Apoštolský koncil
Apoštolský koncil (nazývaný tiež Jeruzalemský koncil) je retrospektívne pomenovanie pre diskusie opísané v knihe Skutkov apoštolov v 15. kapitole[1]. Na tomto prvom cirkevnom koncile sa diskutovalo o miere záväznosti židovského Zákona pre kresťanov pochádzajúcich z „pohanského“[2] prostredia. Výsledkom koncilu bolo zrovnoprávnenie týchto kresťanov a židokresťanov.
Kontext[upraviť | upraviť zdroj]
Podľa Skutkov apoštolov sa po návrate Pavla z Tarzu a Barnabáša Antiochijského vynorila nevyriešená téma, či sa medzi nasledovníkov Ježiša Krista môžu zaraďovať aj nie-židia. Táto otázka sa riešila na stretnutí v Jeruzaleme.[3]
Na zasadnutí apoštolov pod vedením Petra sa diskutovalo o spoločnom postupe vo veci obriezky. Je obriezka nevyhnutná pre spásu alebo stačí len viera v Ježiša? Je potrebné byť najprv židom, keď chce niekto vstúpiť do spoločenstva? Sú obriezka a židovský pôvod sekundárnymi javmi pri prijímaní ne-židov?[4] Kým kresťanskí farizeji[1] pod vedením Jakuba sa zameriavali na striktné dodržiavanie Zákona, a teda aj obriezky, Peter vysvetľoval, že pohanské národy sa stali veriacimi po vypočutí Evanjelia.[1]
K tejto otázke sa teda vynárajú dve odpovede - Petrova reč spočíva na ohlasovaní, Jakubova na Zákone. Ide vlastne o otázku postavenia Krista v spáse od Boha a v usporiadaní vzťahov medzi židmi a nie-židmi v prvých židovsko-kresťanských komunitách.
Datovanie koncilu[upraviť | upraviť zdroj]
Tieto udalosti sú vo všeobecnosti datované do obdobia okolo roku 50, zhruba jedno desaťročie pred smrťou Jakuba, „brata Ježiša“. Literárne indície nás vedú k rozdeleniu tohto Apoštolského koncilu do dvoch období: prvé okolo 49-50 vedené Petrom a zaoberajúce sa otázkou spásy podľa teológie o Kristovi a Duchu. Druhé (po roku 52 a pred rokom 58) vedené Jakubom, ktorý sa zaoberá praktickými otázkami o spoločenstve „v duchu rozumného a pokojného legalizmu“[5]. O týchto výsledkoch sa v roku 58 dozvedá Pavol po svojom návrate z Malej Ázie, Grécka a Macedónska.[1]
Koncilová diskusia[upraviť | upraviť zdroj]
Diskusia sa dá zhrnúť nasledovne: je viera v Ježiša dostačujúca, aby bol človek spasený, alebo je potrebné sa viac zamerať na tradičné pravidlá v judaizme, ktoré zahŕňajú aj obriezku? Hľadanie odpovede na túto otázku sa stalo dôležitým po Petrovom obrátení stotníka Kornélia.
Jakub sa prikláňa v prospech Petrovho riešenia a vyvracia názor farizejov, že je potrebné byť obrezaný pred krstom. Navrhuje zredukovať zákazy na striktné minimum, aby mohli byť do spoločenstiev prijímaní pohania spolu s pôvodnými židmi: zakáz jedenia krvavého mäsa a obetovania modlám, zákaz smilniť. Napriek tomu Jakub udržiava v Judei a v Jeruzaleme oddelenie židov a pohanov.
Rozhodnutie zhromaždenia, známe pod menom Apoštolský list, sa nachádza v Skutkoch apoštolov (15, 23-29):
„Apoštoli a starší bratia pozdravujú bratov z pohanov v Antiochii, Sýrii a Cilícii. Počuli sme, že vás niektorí, čo vyšli z nás, znepokojili a rozvrátili vám srdcia rečami, hoci sme ich ničím nepoverili. Preto sme sa zhromaždili a jednomyseľne sme sa uzniesli, že vyberieme mužov a pošleme ich k vám s našimi drahými Barnabášom a Pavlom, ľuďmi, ktorí vydali svoj život za meno nášho Pána Ježiša Krista. Vyslali sme teda Júdu a Sílasa a oni vám aj ústne povedia to isté. Lebo Duch Svätý a my sme usúdili, že nebudeme na vás klásť nijaké iné bremeno okrem toho nevyhnutného: zdŕžať sa mäsa obetovaného modlám, krvi, udusených zvierat a smilstva. Ak sa budete tohto chrániť, budete konať správne. Buďte zdraví!“[1]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d e Skutky Apoštolov [online]. dkc.kbs.sk, [cit. 2021-01-24]. Dostupné online.
- ↑ "Pohan je pojem, ktorý sa nepoužíva v dnešnom význame, je teda anachronický pri používaní o pôvode kresťanského hnutia. Ide viac o termín typicky kresťanský. Vo svojom dôsledku úskočne zvádza k osvojeniu si kresťansko-centrického pohľadu, na rozdiel od pojmu polytheista, ktorý je presnejší a neutrálnejší." François Blanchetière, Enquête sur les racines juives du mouvement chrétien, Cerf, 2001, str. 150.
- ↑ P. M DU BUIT. Jeruzalemský koncil. [s.l.] : Gallimard / Le Monde de la Bible, 2000. S. 283-288. (francúzsky)
- ↑ NODET, Étienne. Qui sont les premiers chrétiens de Jérusalem. [s.l.] : Gallimard / Le Monde de la Bible, 2000. (Aux origines du christianisme.) S. 240. (francúzsky)
- ↑ P. M. DU BUIT. Le concile de Jérusalem. [s.l.] : Gallimard / Le Monde de la Bible, 2000. In: Aux origines du christianisme. S. 287.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Concile de Jérusalem na francúzskej Wikipédii.
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Apoštolský koncil na českej Wikipédii.