Slovenčina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Slovenský jazyk)
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Slovenčina
(Slovenčina)
ŠtátySlovensko Slovensko
USA USA
Česko Česko
Kanada Kanada
Srbsko Srbsko
Rumunsko Rumunsko
Maďarsko Maďarsko
Argentína Argentína
RegiónStredná Európa
Počet hovoriacichvyše 7 miliónov
Poradienenachádza sa v prvej 100
Klasifikáciaindoeurópske jazyky
Písmolatinka (slovenská abeceda)
Postavenie
Úradný jazykSlovensko Slovensko
Česko Česko[1]
Srbsko Srbsko (Vojvodina Vojvodina)
Európska únia Európska únia
RegulátorMinisterstvo kultúry Slovenskej republiky
Jazykové kódy
ISO 639-1sk
ISO 639-2slo
ISO 639-3slk
SILSLO
Wikipédia
Adresask.wikipedia.org
PomenovanieWikipédia, Slobodná encyklopédia
Pozri aj: JazykZoznam jazykov
Portal.svg Jazykový portál
Pomník kňaza, spisovateľa a kodifikátora Antona Bernoláka v Trnave

Slovenčina patrí do skupiny západoslovanských jazykov (spolu s češtinou, poľštinou, hornou a dolnou lužickou srbčinou a kašubčinou).

Po slovensky sa hovorí na Slovensku (5 miliónov ľudí) a ďalej v týchto krajinách (uvedené sú počty zahraničných Slovákov odhadované krajinskými spolkami a zastupiteľskými úradmi) oficiálne údaje za rok 2000/2001:

ešte Bulharsko, Francúzsko, Nemecko, Belgicko, Škandinávia, Taliansko, Švajčiarsko, Holandsko, Cyprus, Rusko, Izrael, JAR, Argentína, Brazília, Uruguaj, Austrália, Nový Zéland, Spojené kráľovstvo a v ďalších krajinách. Celkový odhadovaný počet osôb slovenského pôvodu v zahraničí roku 2001 je 2 016 000.

Slovenčina ako úradný jazyk[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenčina je oficiálne úradným jazykom Slovenska, Vojvodiny a od 1. mája 2004 jedným z jazykov Európskej únie. Jazykový kód alebo po anglicky Language Code je sk príp. slk podľa ISO 639. Slovenčina je známa ako „esperanto“ slovanských jazykov, vníma sa ako najzrozumiteľnejšia aj pre používateľov iných slovanských jazykov.[1] V súvislosti so širokou zrozumiteľnosťou slovenčiny umožňuje český právny poriadok používať slovenčinu, na rozdiel od iných menšinových jazykov, bez prekladateľa či tlmočníka v právnych a úradných úkonoch. Týka sa to mnohých aspektov spoločenského života na celom území Česka. Napríklad Správny poriadok (zákon č. 500/2004 Zb.) stanovuje: "V řízení se jedná a písemnosti se vyhotovují v českém jazyce. Účastníci řízení mohou jednat a písemnosti mohou být předkládány i v jazyce slovenském" (§16, odsek 1).[1]

Počet slovenských slov fungujúcich alebo aspoň raz použitých v písaných textoch súčasnej slovenčiny nachádzajúcich sa v Slovenskom národnom korpuse môžeme odhadovať na viac ako 3 milióny (podľa jednotlivých tvarov) alebo približne 2 milióny (podľa počtu základných tvarov, v ktorých sú obsiahnuté všetky ich tvary nachádzajúce sa v textoch korpusu).[2]

Kodifikačné príručky[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Kodifikačná príručka

Kodifikačné príručky určujú, ktoré slová sa v slovenčine považujú za spisovné. Ide o 4 zákonom predpísané knihy.

Nárečia[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenské nárečia sa navzájom značne rôznia a delia sa na 3 skupiny:

Abeceda[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Slovenská abeceda

Slovenčina používa abecedu zloženú z modifikovaných latinských písmen. Modifikácie spočívajú v používaní diakritických znamienok: dĺžňa, mäkčeňa, dvojbodky a vokáňa. Na označenie jednej hlásky sa zvyčajne používa jedno písmeno.

Malá slovenská abeceda vo svojom poradí:

a á ä b c č d ď dz dž e é f g h ch i í j k l ĺ ľ m n ň o ó ô p q r ŕ s š t ť u ú v w x y ý z ž

Hláskoslovie[upraviť | upraviť zdroj]

V slovenskom hláskosloví rozlišujeme:

Spoluhlásky q, w a x sa používajú len v slovách cudzieho pôvodu. Z historických dôvodov sa však v slovenských textoch (najmä vo vlastných menách) používajú aj české hlásky ě, ř, ů a nemecké hlásky ö a ü.

Gramatika[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: skloňovanie v slovenčine

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny slovenčiny

Časté chyby[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam niektorých chýb v slovenčine

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Portál veřejné správy České republiky [online]. portal.gov.cz, [cit. 2010-04-03]. Dostupné online.
  2. ŠIMKOVÁ, Mária. Kultúra slova, ročník 43, 2009, číslo 3, str.148 [online]. Bratislava : 2009. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Slovake.eu – viacjazyčný portál na výuku slovenčiny

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]