Spišský Jeruzalem

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Spišská Kapitula, planina Pažica

Spišský Jeruzalem je komplex významných historických objektov, sústredených v okolí Spišského Podhradia.

Už od roku 1993 je kraj stredného Spiša, presnejšie Hornádskej kotliny, kam patrí aj Spišský hrad, Žehra, Spišské Podhradie, Spišská Kapitula, Pažica a Sivá Brada zapísaný v Zozname Svetového dedičstva UNESCO. V roku 2009 k ním pribudlo aj mesto Levoča. Niet preto divu, že táto oblasť stále zaujíma historikov, archeológov aj krajinárov. Konečným výsledkom práce týchto odborníkov sa stala Urbanisticko-architektonická štúdia religióznej krajiny Spišský Jeruzalem, ktorá bola vydaná v máji roku 2011.

Dejiny[upraviť | upraviť kód]

Na Slovensku sa údajne nachádza 113 kalvárií a krížových ciest. Asi najznámejšia je kalvária v Banskej Štiavnici z roku 1751. Pravdepodobne najstaršou kalváriou na Slovensku je však Kalvária na Pažici, pri Spišskej Kapitule. Bolo len otázkou času aby sa religiózny raz tejto krajiny na Pažici pri Spišskej Kapitule, ktorý je známy najmenej už od roku 1666, stal zaujímavým aj pre turizmus. Muselo však ubehnúť niekoľko storočí, aby krajinári, konkrétne Doc. Ing. Peter Jančura, PhD., v roku 2000 (počas konania jarnej časti 1. ročníka SELŠ - Slovenskej ekumenickej lesnej školy - inštitúcie pre vzdelávanie nových vodcov a vodkýň skautských oddielov, ktorú založil kňaz - skaut Anton Horník), túto oblasť znova objavili. Výsledkom ich bádania bolo zistenie, že počiatky kalvárie sú spojené s menom spišského prepošta Juraja Bársonyho (1663-1675) a s pobytom Jezuitov (1648 – 1773) v Spišskej Kapitule. Jezuiti v roku 1773 zo Spišskej Kapituly odišli a postupne upadla do zabudnutia aj táto kalvária. Do dnešnej doby sa zachovali najmä relikty na Pažici. Záhrady pod Jablonovom, ktoré symbolizovali Getsemanskú záhradu v Jeruzaleme, niekedy na prelome 19. a 20. storočia úplne zanikli. Podobne už neexistuje ani kláštor svätého Martina. Ostali z neho iba ruiny.[1]

Hlavné objekty[upraviť | upraviť kód]

Krajinná konfigurácia, navodzuje simuláciu skutočného Jeruzalema vrátane údolia rieky Cedron a Getsemanských záhrad. Historickými mapami bola doložená aj poloha parkov záhrad za Vavrincovým potokom, tečúcim od Jablonova. Vzdialenosti jednotlivých objektov kalvárie, ktoré sú analogické s Jeruzalemom, sem asi doniesli mnísi z Kalwarie Zebrzydowskej v Poľsku, o ktorých vieme, že boli aj v Spišskom Podhradí, ktoré vtedy patrilo Poľsku. Všetky tieto geografické podobnosti vrátane polohopisných daností sú aktuálne s Jeruzalemom vtedy, ak pootočíme mapu stredovekého Jeruzalema o 90° proti smeru hodinových ručičiek. Vtedy sa dá zistiť veľká krajinná podobnosť Pažice a Jeruzalema, ktorá v mierke 1:1 kopíruje jeruzalemskú kalváriu „Calvario Jerusalem“. Tieto symboly mali pravdepodobne umožniť veriacim čo najvernejšie prežitie krížovej cesty v časoch, keď kvôli vojne s Turkami boli púte do Svätej zeme problematické.[2]

V súčasnosti sa areál skladá z troch hlavných častí:

  1. Areál Pažice s kaplnkami, Krížová hora, kláštor sv. Martina a dóm Sv. Martina v areáli Spišskej Kapituly.
  2. Areál Sivej Brady s Golgotou.
  3. Areál bývalých rybníkov s parkom pod obcou Jablonov so židovským cintorínom – zaniknutá časť.

Existujú tieto hlavné historické objekty Spišského Jeruzalema[3]:

  1. Katedrála sv. Martina
  2. Lokalita Jablonov, Rybníky
  3. Archeologická lokalita, benediktínsky kláštor
  4. Biskupský palác
  5. Kaplnka sv. Františka Xaverského
  6. Kaplnka sv. Rozálie
  7. Kaplnka sv. Kríža

Prístupové cesty[upraviť | upraviť kód]

Vlakom, autom alebo autobusom do Spišskej Kapituly. Tu od katedrály svätého Martina a biskupského paláca pešo, po planine Pažica. Postupové trasy sú označené pútačmi. Podobne je označená aj trasa z Pažice cez Spišský salaš na Sivú Bradu. Prístup k lokalite Jablonov-Rybníky ešte nie je úplne dobudovaný. Podľa dostupných údajov kaplnka svätého Jána Nepomuckého, ktorá sa tiež nachádza na Pažici vedľa kaplnky svätej Rozálie, nepatrí medzi prvotné objekty tejto kalvárie.[4]

Záver[upraviť | upraviť kód]

Dňa 20. decembra 2010 bolo podpísané „Memorandum o spolupráci“ pri príprave a realizácii projektu Spišský Jeruzalem medzi Biskupským úradom v Spišskej Kapitule a zástupcami Košického a Prešovského samosprávneho kraja. Čím sa táto oblasť isto stane pre turizmus ešte viac atraktívnejšou. Naviac týmto územím už prechádza turistický, žlto značkovaný chodník a náučný chodník. Do lokality Spišského Jeruzalema zasahuje aj Národná prírodná rezervácia Dreveník a Národná prírodná rezervácia Sivá Brada. Leží v nej tiež Prírodná pamiatka Pažitské jazierko a časť územia európskeho významu Spišskopodhradské travertíny.[5]

Galéria[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. http://www.arland.sk/download/spissky_jeruzalem/sp-jeruzalem-sprievodna-sprava.pdf str.5,6,13
  2. http://www.arland.sk/download/spissky_jeruzalem/sp-jeruzalem-sprievodna-sprava.pdfstr.43
  3. http://www.arland.sk/download/spissky_jeruzalem/sp-jeruzalem-sprievodna-sprava.pdfstr.16
  4. http://www.arland.sk/download/spissky_jeruzalem/sp-jeruzalem-sprievodna-sprava.pdf str.4,5,19,33
  5. http://www.arland.sk/download/spissky_jeruzalem/sp-jeruzalem-sprievodna-sprava.pdf str.19,33

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Súradnice: 48°59′48″S 20°45′37″V / 48,996537°S 20,760384°V / 48.996537; 20.760384