jeruzalem ale i ostatné miesta tradične spájané s Ježišovým účinkovaním sa stali miestami osobitnej úcty a posvätnosti. Ich význam v kultúrnom svete ovplyvnenom kresťanstvom vzrástol najmä od začiatku 4. storočia po Kr. po tom, ako bolo kresťanstvo v Rímskej ríši v roku 313 Milánskym ediktom cisára Konštantína Veľkého zrovnoprávnené s pôvodným pohanským kultom. Toto prelomové obdobie dodnes v Jeruzaleme pripomína niekoľko stavieb, dobou svojho vzniku siahajúcou do čias prvého kresťanského cisára. Z nich jedna z najvýznamnejších, Bazilika Svätého hrobu, postavená na mieste, ktoré sa spája s evanjeliovou Kalváriou, je dôležitým pútnickým miestom. Najväčší záujem pútnikov tradične prichádza počas veľkonočného obdobia.

Pohľad na banskoštiavnickú kalváriu na dobovom obrázku

Už od prapočiatkov nového náboženstva sa kult slávenia Ježišovho zmŕtvychvstania začal šíriť do celého kresťanského sveta. Ako pripomienka tohto kultu vo svete začali vznikať napodobeniny Božieho hrobu, z ktorých najstaršie sa objavili v 9. storočí. Súčasne nastal veľký rozmach výtvarného stvárňovania Ježišovho umučenia a smrti. Pašiové udalosti sa časom premietli do živého predvádzania, ktorého dej sa odohrával na pozadí kulís navodzujúcich dojem historickej izraelskej krajiny.

Časom prichádzalo k snahám o napodobenie celej historickej Via Dolorosa (Bolestnej cesty). V domácich podmienkach sa začali vytvárať exteriérové zastavenia čím veriaci získavali možnosť nasledovať Krista na jeho ceste utrpenia a rozjímať nad zmyslom jeho nesmiernej obety na kríži. To bola pôvodná myšlienka, ktorá viedla k zrodu kalvárií a krížových ciest a ktorá mala korene v duchovnej literatúre a zvestiach pútnikov zo Svätej zeme, prinášajúcich do našich končín očité svedectvá.

Do Svätej zeme prúdili zástupy státisícov veriacich, ktorí netúžili po inom ako osobne prejsť cestou, ktorou podľa tradície kráčal i sám Ježiš Kristus. Po ovládnutí Svätej zeme moslimami boli tieto aktivity utlmené a pokračovali až s príchodom františkánov do Jeruzalema v roku 1342.

O počiatkoch výstavby kalvárií na Slovensku možno hovoriť od druhej polovice 17. a prvej polovice 18. storočia . Na ich rozširovaní malo významný podiel pôsobenie kresťanských rádov (najmä františkánov a jezuitov) či proces rekatolizácie. Okrem duchovného hľadiska sa stali dôležitými i z architektonicko-umeleckého aspektu - významne obohatili zastúpenie drobných religióznych architektonických prvkov v krajine - kaplniek, Božích múk, prícestných krížov, skulptúr svätých či morových stĺpov.

Predpokladá sa, že prvá a jedna z najvýznamnejších kalvárií na Slovensku vznikla v roku 1694 v niekdajšom Prešporku,

Ojedinelé súsošie Snímanie z kríža na kalvárii v Hlohovci pochádza z r. 1742

Zo slohového hľadiska najpočetnejšie zastúpenie majú kalvárie barokové a klasicistické. Sú charakteristické svojím poňatím ako veľkoryso koncipovaného rozsiahleho architektonicko-krajinárskeho komplexu. V ich stvárnení nachádzame spojenie viacerých umeleckých a remeselných odvetví (staviteľstva, sochárstva, maliarstva, umeleckého kováčstva a pod.). Výsledkom je reprezentatívne umelecké dielo, v ktorom sa odráža vnímanie krajiny ako otvoreného sakrálneho priestoru. Najčastejšie ich nachádzame na prirodzenej prírodnej vyvýšenine (kalvársky vrch). Na vrchol so súsoším Ukrižovania vedie cesta s jednotlivými zastaveniami. Návštevník tak v presne určenom slede (v dejovej a časovej kontinuite) prechádza okolo každého zastavenia, ktoré ho znázorneným výjavom naratívne a plynulou dejovosťou vtiahne do udalostí spred dvetisíc rokov. Zastavenia kalvárskej cesty môžu mať rôzne prevedenie - od sôch a krížov cez umelé jaskyne (grotty) či jednoduché murované alebo drevené pilieriky až po zastavenia v tvare kaplniek obsahujúcich sochárske alebo maliarske stvárnenie výjavu. Súčasťou kalvárií sú neraz aj ďalšie architektonické prvky, napr. niekoľko kostolov (najčastejšie tzv. Dolný a Horný), kaplnky Svätých schodov (kalvárie v Banskej Štiavnici, Prešove a Košiciach), Boží hrob (kalvária v Komjaticiach, v Banskej Bystrici) či kaplnky s hrobkami významných mecénov alebo rodov (kalvária v Hlohovci).

Tvorcovia kalvárií

Z hľadiska autorstva kalvárií sme nútení sa uspokojiť s faktom, že kalvárie sú dielami anonymných tvorcov. V dostupných dobových dokumentoch týkajúcich sa vzniku tej-ktorej kalvárie takmer výlučne sa objavujú iba mená donátorov a fundátorov, ktorí ich dali postaviť; mená samotných autorov (umelcov) tieto dokumentu neudávajú. To platí pri kalváriách rôzneho druhu, významu či kvality prevedenia. Dôležitý je objednávateľ, ktorý je v tomto prípade považovaný za tvorcu; dokladajú to aj votívne nápisy na stĺpoch, kaplnkách či sochách vyjadrené slovami „dal postaviť“, „venoval“, „vztýčil“ a pod. Dôležitý je, pokiaľ je uvedený, rok vzniku, čo nám lepšie umožňuje dané dielo aspoň rámcovo zaradiť do slohového či historického obdobia, v ktorom vzniklo.

Kaplnka Panny Márie Snežnej na prešporskej kalvárii od I. Feiglera st. z r. 1824 na dobovej pohľadnici

Pri skúmaní kvality umeleckého prevedenia diela väčšinou prichádzame k záveru, že autori neprekročili priemernú remeselnú úroveň. O vyššej forme umeleckého stvárnenia môžeme hovoriť v prípade výpravnejších kalvárskych súborov. Úplne výnimočný je z pohľadu autorstva súbor kalvárie v Banskej Štiavnici, kde sa skúmaním archívnych dokumentov podarilo potvrdiť účasť dvoch významných umelcov svojej doby - maliara Antona Schmidta (1713 - 1773) a sochára Dionýza Stanetiho (1710 - 1767) na realizácii jej výzdoby.

Iným autorom, známym podľa mena, podieľajúcim sa na realizácii dnes už zaniknutej kalvárie v Bratislave (staršej z oboch tunajších kalvárií), bol architekt a staviteľ Ignác Feigler st. (1791 - 1847), ktorý v roku 1824 projektoval a postavil Kaplnku Panny Márie Snežnej, ako vrcholový sakrálny objekt kalvárie (v r. 1943 - 1948 ju nahradil dnešný kostol rovnakého zasvätenia).

S otázkou vzniku kalvárií súvisí aj spôsob financovania a realizácie výstavby. Než kalvária vznikla bolo potrebné dosiahnuť povolenie zo strany cirkevnej vrchnosti a mesta alebo obce. Tento krok bol väčšinou iba formalitou, pretože ako cirkev (zastúpená biskupom) tak aj samospráva obce (richtár, príp. starosta) sa k výstavbe kalvárií stavali kladne (v mnohých prípadoch sa podieľali na jej financovaní).

Vo všeobecnosti základnými zdrojmi financovania boli zbierky. Išlo predovšetkým o verejné zbierky medzi veriacimi. Takmer všetky kalvárie, ktoré vznikli v 18. storočí, boli postavené z milodarov veľkého množstva ľudí, čo ich vlastne robí kolektívnym dielom. Darcami boli ľudia bez ohľadu na spoločenské postavenie či majetkové pomery. Prispievali jednoduchí vidiečania, mešťania, príslušníci aristokracie ba v nejednom prípade prispel i panovník. Zvláštnym prípadom je vznik kalvárie (súsošia) Ukrižovania v Modre (pri cintoríne), ktoré bolo financované z pokút udelených nekatolíkom.

Stavebné a umelecko-remeselné realizácie kalvárií

Pre stavbu kalvárie bol dôležitý výber miesta, na ktorom mali vzniknúť. V drvivej väčšine išlo o miesta na doďaleka viditeľnom kopci. Vďaka tomu prvé kalvárie predstavované súborom jednoduchých zastavení vo forme krížov a stavbou vrcholového kostola (veľkosťou však skôr pripomínajúceho kaplnku) dominovali širokému okoliu, pretože pôvodne boli tieto vrchy väčšinou nezalesnené. Zámerom ich tvorcov bolo v čo najväčšej miere napodobniť sväté miesta v Jeruzaleme aj s jeho krajinnou topografiou. Nezanedbateľným faktorom bola tiež členitosť terénu. Pri prudšom sklone boli zastavenia umiestňované popri kľukato sa vinúcom chodníku, pri miernejšom stúpaní chodník smeroval priamo na vrchol ku krížu s Ukrižovaným.

Na zdôraznenie duchovného prežitku a vyvolania patričnej citovej odozvy boli skupiny vrcholových krížov častokrát vztyčované na stavebne upravené miesto vo forme vyvýšeniny, príp. pódia (kalvárie v Modre, Komjaticiach). Pódiovo riešené kalvárie boli vo väčšej miere vytvárané na nížinatých územiach.

Zastavenia

Kaplnky zastavení na kalvárii v Strekove (okr. Nové Zámky)

Zastavenia na kalvárii (krížovej ceste) sú jej základným ideovým prvkom. Každé zo zastavení tvorí v správnom poradí jednu z epizód pašiového príbehu a návštevník prechádzaním okolo každého z nich spontánne spoluvytvára dejovú a časovú kontinuitu tohto príbehu. Na citový účinok pútnika malo okrem scén z hľadiska tematického a chronologického nezanedbateľný vplyv aj umelecké prevedenie kalvárskych zastavení. Prvé zastavenia vo forme jednoduchých stél niesli na plechu maľované výjavy. Z pôvodných vyhotovení sa však nezachovali takmer žiadne. V súvislosti s vývojom umeleckého slohu a snahou vytvárať výpravnejšie súbory sa neskôr uplatňovali sochársky a reliéfne stvárnené scény, ktoré svojou priestorovou dispozíciou lepšie spĺňali požiadavku realistického, živého pôsobenia na diváka. Na kalváriách tak najmä v priebehu 19. storočia vznikali zastavenia v podobe malých štíhlych kaplniek neoslohového prevedenia s výklenkami a nikami, do ktorých boli umiestňované maľované alebo reliéfne stvárnené výjavy. Kvôli ich ochrane pred poškodením či odcudzením boli často chránené umelecky kovanými mrežami či drevenými okenicami.

Umelecky a sakrálne najhodnotnejšie sú zastavenia vo forme malých umelých jaskýň (grott) alebo väčších kaplniek, ktoré, vďaka svojím rozmerom, dovoľovali v nich tvorcom umiestňovať i väčšie skulptúry alebo skupiny sôch. Tak vznikali pozoruhodné kalvárske zastavenia kde sú sochy v mierne podživotnej veľkosti zakomponované do kulisovito riešených priestorov (často s iluzívnou výmaľbou) a naaranžované do efektných javiskových výjavov. Divák má tak dojem, že sa pred jeho zrakom odohráva podmaňujúca divadelná scéna. Príkladom takto poňatých zastavení je známa kalvária v Marianke pri Bratislave.

Špecifickým druhom sú kalvárie so scénami zastavení voľne situovanými v krajine (Červený Kameň). V prípade voľných figurálnych skupín ide o priamejšie dosiahnutie ilúzie predstavovaného deja.

Niektoré kalvárie na Slovensku sú okrem tradičných kaplniek či pilierov zastavení a vrcholovej skupiny Ukrižovania doplnené ďalšími stavebnými súčasťami. Ich funkciou je doplniť dej o celý priebeh udalostí súvisiacich s Ježišovým ukrižovaním. Tak na kalváriách nachádzame kaplnky Božieho hrobu, Ježišovho väzenia v Pilátovej vládnej budove, kaplnky Svätých schodov a i.

Výjavy zastavení

V súčasnosti je ustálený počet zastavení - štrnásť. Podľa tradície tento počet má symbolizovať, že Kristus sa na svojej ceste na Golgotu štrnásťkrát zastavil . Z tohto počtu deväť má biblické doloženie a päť sa opiera o cirkevnú tradíciu. V období vrcholného stredoveku sa pritom pašiový dej rozrastal a obohacoval o viaceré epizodické scény, ktoré sú však v súčasnosti považované za vedľajšiu dejovú líniu. Dnešný sled zastavení krížovej cesty už nekladie dôraz na celok pašií, začínajúcich príbehom v Getsemanskej záhrade, ale na udalosti, ktoré nasledovali po vyrieknutí trestu, teda nesenie kríža z Pilátovho domu na Golgotu až po vyvrcholenie deja samotným ukrižovaním.

Stabilizovaný program štrnástich zastavení mal za následok uniformitu výjavov čím sa jednotlivé kalvárie a krížové cesty líšia len stvárnením a umeleckým prevedením. Na Slovensku však existujú i kalvárie s iným počtom zastavení (menším i väčším). Častejšie sa však stretávame s rozsiahlejším programom s väčším počtom zastavení. Napr. naša najznámejšia kalvária v Banskej Štiavnici obsahuje okrem dvoch kostolov, budovy Svätých schodov, Svätého hrobu a budovy Ecce homo až sedemnásť kaplniek so zastaveniami krížovej cesty. Pozoruhodná je aj kalvária Solka v Nitrianskom Pravne kde sa v trojradovom usporiadaní okrem štrnástich zastavení objavujú ešte dva kostoly a osem ďalších zastavení s pašiovými výjavmi staršej tradície.

I.		Ježiš je odsúdený na smrť	Ježiš bol na naliehanie židovskej veľrady rímskym prefektom Pontiom Pilátom odsúdený na smrť ukrižovaním. Často na kompozíciách býva Pilát zobrazovaný ako si umýva ruky. 22 Pilát im povedal: „Čo teda mám urobiť s Ježišom, ktorý sa volá Kristus?“ Všetci odpovedali: „Ukrižovať!“ 23 On namietal: „A čo zlé urobil?“ Ale oni tým väčšmi kričali: „Ukrižovať!“ 24 Keď však Pilát uvidel, že už nič nepomôže, ba že pobúrenie ešte silnie, vzal vodu, umyl si ruky pred zástupom a vyhlásil: „Ja nemám vinu na tejto krvi. To je vaša vec!“ 26 Vtedy im prepustil Barabbáša, Ježiša však dal zbičovať a vydal ho, aby ho ukrižovali. (Mt 27, 22-24,26)
II.		Ježiš berie kríž na svoje plecia	Kristus prijíma kríž s otvorenou náručou idúc v ústrety vykúpeniu. 27 Vtedy vladárovi vojaci vzali Ježiša do vládnej budovy a zhromaždili okolo neho celú kohortu. 28 Vyzliekli ho a obliekli do šarlátového plášťa, 29 z tŕnia uplietli korunu a nasadili mu ju na hlavu. Do pravej ruky mu dali trstinu, padali pred ním na kolená a posmievali sa mu: „Buď pozdravený, kráľ Židov!“ 30 Pľuli naňho, brali mu trstinu a bili ho po hlave. 31 Keď sa mu naposmievali, vyzliekli mu plášť a obliekli mu jeho šaty. Potom ho odviedli, aby ho ukrižovali. (Mt 27, 27-31)
III.		Ježiš prvý raz padá pod krížom	Hmotnosť kríža mala za následok, že Ježiš trikrát spadol. Pri prvom páde sa zeme dotýka iba kolenami a opiera sa rukou. 4 Naozaj, on niesol naše choroby a naše bolesti ho obťažili. My sme si mysleli, že je ranený, Bohom doudieraný a opovrhnutý. 5 On však bol prebodnutý za naše hriechy, zdrvený za naše neprávosti. Trest, ktorý nám priniesol pokoj, spočinul na ňom a pre jeho rany sa nám dostalo uzdravenie. 6 Všetci sme blúdili ako ovce, každý išiel svojou cestou, ale Hospodin na neho uvalil neprávosti nás všetkých. (Iz 53, 4-6)
IV.		Ježiš sa stretá so svojou matkou	Ježiš sa na ceste na Golgotu zastavil pri svojej matke, ktorú zhliadol v dave okolostojacich. 34 Simeon ich požehnal a jeho matke Márii povedal: „Hľa, tento je určený mnohým v Izraeli na pád a na povstanie i na znamenie, ktorému budú odporovať 35 — a tvoju vlastnú dušu prenikne meč —, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc.“ (Lk 2, 34-35)
V.		Šimon Cyrenejský pomáha Ježišovi niesť kríž	Vojaci prikázali Šimonovi z Cyrény pomôcť Ježišovi niesť kríž. Na väčšine zobrazení Šimon iba pomáha niesť kríž, niekedy ho však nesie iba sám. 32 Ako vychádzali, stretli človeka z Cyrény, menom Šimon. Toho prinútili niesť Ježišov kríž. (Mt 27, 32)
VI.		Veronika podáva Ježišovi ručník	Pri ceste stála žena, ktorá si strhla z krku šatku a podala ju trpiacemu Kristovi aby si utrel tvár. Na znak svojej lásky otlačil na túto šatku Kristus svoju podobizeň. Šatka predstavuje motív poskytovania útechy trpiacemu. 3 Opovrhnutý a opustený ľuďmi, muž bolestí, ktorý poznal utrpenie, pred ktorým si zakrývajú tvár, opovrhnutý, a my sme si ho nevážili. (Iz 53, 3)
VII.		Ježiš druhý raz padá pod krížom	Ježišove pády pod ťarchou kríža sa stupňujú úmerne s dĺžkou prejdenej cesty a ubúdaním jeho síl. Pri druhom páde takmer celý leží na zemi.
VIII.		Ježiš napomína plačúce ženy	Nad Ježišovým osudom plačú izraelské ženy. Hlasné náreky žien zobrazených často s deťmi, vyjadrujú hlbokú účasť. Ježiš im udeľuje požehnanie no aj karhavé slová. 27 Nasledoval ho veľký zástup ľudu i žien, ktoré nad ním kvílili a oplakávali ho. 28 Ježiš sa obrátil k ženám a povedal: „Dcéry jeruzalemské, neplačte nado mnou, ale radšej plačte samy nad sebou a nad svojimi deťmi, 29 lebo hľa, prichádzajú dni, v ktorých sa bude vravieť: ‚Blahoslavené neplodné, loná, čo nerodili, a prsia, čo nedojčili.‘ (Lk 23, 27-29)
IX.		Ježiš tretí raz padá pod krížom	Pri treťom upadnutí Ježiš celým telom padá na zem. S ubúdajúcimi silami sa stupňuje netrpezlivosť a surovosť vojakov. 27 Dobré je pre muža, ak nesie jarmo od svojej mladosti. 28 Nech sedí sám a mlčí, keď mu ho nasadil. 29 Nech do prachu položí svoje ústa, azda je ešte nádej. (Nár. 3, 27,28)
X.		Ježiša vyzliekajú zo šiat	Z Ježiša strhávajú jeho odev. V pozadí kompozície už bývajú zobrazované prípravy na ukrižovanie. 33 Tak prišli na miesto zvané Golgota, to znamená Lebka, 34 a dali mu piť víno zmiešané so žlčou. Ale keď to ochutnal, nechcel piť. ((Mt 27, 33-34)
XI.		Ježiša pribíjajú na kríž	Ježiša Krista pribíjajú na drevo kríža. Na väčšine obrazov býva tradične zobrazovaný s dobrovoľným rozpažením, pričom jednu z rúk má už pribitú. 35 Keď ho ukrižovali, hodili lós a rozdelili si jeho rúcho. 36 Potom si posadali a strážili ho tam. 37 Nad hlavu mu dali nápis s udaním jeho viny: „Toto je Ježiš, kráľ Židov.“ ((Mt 27, 35-37)
XII.		Ježiša ukrižujú	Ježiš na kríži zomiera. Väčšina zobrazení zachytáva moment, keď je Ježiš už mŕtvy. Súčasťou kompozície sú Panna Mária, Ján, ďalšie ženy príp. vojaci. 18 Tam ho ukrižovali a spolu s ním aj iných dvoch, z jednej i z druhej strany, a Ježiša uprostred. 19 Pilát napísal aj nápis a dal ho zavesiť na kríž. Bolo tam napísané: „Ježiš Nazaretský, kráľ Židov.“ 20 Tento nápis čítalo mnoho Židov, lebo miesto, kde Ježiša ukrižovali, bolo blízko mesta. Bol napísaný po hebrejsky, po latinsky a po grécky. (Jn 19, 18-20)
XIII.		Ježiša snímajú z kríža	K hlavným dejovým postavám pribudli Nikodém a Jozef z Arimatie ako aj Mária Magdaléna. Nikodém s Jozefom sňali Ježišovo telo z kríža a položili ho do lona jeho matky. Z ikonografického hľadiska sa tento motív označuje Pieta. 38 Potom Jozef z Arimatie, ktorý bol Ježišovým učeníkom — ale tajným zo strachu pred Židmi —, požiadal Piláta, aby mu dovolil sňať Ježišovo telo. Pilát dovolil. Šiel teda a sňal jeho telo. 39 Prišiel aj Nikodém, ten, čo prvý raz navštívil Ježiša v noci, a priniesol asi sto libier myrhy zmiešanej s aloou. (Jn 20, 38-39)
XIV.		Ježiša pochovávajú	Ježišovo telo zavinuli do plachiet a kladú ho do predom pripraveného hrobu. Scéna je označovaná aj ako Ukladanie do hrobu. Zastavenie je záverom krížovej cesty. 46 Jozef kúpil jemné plátno, sňal Ježiša z kríža, zavinul ho do plátna a uložil do hrobu vytesaného v skale. Ku vchodu do hrobu privalil kameň. 47 Mária Magdaléna a Ježišova matka Mária sa dívali, kde ho položili. (Mk 15, 46-47)

Skupiny Ukrižovania

Z ideového hľadiska ústredným prvkom ako aj obsahovým vyvrcholením každej kalvárie je skupina Ukrižovania (vrcholových krížov). Jej umiestnenie býva rôzne - v interiéri záverovej kaplnky, v jej blízkosti alebo, a to najčastejšie, na voľnom priestranstve.

Skupina Golgoty v drevenom Kostole svätého Františka z Assisi v Hervartove

Má zaužívané a presne určené ikonografické stvárnenie. Najjednoduchší typ má podobu kríža iba s ukrižovaným Ježišom Kristom (prevedeným plasticky alebo v podobe maľby na plechu) alebo troch krížov často vztýčených na malej umelej vyvýšenine. Pod krížom je často umiestnená socha Panny Márie.

Častejšie sa však vyskytuje viacfigurálne prevedenie. K ukrižovanému Kristovi doplnenému krížmi s popravenými lotrami (po Kristovej pravici socha „dobrého“ lotra Dismasa a po ľavici „zlého“ lotra Gesmasa) sa pridávajú ďalšie sprievodné postavy. Vždy ide o postavy Panny Márie (po pravej ruke Ježiša), svätého Jána apoštola (po ľavej ruke) a svätej Márie Magdalény (pri päte Kristovho kríža). Na niektorých kalváriách nachádzame iba Máriu a Jána alebo samotnú Pannu Máriu (Špačince, Kátlovce), samotnú Máriu Magdalénu (Šaštín), ale väčšinou všetky tri postavy. Sprievodné postavy sú stvárnené takmer vždy ako sochy a to aj v prípade, keď sú ukrižovaní namaľovaní na plechu. Pri sochárskom vyhotovení skupiny Ukrižovaných ide o zaužívaný typ osovej kompozície, pričom kým kríž Ježiša Krista je z hranolových brvien, kríže lotrov bývajú väčšinou guľatinové. Presne dané je aj fyziognomické stvárnenie jednotlivých postáv - hlava Ježiža sa nakláňa doprava dolu, hlava Dismasa je otočená smerom k Ježišovi, Gesmas odvracia tvár od Krista. Pohľady Panny Márie a Jána v adorujúcom postoji väčšinou smerujú k Ježišovi; Mária Magdaléna objíma kríž s Ukrižovaným alebo pred ním kľačí.

Príklady výtvarných kompozícií skupín s Ukrižovaným

• 
  Dvojfigurálna kompozícia (Ježiš a Panna Mária) - kalvária v Dolných Orešanoch
• 
  Trojfigurálna komozícia (Ježiš a dvaja lotri) - kalvária v Doľanoch
• 
  Trojfigurálna kompozícia (Ježiš, Panna Mária a sv. Ján) - kalvária v Kútoch
• 
  Štvorfigurálna kompozícia (Ježiš, Panna Mária, sv. Mária Magdaléna a sv. Ján) - kalvária v Špačinciach
• 
  Päťfigurálna kompozícia (Ježiš, dvaja lotri, Panna Mária a sv. Ján) - kalvária v Hontianskych Nemciach
• 
  Šesťfigurálna kompozícia (Ježiš, dvaja lotri, Panna Mária, sv. Mária Magdaléna, sv. Ján) - kalvária v Hodruši-Hámroch

Nezriedka nachádzame skupinu Ukrižovania okrem spomenutých postáv doplnenú o sochy ďalších svätých - napr. svätého Petra (Jablonica), svätej Veroniky (Nový Život - Eliášovce).

Stavebná rôznorodosť kalvárií na Slovensku

Najtradičnejším a najviac rozšíreným typom kalvárie je realizácia s vzostupne rozmiestnenými zastaveniami a vrcholovou skupinou Ukrižovania. Na Slovensku nachádzame dva spôsoby usporiadania zastavení. Vzhľadom na vyšší a párny počet zastavení sa okrem jednoradového usporiadania s terénu sa prispôsobujúcim sledom zastavení vyskytujú i usporiadania s dvoma radmi po sedem zastavení. Toto rozmiestnenie sa veľmi často vyskytuje na rovinách príp. na miernych kopcoch.

Súsošie Ukrižovania pri Kostole svätej Kataríny Alexandrijskej v Dechticiach

Pomerne často sa vyskytuje typ, kde sú zastavenia rozostavené okolo kostola, príp. po obvode jeho areálu vymedzeného ohradným múrom (kalvárie v Báči, Dolných Orešanoch, Kútoch, Pružine či vo Veľkých Úľanoch).

Samostatnú skupinu tvoria kalvárie situované na umelo navýšených pahorkoch, napr. (Diakovce, Skalica, Špačince). Do tejto skupiny môžeme zaradiť aj atypické i stavebne náročnejšie riešenie, kde k vrcholovej skupine Ukrižovania na vrchole umelého kopca vedie špirálovito stúpajúci chodník so zastaveniami (kalvária v Dvoroch nad Žitavou. V Topoľčanoch zastavenia umiestnili na stavebne upravenej rampe.

Inou skupinou sú kalvárie tvoriace súčasti cintorínov (Hlohovec, Trstín, Jablonica).

Zaujímavými a v našich končinách nezvyčajne architektonicky riešenými kalváriami sú kalvárie v Nových Zámkoch, kde jej stavitelia využili bastión zaniknutého mestského opevnenia a v Bíni kde ju umiestnili do priestoru priekopy niekdajšieho zemného valu.

Medzi kalvárie zaraďujeme aj samostatné súsošia so skupinou Ukrižovania v intravilánoch obcí, predovšetkým pri kostoloch. Často sú sochy umiestňované na spoločné podstavce, najčastejšie trojité (Dechtice, Dolné Dubové, Chtelnica, Čachtice).

Význam kalvárií

Kalvárie majú predovšetkým duchovný význam. Sú sakrálnym priestorom obohacujúcim spirituálny prežitok návštevníka. Ten je ešte umocnený symbiózou architektúry kalvárií s okolitou prírodnou krajinou. Tým utvárajú dokonalú harmóniu spojenia ducha človeka a hmoty prírody. Vzhľadom k svojmu umiestneniu v nejednom prípade sú ideálnym miestom na panoramatické výhľady do okolia.

Viaceré z kalvárií sú významnými pútnickými miestami, na ktorých sa konajú pravidelné alebo príležitostné púte.

Kalvárie tvoria neoddeliteľnú súčasť obrazu kultúrnej krajiny a historických krajinných štruktúr. Z toho vyplýva, že nezastupiteľné miesto kalvárií je v ich vnímaní ako historických pamiatok reprezentujúcich kultúrny vývin národa. Sú dokumentom a svedectvom duchovného a umelecko-historického odkazu našich predkov. Zo stavebno-historického hľadiska boli najvýznamnejšie z nich vyhlásené za kultúrne pamiatky. Na Slovensku je podľa Ústredného zoznamu pamiatkovéo fondu registrovaných dvadsaťšesť kalvárií označených ako národná kultúrna pamiatka - (Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Bardejov, Báč, Bobrov, Dvory nad Žitavou, Humenné, Kláštor pod Znievom, Komjatice, Košice, Močenok, Modrý Kameň, Nitra, Nitrianske Pravno, Nové Zámky, Považská Bystrica, Prešov, Pružina, Rožňava, Senec, Stará Turá, Topoľčany, Trnava, Veľké Úľany, Zákamenné, Zlaté Moravce).

Najznámejšie kalvárie na Slovensku

Fotografia	Miesto	Okres	Vznik	Poznámka
	Spišské Podhradie	Levoča	1666 – 1675	kalvária typu tzv. Calvario Jerusalem; krajinársky koncept a urbanisticko-architektonický súbor trinástich samostatných sakrálnych stavieb (sedem božích múk, štyri kaplnky, katedrála a biskupský palác) a dvoch dnes nezachovaných lokalít (Jablonov – Rybníky a archeologické nálezisko na Pažici)
	Banská Bystrica	Banská Bystrica	1712 – 1713	Štrnásť kaplniek krížovej cesty, Kaplnka Božieho hrobu, Kostol Povýšenia svätého Kríža
	Banská Štiavnica	Banská Štiavnica	1744 – 1751	Sedemnásť kaplniek zastavení, tzv. Dolný a Horný kostol, Kaplnka Svätých schodov, Svätý hrob, budova Ecce homo. Najvýznamnejšia baroková kalvária na našom území
	Bardejov	Bardejov	1863 – 1869	Štrnásť zastavení krížovej cesty, Kaplnka sv. Márie Magdalény, kríž s Ukrižovaným, Kostol sv. Kríža
	Báč	Dunajská Streda	1867	Kalvária postavená po obvode umelého kopčeka pri kláštornom Kostole sv. Antona Padovského, štrnásť zastavení, kríž s Ukrižovaným
	Dvory nad Žitavou	Nové Zámky	1855 – 1860	Štrnásť zastavení okolo špirálovito stúpajúceho chodníka, schodisko s plastikami sv. Márie Magdalény a sv. Márie Kleofášovej, Panny Márie a dvoch anjelov, zvonica, kríž s Ukrižovaným
	Hliník nad Hronom I	Žiar nad Hronom	pred 1768	Šesťfigurálna skupina Ukrižovania pri farskom Kostole sv. Martina. Neobvyklý motív sv. Márie Magdalény operajúcej sa o lebku
	Hlohovec	Hlohovec	1734	Štrnásť zastavení, vrcholová pohrebná Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie, skupiny Ukrižovania a Snímania z kríža
	Košice	Košice I	1737 – 1758	Šesťnásť kaplniek, Kostol Sedembolestnej Panny Márie
	Nitra	Nitra	1885	Štrnásť zastavení (XIV. zastavenie Boží hrob), tri kríže s Ukrižovanými, Kaplnka Božieho hrobu
	Nové Zámky	Nové Zámky	1779	Štrnásť zastavení, Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie, skupina Ukrižovania s Pannou Máriou, sv. Jánom a sv. Máriou Magdalénou, Kaplnka Božieho hrobu. Kalvária postavená v barbakane niekdajšieho mestského opevnenia
	Prešov	Prešov	1721 – 1886	Štrnásť zastavení, Kostol sv. Kríža, Sväté schody, budova Ecce homo
	Skalica	Skalica	1817 – 1825	Štrnásť zastavení, štvorfiguálna skupina Ukrižovania, Svätý hrob. Kalvária leží na vyvýšenine za mestskými hradbami
	Stupava	Malacky	1713 – 1714	Štrnásť zastavení situovaných v ohradenom areáli, Kaplnka Kalvárie
	Šaštín	Senica	1798	Štrnásť zastavení, štvorfigurálna skupina Ukrižovania, súsošia Kristus na Olivovej hore a Rozlúčka Krista s Matkou
	Trstín	Trnava	1923	Štrnásť zastavení na špirálovito stúpajúcom chodníku, skupina Ukrižovania, súsošia Rozlúčka Krista s Matkou a Kristus na Olivovej hore. Kalvária sa nachádza mimo obce na kopci zv. Hájiček

Literatúra

• ŠKUBLA, Pavol: Zvonice, kostoly a kalvárie Slovenska, Perfekt, Bratislava, 2015, podtitul: Morové stĺpy, Božie muky, Kaplnky, Drevené, kostolíky, 256 s., ISBN 978-80-8046-693-0
• JUDÁK, Viliam; POLÁČIK, Štefan: Katalóg patrocínií na Slovensku, Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta UK, Bratislava, 2009, 476 s., ISBN 978-80-969787-3-1
• ČIČO, Martin; KALINOVÁ, Michaela; PAULUSOVÁ, Silvia a kol.:Kalvárie a krížové cesty na Slovensku, Pamiatkový ústav, Bratislava, 2002, 408 s., ISBN 80-968632-1-5

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kalvária (pútnické miesto)

Zdroje

• Čico, Martin a kol., Kalvárie a krížové cesty na Slovensku, Pamiatkový ústav, Bratislava, 2002, ISBN 80-968632-1-5
• kol. autorov, Národné kultúrne pamiatky. Okres Martin, Slovart, Bratislava, 2012, ISBN 978-80-556-0784-9
• TOP 10 najkrajších kalvárií na Slovensku, ekokrajina.com
• Kalvárie – súčasť obrazu kultúrnej krajiny Slovenska, autor: Ing. Štefan Lančarič, uzemneplany.sk
• Prvá kalvária v Uhorsku bola v Prešporku, bratislavskenoviny.sk

Externé odkazy

• Encyklopedia Beliana
• Kalvárie a krížové cesty, pamiatkynaslovensku.sk