Večeradlo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Jerusalem-Abendmahlssaal-06-2010-gje.jpg

Večeradlo (latinsky cēnāculum, teda "Horná miestnosť") je Rímsko-katolíckou cirkvou považovaný za prvý kresťanský chrám v Jeruzaleme. Iné denominácie udeľujú toto prvenstvo Chrámu svätého Petra. Večeradlo je kresťanmi tradične považované za miesto konania Poslednej Pánovej večere v Jeruzaleme, pri ktorej Ježiš Kristus jedol s apoštolmi veľkonočného baránka pred svojím ukrižovaním. Podľa kresťanskej tradície bola táto miestnosť aj miestom zostúpenia Ducha Svätého na jedenástich apoštolov počas Turíc.

Budova[upraviť | upraviť zdroj]

Večeradlo je budovou s dvomi podlažiami, ktorá sa nachádza na vrchole hory Sion v blízkosti Opátstva Zosnutia Panny Márie. Miestnosť prístupná verejnosti bola zreštaurovaná františkánmi v roku 1335. Po ich vyhnaní a transformácii budovy na mešitu a neskôr synagógu je neustále vymáhaná Rímsko-katolíckou cirkvou. V súčasnosti v nej môžu františkáni slúžiť liturgiu dvakrát v roku - na Zelený štvrtok a na Turíce.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Nový zákon a prvotné obdobie Cirkvi[upraviť | upraviť zdroj]

Večeradlo je najskôr spájané s udalosťami Zeleného štvrtku. Na prízemí budovy prebehlo pravdepodobne Ježišove umývanie nôh apoštolom (Jn 13,1-11) a v Hornej miestnosti sa uskutočnila Posledná večera s ustanovením Eucharistie (Mt 26,26).

Pravdepodobne na tomto mieste sa zmŕtvychvstaný Kristus zjavil apoštolom, ktorí sa tam ukrývali. Apoštoli sa tam zdržiavali v čase od Nanebovstúpenia do Turíc.

Večeradlo bolo miestom zoslania Ducha Svätého: "Keď ta prišli, vystúpili do hornej siene, kde sa zdržiavali Peter a Ján, Jakub a Ondrej, Filip a Tomáš, Bartolomej a Matúš, Jakub Alfejov, Šimon Horlivec a Júda Jakubov." (Sk 1,13[1]).

Takisto sa pokladá za miesto nasledujúcich udalostí:

Ďalšie dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

V 4. storočí Epifanius zo Salamis napísal, vychádzajúc z dokumentov z 2. storočia, že Hadrián našiel zničené mesto, okrem chrámu Večeradla, ktoré bolo prvotne synagógou. Túto budovu nechal zreštaurovať Maximus Jeruzalemský, neskôr z nariadenia cisára Theodosiusa I. ju zrekonštruoval Ján II. Jeruzalemský, ktorý ju v roku 394 posvätil a v roku 415 do nej umiestnil relikvie sv. Štefana.

Peržania ho za vlády kráľa Husrava II. v roku 614 zničili. Na jeho základoch vystavali križiaci chrám a kláštor Svätej Márie, nazývaný Mater omnium Ecclesiarum. Kým v roku 1187 ho sultán Saladin ušetril, budovy boli v ruku 1219 zničené sultánom Malik al-Mu'azzam Musa.

V roku 1335 sa budov zmocnili františkáni, ktorí ich zreštaurovali s gotickou klenbou. V 14. storočí dochádza k ich vypudeniu, až boli napokon v roku 1523 vytlačení a Horná miestnosť sa pretransformovala na mešitu, kým spodná miestnosť (na prízemí) bola zmenená na synagógu.

Čakajúc na opätovné zmocnenie sa Večeradla vybudovali františkáni druhé sanktuárium ad Cœnaculum. V 20. storočí bol v blízkosti Večeradla vybudovaný chrám na hore Sion s kryptou pripomínajúcou Zosnutie Panny Márie. Do roku 1948 bolo toto miesto zverené rodine Dajani.

Od Izraelsko-arabskej vojny v rokoch 1948-1949 až do roku 1967 bolo iba toto miesto starého mesta prístupné Izraelčanom, zvyšok bol kontrolovaný Jordánskom.

Večeradlo navštívil v roku 1964 pápež Pavol VI. a Ján Pavol II. mohol výnimočne (akékoľvek vykonávanie kultu tu bolo zakázané) sláviť omšu počas jeho cesty v roku 2000. Išlo o symbolickú bohoslužbu na mieste, kde Ježiš ustanovil eucharistiu. Pápež František tiež slúžil omšu v Hornej miestnosti 26. mája 2014 počas svojej cesty v Izraeli[2].

Prenesený význam[upraviť | upraviť zdroj]

V slovenčine sa v prenesenom význame ako večeradlo označuje aj:

  • miesto, kde sa zhromažďujú kresťania, aby zotrvali v spoločných modlitbách,
  • samotné modlitebné zhromaždenie,
  • typ súboru mariánskych modlitieb (najčastejšie používaná brožúra Večeradlo - Modlitby s Pannou Máriou[3]), ktorých centrálnou časťou je zvyčajne modlitba ruženca[4].

Modlitba večeradla je na Slovensku rozšírenou kresťanskou aktivitou a organizuje sa na úrovni farnosti, dekanátu alebo diecézy. Koná sa podľa možnosti v kostole, často pred vystavenou Sviatosťou Oltárnou.

Zoznam referencií[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Biblia - Sväté Písmo Generovanie veršov podľa súradníc [online]. svatepismo.sk, [cit. 2020-12-08]. Dostupné online.
  2. Program púte pápeža Františka do Svätej zeme [online]. www.archivioradiovaticana.va, [cit. 2020-12-08]. Dostupné online.
  3. Večeradlo. Modlitby s Pannou Máriou. [s.l.] : [s.n.], 1993. S. 96.
  4. Večeradlá | Inštitút Nepoškvrneného Srdca Panny Márie [online]. www.maria.sk, [cit. 2020-12-08]. Dostupné online.

Pozri tiež[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Cénacle de Jérusalem na francúzskej Wikipédii.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Cenacle na anglickej Wikipédii.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Večeřadlo na českej Wikipédii.