Zoznam niektorých chýb v slovenčine

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Toto je zoznam niektorých častých chýb v slovenčine. Väčšinou ide o chyby vznikajúce mechanickým preberaním z češtiny (vyskytujúcich sa aj pri prekladoch vo Wikipédii z češtiny).

Výraz pred šípkou je nesprávny (alebo ak nasleduje výraz „vhodnejšie“: nevhodný) tvar, výraz za šípkou je správny (alebo ak mu predchádza výraz „vhodnejšie“: vhodnejší) tvar. Tvary označené ako nevhodné sú inak správne (teda spisovné – kodifikované). Zaradenie medzi „správne/nesprávne“ sa riadi primárne textom KSSJ.

Obsah

Abecedný zoznam[upraviť | upraviť zdroj]

A[upraviť | upraviť zdroj]

  • abatyša → opátka, (zastarano:) abatiša
  • absorbcia, absorbčný → absorpcia, absorpčný
  • afgánsky → afganský
  • akonáhle → len čo, sotva, hneď ako
  • aktá → (vhodnejšie:) akty
  • akvarijný → akváriový
  • album (stredný rod) → album (mužský rod)
  • alej → aleja
  • alergológ(ia) → alergiológ(ia)
  • algebraický → algebrický
  • aloe → aloa [Aloe je latinský názov.]
  • amíno- → amino-
  • andulka → papagájec [pozri papagájec ]
  • anestéza → anestézia
  • angloamerický (vo význame: anglický a americký) → anglo-americký, anglicko-americký [angloamerický znamená týkajúci sa anglickej Ameriky alebo Angloameričanov alebo americký anglického pôvodu]
  • aniont → anión
  • antidatovať → antedatovať
  • a síce → a to
  • ako ..., tak aj/i ... → tak ...., ako aj/i ..., aj..., aj...
  • apriori → a priori
  • askét → askéta
  • XY a. s. → XY, a. s. [akciová spoločnosť]
  • Austrálci [pozri austrálski domorodci]
  • avšak → (vhodnejšie:) ale, no, však [Pri „však“ treba zmeniť slovosled vety.]
  • axióm → axióma
  • až na → (vhodnejšie:) okrem, s výnimkou

B[upraviť | upraviť zdroj]

  • Babylón, Babylónia → Babylon, Babylonia
  • badminton → bedminton
  • Baltické more → Baltské more
  • Barma (ako oficiálny názov súčasného štátu) → Mjanmarsko
  • baroko → barok
  • baseball → bejzbal
  • basketball → basketbal
  • báza, bázický (v chémii) → (vhodnejšie:) zásada, zásaditý
  • bažina; bažinatý → ba(hu)rina [slovo močiar má v niektorých deleniach iný význam]; barinatý, močaristý
  • bedňa/bedna, bednenie → debna, debnenie
  • behom → počas, v priebehu
  • belo- (v iných slovách než: beloch, belorítka, belosť, belostný, beloň, beloš) → bielo-
  • bezvadný → bezchybný, výborný, krásny
  • biblia (vo význame: Sväté písmo) → Biblia [malým sa píše len v prenesenom význame]
  • bieli trpaslíci → biele trpaslíky [Trpaslík je v astronómii neživotné slovo.]
  • bielko vajca → bielok vajca
  • bilión → (niekedy) miliarda [pozri dole]
  • billboard → bilbord
  • bitevný (vo význame: týkajúci sa bitky) → bojový, týkajúci sa bitky [Prípustné je použiť slovo v termíne „bitevná loď“.]
  • Blízky Východ [pozri dole]
  • boss → bos
  • boutique → butik
  • boxér → boxer
  • brebt/brept, brebtať/breptať → brbt, brbtať
  • brettonwoodsky → brettonwoodský [pozri brettonwoodská menová sústava]
  • brit → rezná hrana, ostrie
  • brnenský → brniansky
  • bruchomluvec → bruchovravec
  • brusliť, brusliar → korčuľovať, korčuliar
  • brýle → okuliare
  • Buddha, buddhizmus → Budha, budhizmus [pozri budha, budhizmus]
  • budiž → no nech, no tak dobre, nech je tak
  • bukovina → bučina
  • bukurešťský, bukureštiansky → bukureštský [pozri dole]
  • bunečný → (vhodnejšie:) bunkový [Slovo bunečný je zastarané a české.]

C[upraviť | upraviť zdroj]

  • cabriolet → kabriolet
  • camping → kemping
  • Cáchy → Aachen
  • cárovna → cárovná
  • celkom (vo význame: všetko spolu) → celkovo, celkove, spolu, dovedna, dohromady, (s)úhrnne
  • cello → čelo
  • cestou (ako predložka vo význame: prostredníctvom) → prostredníctvom
  • cez:
    • (vo význame: viac ako) → vyše, viac ako [Ide o chybný preklad českého přes]
    • (vo význame: napriek) → napriek [Ide o chybný preklad českého přes]
    • cez čas (práca) → nad čas
  • cezčasy → nadčasy
  • cieľom (ako predložka vo význame: s cieľom) → s cieľom, na
  • cíp → (vhodnejšie:) roh, kút, výbežok
  • corrida → korida
  • coupé → kupé
  • cowboy → kovboj
  • crack (vo význame: druh drogy) → krak, krek
  • crawl, crawlovať atď. → kraul, kraulovať atď.
  • cricket → kriket
  • Curych → Zürich
  • cymbal → cimbal
  • cypriš → cyprus

Č[upraviť | upraviť zdroj]

  • Čechy (vo význame Čechy aj Morava, české krajiny) → Česko
  • Čečenci → Čečeni
  • Češi → Česi
  • Česká republika (v kontexte inom než zmluvy, vysoká diplomacia či oficiálne názvy inštitúcií) → (vhodnejšie:) Česko
  • Československo → Česko-Slovensko
  • československý → a) česko-slovenský (v zmysle: 1. český a slovenský, 2. vzťahujúci sa na Česko-Slovensko), b) československý (v zmysle: český a slovenský v jednote, t. j. v duchu čechoslovakizmu popierajúci národný princíp v slovensko-českom vzťahu)
  • čiastka → (vhodnejšie:) suma
  • čílsky → čilský [Tvar čílsky bol v PSP nedávno nahradený tvarom čilský]
  • členovec → článkonožec
  • čo nevidieť/čonevidieť → čoskoro, čochvíľa

D[upraviť | upraviť zdroj]

  • darwinizmus, darwinovský → darvinizmus, darvinovský
  • Damašek, damašek → Damask, damask
  • dážďový → dažďový
  • de-facto → de facto
  • de-jure/de-iure → de iure
  • dejište → dejisko [pozri dole]
  • dekóder → dekodér
  • desatinná sústava → desiatková sústava, dekadická sústava
  • desiaty (ako pády od slova desiata) → desiatej
  • design → dizajn
  • detekovať → detegovať [Ale je „detekcia“]
  • diaľničný → (vhodnejšie:) diaľnicový
  • dielec (vo význame: menšia súčiastka) → súčiastka [Dielec je len veľká časť konštrukcie, stroja a pod.]
  • dielčí → čiastkový
  • dievčí → dievčenský („Dievčí“ je jedine vo výraze „dievčie hrozno“.)
  • dík(y)→ ďakujem, vďaka
  • divoký (vo význame: voľne v prírode žijúci, rastúci) → divý
  • dľa → podľa
  • doba → (niekedy) čas, obdobie [Slovo doba síce nie je nespisovné, ale v netechnických a nehudobných kontextoch je jazykovo vyslovene nevhodné. Používalo sa najmä v starších textoch.V histórii sa výraz doba stále používa pre základné veľké obdobia, inak je vhodnejšie slovo obdobie. Preto napr.: rímska doba → rímske obdobie/rímska doba, pracovná doba → pracovný čas, po dobu jedného roka → počas jedného roka]
  • doba bronzová, doba kamenná, doba rímska atď. → bronzová doba, kamenná doba, rímska doba [Tvary s opačným slovosledom sú zastarané a české.]
  • dobiť (vo význame:zmocniť sa) → dobyť
  • dobyť (vo význame: doudierať) → dobiť
  • docela → celkom
  • dojednať (vo význame: dohodnúť) → dohovoriť, dohodnúť [„Dojednať“ znamená len jednaním (teda hádaním sa) dospieť k nejakej cene]
  • dôchod → dôchodok
  • dolupodpísaný → podpísaný, dolu/dole podpísaný, podpísaný nižšie
  • doluuvedený → uvedený, uvedený ďalej, uvedený nižšie
  • dopad (vo význame: vplyv) → vplyv, účinok, dosah [Slovo je v súčasnosti oficiálne hodnotené ako subštandard, teda nespisovné slovo kvázi na ceste smerom k hovorovému, teda spisovnému výrazu]
  • dopis → list
  • dopoludnia, dopoludnie → (vhodnejšie:) predpoludním, predobedom, predpoludnie
  • doporučiť, doporúčať, doporučený, doporúčaný, doporúčanie → odporučiť, odporúčať, odporučený, odporúčaný, odporúčanie [Jedine vo význame rekomando je z historických dôvodov slovo „doporučený, doporučene“.]
  • doposiaľ → (vhodnejšie:) dosiaľ, doteraz
  • doprevadiť → odprevadiť, vyprevadiť
  • doprevádzať, doprovod, doprovodný → sprevádzať, sprievod, sprievodný
  • doska (vo význame inom než presne vymerané rezivo) → (vhodnejšie:) platňa, tabla
  • doska (vo význame: na gramofón) → platňa
  • dôsledkom → v dôsledku, následkom
  • dotaz → a) otázka, dopyt b) (angl. query) dopyt
  • dozadu [pozri heslo nazad]
  • dráp/drap/driap → pazúr [Dráp/drap/driap je veľmi zastaraný a český výraz.]
  • dres (vo význame: pult)→ drez [Ale športový dres]
  • drtiť, zdrtiť, rozdrtiť → drviť, zdrviť, rozdrviť
  • dudel, dudlík → cumeľ, cumlík
  • duet → dueto
  • dukelský → dukliansky
  • dumping(ový) → damping(ový)
  • dvojitozubce (ako preklad českého dvojitozubci) → kengury
  • dvomi → dvoma

Ď[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ďaleký Východ [pozri dole]
  • ďaleko (vo význame: oveľa) → oveľa, omnoho
  • ďaľší → ďalší

E[upraviť | upraviť zdroj]

  • e-maili/emaili/maili/mejli (lokál jednotného čísla) → e-maile/emaile/maile/mejle [pozri aj dole o vzore dub]
  • endoderm → endoderma
  • enviromentálny → environmentálny
  • epizóda (vo význame: diel seriálu) → časť, diel
  • eúr (genitív pl. od slova euro) → eur [pozri dole] [Ďalšie jazykové záležitosti o slove euro pozri v článku euro ]
  • expirácia → exspirácia
  • ex(s)pirovať → stratiť platnosť atď. [pozri heslo vypršať]

F[upraviť | upraviť zdroj]

  • fanynka → fanúšička
  • farný → farský (farský kostol)
  • feature (vo význame: publicistický žáner) → fíčer
  • fén → sušič (vlasov)
  • Féničania, fénický → Feničania, fenický
  • fena, fenka → suka, sučka
  • fluóro- → fluoro-
  • fotbal → futbal
  • fotovoltaický → fotovoltický
  • fön/föhn (vo význame: sušič vlasov) → sušič (vlasov)
  • Franky → Fransko
  • fronta → front

G[upraviť | upraviť zdroj]

  • gentry → džentry
  • grécko-katolícky → gréckokatolícky
  • guľatý (vo význame: majúci tvar kruhu) → okrúhly [Guľatý znamená majúci tvar gule.]
  • guličkový → guľôčkový, guľkový
  • guličkové ložisko → guľkové ložisko
  • guličkové pero → guľôčkové pero
  • Guayana → Guyana

H[upraviť | upraviť zdroj]

  • Habeš → Abesínia, Abesínsko, Etiópia [Habeš je český a v slovenčine veľmi zastaraný hovorový výraz. Abesínia/Abesínsko možno použiť len v historickom význame, nie vo vzťahu k dnešnému štátu]
  • habsburgský [pozri dole]
  • hacker → haker
  • hanzovný → hanzový [pozri Hanza]
  • hattrick → hetrik
  • hiphop → hip hop, hip-hop
  • história (vo význame: dejiny) → (vhodnejšie:) dejiny [História je v slovenčine predovšetkým označenie náuky o dejinách.]
  • hmota (vo význame inom než matéria) → :
    • a) (vhodnejšie:) materiál, látka,
    • b) hmotnosť (pri prekladoch nemeckého Masse a anglického mass)
  • hmoždinka [pozri hmoždinka]
  • hon (vo význame: lov) → a) poľovačka, lov, b) (prenesene) prenasledovanie, pohon [Slovo hon v tomto význame je veľmi zastarané.]
  • Hong Kong → Hongkong
  • hongkongský [pozri dole]
  • hora (vo význame: vrch, kopec) → (vhodnejšie:) vrch [Slovo hora je v tomto význame spisovné, ale v odborných kontextoch sa používa slovo vrch]
  • horeuvedený → uvedený, spomenutý, predtým uvedený/spomenutý, uvedený/spomenutý vyššie, hore uvedený
  • hovoriť čomu (z čes. říkat čemu) → a) hovoriť na niečo [Čo na to hovoríš?], b) volať čo, hovoríme, že je [hovoríme tomu demokracia → voláme to/hovororíme, že to je demokracia ]
  • hovoriť anglicky/nemecky atď. → (vhodnejšie:) hovoriť po anglicky/po nemecky atď.
  • hra na niečo, hrať na niečo → hra na niečom, hrať na niečom [napr. hra/hrá na husle → hra/hrá na husliach]
  • hradište, hradištný → hradisko, hradiskový

Ch[upraviť | upraviť zdroj]

  • chápať komu/čomu → chápať koho/čo
  • chicagský → chicagsky
  • Chrudim (ženský rod ako v češtine) → Chrudim (mužský rod)
  • chrupavka → (vhodnejšie:) chrupka [chrupavka je jednak len hovorový a jednak český výraz]

I[upraviť | upraviť zdroj]

  • i → (niekedy) aj [Spojka „i“ funguje v češtine ako ekvivalent slovenského „aj“ (teda priraďovacej spojky, ktorú možno dať pred priraďované slovo – pozri heslo „tiež“), v slovenčine „i“ existuje tiež, ale zlučovací význam má len v istých typoch spojení (napr. deň i noc) alebo sa vyskytuje v skôr básnickom štýle]
  • iluzorný → iluzórny
  • Indu → Indusu [pozri Indus ]
  • inzitný → insitný
  • ióno-, ionto- → iono-
  • iont, iontový → ión, iónový
  • iris, Iris, iris- → íris, Íris, íris-
  • išias → ischias
  • Itália → (niekedy) Taliansko [pozri Itália]
  • italčina → taliančina

J[upraviť | upraviť zdroj]

  • jakmile → len čo
  • jeansy → džínsy
  • jedna → jeden [„Jedna“ je iba vtedy, ak nasleduje slovo ženského rodu]
  • jednať → a) konať, b) rokovať, c) zaobchádzať [„Jednať“ existuje len v spojení „jednať sa“, ktoré znamená len hádaním (na trhovisku a pod.) dohadovať cenu]
  • jedná sa o → ide o, je to
  • je treba → treba, načim

K[upraviť | upraviť zdroj]

  • kapesník → vreckovka
  • kapsa (vo význame: na oblečení) → vrecko
  • kapuca → kapucňa
  • Karla, Karlov (a pod.) → Karola, Karolov (a pod.)
  • kárny → disciplinárny
  • kartézsky → karteziánsky
  • Kazaši → Kazachovia
  • kázeň (vo význame: disciplína) → disciplína, poriadok
  • kdežto → zatiaľ čo, kým, naproti tomu [Kdežto je veľmi zastaraná a česká spojka.]
  • kedy (vo význame: keď) → keď [Napr. Nastal čas, kedy ... → Nastal čas, keď..., deň, kedy ...→ deň, keď... ]
  • kelímok → tégeľ, téglik
  • klábosiť → klebetiť, dudúkať, tutúkať, bľabotať, trepať, tárať
  • klávesa → kláves
  • klín → a) klin, b) lono
  • klokan → kengura
  • kľud, kľudný → pokoj, pokojný
  • kmín (vo význame: rasca) → rasca
  • knedlík → knedľa
  • kniežactvo → kniežatstvo
  • kocovina → pľušťanie, pľuštenie, (stav) po opici, opica (ale opica znamená aj stav opitosti), (zastarane:) mačacina
  • koho (vo význame: komu patriaci) → čí/čia/čie
  • kojenec → dojča
  • kojiť → dojčiť, pridájať
  • koľkáty → koľký
  • kontrola (vo význame anglického control) → riadenie, ovládanie [Iba v prenesenom význame, teda uplatňovanie vplyvu, je v slovenčine možné použiť v tomto význame slovo kontrola]
  • kovadlina, kovadlinka → nákova, nákovka
  • kópia (vo význame: bodná zbraň) → kopija
  • kráľovna → kráľovná
  • -krát [pozri dole]
  • Korutany → Korutánsko
  • krabica → škatuľa
  • krajka → čipka
  • krb → kozub [Slovo krb je v súčasnosti hodnotené ako subštandardný výraz]
  • krištáľ (vo význame: pevné teleso s pravidelnou štruktúrou alebo cukor) → kryštál
  • kry (v mori) → kryhy
  • kryštál (vo význame: sklo alebo odroda kremeňa) → krištáľ
  • Kryštof → Krištof
  • kúsať, kúsnúť → a) hrýzť, zahrýzť, b) (hmyz:) štípať, uštipnúť [Kúsať je veľmi zastarané a české slovo.]
  • kuželky → kolky
  • -kveté (vo význame: koncovka radu rastlín) → -tvaré
  • kvôli (vo význame: z dôvodu) → pre, z dôvodu
  • kysličník → oxid [Kysličník je starý názov pre oxid.]

L[upraviť | upraviť zdroj]

  • lad (vo význame: skupenstvo vody) → ľad
  • lakýrnik, lakýrnický → lakovač, lakovník, lakovačský, lakovnícky
  • látková výmena → látková premena
  • lavica (vo význame: jedna z dvoch rúk a podobne)→ ľavica
  • ľavica (vo význame: veľká stolička)→ lavica
  • leasing → lízing
  • lehátko, ležátko → ležadlo
  • leják → lejak
  • Leonarda da Vinciho → Leonarda da Vinci [pozri dole]
  • letúň → letún
  • lexikon → lexikón
  • lízatko → lízanka
  • Líbia, líbijský → Líbya, líbyjský
  • líco → líce
  • Litomyšl (ženský rod ako v češtine) → Litomyšl (mužský rod)
  • loajalita → lojalita
  • lomítko → lomka; zlomková čiara
  • los (vo význame: žreb) → žreb, lós
  • lós → (vhodnejšie:) žreb
  • losovať → (vhodnejšie:) žrebovať
  • Lovaň → Leuven
  • Lublana/Ljubljana/Lublaň → Ľubľana
  • luxemburgský [pozri dole]

Ľ[upraviť | upraviť zdroj]

  • ľad (vo význame: súlad) → lad

M[upraviť | upraviť zdroj]

  • mágať → (vhodnejšie:) miagať
  • make-up → mejkap
  • Maledivy → Maldivy
  • malajský (vo význame: týkajúci sa Malajzie) → malajzijský [Malajský znamená vzťahujúci sa na Malajský polostrov, na Malajcov]
  • maligný → malígny
  • management → a) (činnosť alebo osoby:) manažment, b) (len činnosť:) manažment, manažérstvo (-tento termín sa používa v STN), riadenie (-tento termín je trochu nepresný, ale častý)
  • manager → manažér
  • mandarinka → mandarínka
  • maršál → maršal
  • matchball → mečbal
  • Mauretánia → Mauritánia [Mauretánia je starý názov.]
  • menovať, menovanie (vo význame: do nejakej funkcie/za predsedu a pod.) → (vhodnejšie:) vymenúvať, vymenovať, vymenovanie, vymenúvanie (do funkcie) [pozri aj: vymenovať]
  • merítko → a) mierka, b) meradlo, c) meradlo, rámec, d) miera
  • metodejský → metodovský, metodský [Metodejský je zastaraný a český tvar]
  • miestokráľ → (vhodnejšie:) vicekráľ, zástupca kráľa
  • miestopredseda → podpredseda
  • miešané vajcia → praženica
  • mimo + akuzatív (napr. mimo hru, mimo zákon...) → mimo + genitív (napr. mimo hry, mimo zákona ...)
  • Miškolc → Miškovec
  • Míšeň → Meissen
  • Mliečna dráha → Mliečna cesta
  • množstevný → množstvový
  • modlidba → modlitba
  • modrí obri → modré obry [„Obor“ je v astronómii neživotné slovo.]
  • moriami → morami [pozri dole]
  • movitý, movitosť → hnuteľný, hnuteľnosť
  • môžme, môžte → môžeme, môžete
  • mučedník → mučeník
  • muslim → moslim

N[upraviť | upraviť zdroj]

  • nabubrelý/nabubrený → a) nafúknutý, nafučaný, spenený, b) bombastický, prehnaný, zveličený
  • nabyť, nabývať → nadobudnúť, nadobúdať
  • nádražie → stanica
  • na druhú stranu (vo význame: z iného hľadiska) → na druhej strane, z druhej strany
  • nahlásiť, nahlasovať → zahlásiť, hlásiť, zahlasovať
  • najmúť → najať
  • naklaďák → nákladiak, nákladniak
  • nakoľko (vo význame: keďže) → keďže, pretože, lebo
  • napadlo ma → napadlo mi
  • naprosto → úplne, vonkoncom
  • nasledovný, nasledovne → (vhodnejšie:) tento, takýto, nasledujúci, takto
  • následovný, následovne, následujúci → nasledovný, nasledovne, nasledujúci [pozri aj heslo nasledovný]
  • nástavec → nadstavec, násadec
  • naviac → navyše
  • náväznosť, naväzovať, náväzný → nadväznosť, nadväzovať, nadväzný
  • naviják → navijak
  • navýšiť → zväčšiť, zvýšiť
  • nazad/dozadu (po časovom údaji) → pred (pred časovým údajom)
  • nebezpečie → nebezpečenstvo
  • nechať urobiť (nechať vybudovať, nechať priniesť...) → dať urobiť (dať vybudovať, dať priniesť...)
  • nemoc → (vhodnejšie:) choroba
  • nerez → nehrdzavejúca oceľ, antikorová oceľ, antikoro
  • nerezový → z nehrdzavejúcej ocele, antikorový
  • nie len → nielen
  • niet divu → nie div, nečudo
  • Nizozemsko → (niekedy) Holandsko [pozri Nizozemsko]
  • Napoleón, napoleónovský, napoleónsky → Napoleon, napoleonovský, napoleonský
  • nekalý → (vhodnejšie:) nečestný, nepoctivý, nedobrý, podlý
  • nemovitosť → nehnuteľnosť
  • neni/není → nie je
  • neomalený → neokrôchaný, nekultúrny, grobiansky
  • neštovice → kiahne
  • netečný → nevšímavý, ľahostajný, apatický
  • (to) nevadí → (vhodnejšie:) to nič (nerobí), nič to, nič zato, nič to zato, to neprekáža
  • než (pri porovnávaní) → (vhodnejšie:) ako [Ale ak by mohlo dôjsť k zámene s inými významami slova „ako“, je vhodnejšie „než“.]
  • nižeuvedený → uvedený [atď. – ako pri hesle doluuvedený]
  • nosítka → nosidlá
  • nosný (vo význame: týkajúci sa nosa) → (vhodnejšie:) nosový
  • nový rok (vo význame: sviatok 1. januára) → Nový rok
  • nutný, nutnosť → (vhodnejšie:) nevyhnutný, potrebný, nevyhnutnosť, potrebnosť, potreba

O[upraviť | upraviť zdroj]

  • obdržať → dostať, prijať, získať
  • obecne (vo význame: všeobecne) → všeobecne
  • obecný (vo význame: všeobecný) → a) všeobecný, b) (v biologických názvoch:) obyčajný
  • oblbnúť, oblbovať → ohlúpiť, ohúrit, ošialiť, ogabať, zmiasť, oblafnúť, ohlupovať, ohurovať, šialiť, gabať, miasť
  • obnášať → robiť, byť, mať, obsahovať
  • obnos → suma
  • obojetný → obojaký
  • obor (vo význame inom než veľká bytosť a mimo matematiky) → odbor, odvetvie, úsek; oblasť, okruh
  • obora → zverník, zvernica
  • obrých → obrích [Slovo obrí je podľa vzoru páví]
  • obsielka → predvolanie
  • obtiaž → ťažkosť, ťarcha
  • obtiažny (-osť) → obťažný (-osť), ťažký (-osť), namáhavý (-osť), náročný (-osť) [V KSSJ je zo slova obtiažny (omylom) odkaz len na slovo ťažký, ale v tom istom slovníku existuje aj heslo obťažný]
  • obvyklý, obvykle → (vhodnejšie:) zvyčajný, obyčajný, zaužívaný; zvyčajne, obyčajne
  • obzvlášť → (vhodnejšie:) a) najmä, zvlášť, b) výnimočne, mimoriadne, osobitne
  • odozva → ohlas, ozvena, odpoveď
  • odpadný → a) odpadový, b) odpadkový
  • odpor (vo význame: rezistor) → rezistor
  • odposluch → odpočúvanie
  • odpovedať (niečomu), odpovedajúci, odpovedný, odpovednosť → zodpovedať (niečomu), zodpovedajúci, zodpovedný, zodpovednosť
  • odstavec → odsek
  • odstreľovač → ostreľovač
  • odsúdiť k → odsúdiť na
  • od tej doby → odvtedy
  • ohľadanie → obhliadka
  • ochorenie (vo význame: synonymum k slovu choroba) → choroba [Ochorenie je spravidla len krátka choroba či začiatok choroby.]
  • okamžik → (vhodnejšie:) okamih
  • okopírovať → odkopírovať
  • Olomouc (ženský rod ako v češtine) → Olomouc (mužský rod)
  • omaľovanka → maľovanka
  • onemocnieť → ochorieť
  • onemocnenie → a) ochorenie, b) choroba
  • opísať, opisovať, opis (vo význame: urobiť písaním kópiu) → odpísať, odpisovať, odpis
  • opodiaľ → obďaleč, neďaleko
  • opravdu → naozaj, ozaj [Opravdu je veľmi zastarané a české slovo.]
  • -osý (vo význame: týkajúci sa osi, napr. trojosý) → -osový
  • ortuťný, ortuťnatý → ortutný, ortutnatý
  • (v) originále → (lokál od slova originál) (v) origináli
  • ovšem → pravdaže, pravda, do(za)ista, isto, bezpochyby, však, (nuž) teda, prirodzene

P[upraviť | upraviť zdroj]

  • pahýľ → kýpeť
  • paliareň → pálenica
  • pamätná doska → pamätná tabuľa
  • pamäti (genitív j. č. a nominatív a akuzatív mn. č. vo význame úložisko počítača)→ pamäte
  • pamäte (genitív j. č. a nominatív a akuzatív mn. č. vo význame úložisko človeka) → pamäti
  • od panej, od paní; k panej, k paniam; vidím paniu, vidím panie; o panej, o paniach; s paňou, s paniami + meno/titul/funkcia → od/k/vidím/o/s pani + meno/titul/funkcia [Slovo pani sa skloňuje iba vtedy, ak nenasleduje meno/titul/funkcia danej panej, napr. vo vete Vidím nejakú paniu. V nominatíve množného čísla je ale tvar panie prípustný aj keď nasleduje meno/titul/funkcia. ]
  • parfem, parfém → parfum
  • Paríž (ženský rod) → Paríž (mužský rod)
  • paprsok → a) lúč, b) brdo (krosien)
  • parking → (vhodnejšie:) a) parkovanie, b) parkovisko
  • päťcípa hviezda → paťramenná hviezda
  • pekingský [pozri dole]
  • perej → stupňovitý vodopád, riečny prah; kaskáda, katarakt
  • playback → plejbek
  • playboy → plejboj
  • plieseň → pleseň
  • plnomocenstvo → splnomocnenie, plná moc
  • podsaditý → zavalitý, územčistý, plecnatý
  • podtržník → podčiarkovník
  • pokiaľ (preklad českého pokud) → (často) ak
  • poliami → poľami
  • pojednanie → (písaná) úvaha, rozprava, traktát, text ktorý rozoberá
  • pojednávať, pojednávanie → a) rokovať, rokovanie b) rozoberať, hovoriť/písať o, rozoberanie, hovorenie/písanie o [Slovo pojednávanie sa v slovenčine vyskytuje iba vo význame činnosti na súde]
  • pokladňa → (vhodnejšie:) pokladnica
  • pologuľa → polguľa
  • poloos → polos
  • poloostrov → polostrov
  • polovina (mimo matematiky) → polovica
  • pomazánka → nátierka
  • popis (vo význame: opis) → opis [Ale vo význame legenda obrázka a podobne je popis]
  • poradač/poriadač → zaraďovač, fascikel, šanón, usporadovač, zakladač
  • poriešiť → vyriešiť, vybaviť
  • posiliť, posilovať, posilovňa → posilniť, posilňovať, posilňovňa
  • Postupim (ženský rod) → Postupim (mužský rod)
  • potencionálny → (vhodnejšie:) potenciálny
  • po vzore → podľa vzoru
  • pozdný, pozdno- → neskorý, neskoro-
  • poznaňský → poznanský [od mesta Poznaň]
  • pozostalý → (vhodnejšie:) člen rodiny mŕtveho, príbuzný mŕtveho
  • pozri tiež → pozri aj
  • požiadavok → požiadavka
  • prádlo → bielizeň
  • prápor (vo význame: zástava)→ zástava
  • prasa (vo význame inom než mláďa svine) → sviňa, diviak
  • prasačí → prasací
  • pre: (keď označuje cieľ, účel) →
    • a) na (napr. stroj pre spracovanie niečoho → stroj na spracovanie niečoho, dôvod pre → dôvod na, pre informáciu → na informáciu, pre začiatok → na začiatok, vhodný pre niečo → vhodný na niečo, predpoklady pre niečo → predpoklady na niečo, pre určenie poplatkov → na určenie poplatkov, pre posúdenie → na posúdenie),
    • b) po (v spojení typu: ísť pre niekoho/niečo → ísť po niekoho/niečo),
    • c) za (v spojení typu bojovať pre vlasť → bojovať za vlasť, hnutie pre demokraciu → hnutie za demokraciu)

[Veľmi častá chyba, pretože aj v angličtine aj často aj v češtine je v týchto prípadoch ekvivalent slova „pre“]

  • predať (vo význame: odovzdať nie za peniaze) → odovzdať, vydať, dať, postúpiť [Predáva sa len za peniaze ako opak kupovania.]
  • predkus → predhryz
  • predný (vo význame: významný) → popredný
  • predoslať → (vhodnejšie:) a) povedať na úvod, b) predostrieť
  • predpoklad(y) k → predpoklad(y) na
  • predsavzatie → (vhodnejšie:) úmysel, zámer, plán
  • predsedkyňa → predsedníčka
  • pred tým → predtým
  • prehlásiť, prehlasovať (vo význame: slávnostne oznámiť) → vyhlásiť, vyhlasovať
  • prechod (vo význame: miesto prechádzania) → priechod
  • preskliť, presklený (vo význame: dať na niečo sklo, opatriť, prikryť, uzavrieť sklom) → zaskliť, zasklený [Preskliť znamená znova zaskliť]
  • prevádzať, previesť (vo význame: vykonávať) → vykonávať, robiť, uskutočňovať, realizovať, vykonať, urobiť, uskutočniť, zrealizovať
  • prevedenie → a) vyhotovenie (výrobku), b) vyhotovenie, vykonanie, zhotovenie, c) (umelecké, filmové) predvedenie, podanie, realizácia
  • priemyslový → priemyselný
  • primas → prímas
  • princezna → princezná
  • pripravený k → pripravený na
  • pristanie (vo význame: dosiahnuť pevnú zem, napr. lietadlo) → pristátie
  • probošt, proboštstvo → prepošt, prepoštstvo
  • profesný → profesiový, profesionálny, profesijný; odborný
  • pryž → guma (pryžové tesnenie → gumené tesnenie)
  • púhy → holý, jednoduchý, číry, iba

R[upraviť | upraviť zdroj]

  • rád (vo význame: poriadok) → poriadok
  • rada (ženský rod a vo význame: sled ľudí, áut a pod.) → rad
  • rada (mužský rod) → radca
  • rákosie, rákos → trstina, tŕstie, trsť [Rákosie je v slovenčine veľmi zastaraný knižný výraz]
  • rallye → rely
  • ranný (vo význame: včasný) → raný, včasný [„Ranný“ znamená týkajúci sa rána]
  • razítko → pečiatka
  • razy/ráz [pozri dole]
  • referovať na (preklad anglického refer to) → vzťahovať sa na, označovať
  • rímsko-katolícky → rímskokatolícky
  • roentgen, rentgen → röntgen
  • rovnako (ako preklad českého rovněž) → takisto
  • rovnítko → znamienko rovnosti, znak rovnosti
  • rovnosmerný → jednosmerný
  • rozdrtiť [pozri drtiť]
  • rukodieľňa → manufaktúra

S[upraviť | upraviť zdroj]

  • sací → (vhodnejšie:) nasávací, (napr. papier:) pijavý
  • sáčok/sáčik/sáček, šáčkový/šáčikový, sáčkovať → vrecko, vrecúško, vreckový, vrecúškový, vreckovať [Tvary sáčok a sáčik sú hodnotené ako subštandardné.]
  • sada → a) súprava, súbor, zostava, garnitúra, b) (v športe:) set
  • sádra → sadra
  • sál → sála
  • samci → samce
  • samoobrana → sebaobrana
  • sať (vo vzťahu k živočíchom alebo ľuďom) → (vhodnejšie:) cicať, cucať
  • sázka → stávka
  • scénar → scenár
  • sebechvála/sebachvála → samochvála [Tvar sebachvála je zastaraný.]
  • sebevrah, sebevražda → samovrah, samovražda
  • sezóna (vo význame: súvisiace časti seriálu) → séria
  • show → (vhodnejši:) šou [Podľa KSSJ je show nesprávne, podľa PSP je show správne]
  • schôdza:
    • (vo význame: zasadnutie členov organizácie)→ (vhodnejšie:) schôdzka
    • (vo význame: dohodnuté stretnutie ľudí) → schôdzka
  • Sibír (mužský rod) → Sibír (ženský rod)
  • sila (vo význame: hrúbka niečoho)→ hrúbka
  • skateboard → skejtbord
  • sklomaľba → maľba na skle
  • skľudniť → upokojiť, utíšiť
  • skončiť (ako intranzitívne sloveso)→ skončiť sa [Tvar „skončiť“ je len v spojení s predmetom, napr. skončiť prácu]
  • skopírovať → odkopírovať
  • skrátka → (vhodnejšie:) a) jednoducho, slovom, b) krátko
  • sluchátko → slúchadlo
  • smena (pracovná) → zmena [Do roku 1991 sa písalo smena.]
  • smetie → smeti
  • snáď → (vhodnejšie:) azda, vari, hádam, možno, nebodaj
  • sňatok → sobáš
  • snímok → snímka
  • sovietský [pozri dole Rytmické krátenie]
  • spodný (ako opak slova horný) → dolný [„Spodný“ je opak slova vrchný.]
  • spoiler → spojler
  • XY s. r. o./XY spol. s r. o. → XY, s. r. o./XY, spol. s r. o.
  • spray → sprej
  • sprepitné → prepitné, obslužné
  • spústa → hŕba, kopa, hromada
  • sranda → zábava, žart, špás, vtip ; huncútstvo, pestvo [Slovo je hodnotené ako subštandardný výraz.]
  • srandovný → smiešny, komický
  • stánie → stojisko
  • stav (vo význame: tkáčsky stroj) → krosná, tkáčsky stroj
  • stávajúci → existujúci, terajší
  • stávka (vo význame: štrajk) → štrajk [Stávka v tomto význame je v slovenčine veľmi zastaraný výraz.]
  • stenšiť → stenčiť
  • striezlivý → triezvy; striedmy
  • strojárenský → strojársky
  • v súčasnej dobe → (vhodnejšie:) v súčasnosti
  • súčastný, súčastnosť → súčasný, súčasnosť
  • súhlas k → súhlas na
  • summit → samit
  • sústo → hlt, kúsok
  • súteska → úžľabina, údolina, priesmyk, prerva, tiesňava, prielom
  • suť → sutina [Suť je veľmi zastaraný výraz.]
  • Svätý Peter → svätý Peter
  • syrovátka → srvátka

Š[upraviť | upraviť zdroj]

  • šedý → (vhodnejšie:) a) sivý, b) nevýrazný, šedivý
  • šporák → sporák
  • šrób(a)/šruba → skrutka (hovorovo: šraub, šrauba)
  • štacionárny → stacionárny
  • štandart, štandartný → štandard, štandardný
  • Štýrsko → Štajersko

T[upraviť | upraviť zdroj]

  • tak + prídavné meno → taký/taká/také + prídavné meno (napr. tak dobrý → taký dobrý, tak užitočné → také užitočné)
  • talianský [pozri dole Rytmické krátenie]
  • tarif → tarifa
  • tatarský → tatársky
  • tavený syr → topený syr
  • team → tím
  • tehotná, tehotenstvo → (vhodnejšie:) ťarchavá, samodruhá, gravidná, v druhom stave, ťarchavosť, samodruhosť, gravidita, druhý stav
  • tématika, tématický → tematika, tematický (ale: téma)
  • thriller → triler
  • Tchaj-wan → Taiwan
  • tiež → (niekedy) aj [„Tiež“ sa vzťahuje na slovo (aj zamlčané) za ktorým stojí. „Aj“ sa vzťahuje na slovo, pred ktorým stojí. Preto napr.: vo vláde sú zastúpení tiež opozičníci → vo vláde sú zastúpení aj opozičníci/opozičníci sú tiež zastúpení vo vláde; pozri tiež (XY) → pozri aj (XY)]
  • tohoto → tohto
  • Tolstoja (ruské meno Tolstoj) → Tolstého [pozri dole]
  • Transnistria [pozri Podnestersko]
  • treba [pozri heslo je treba]
  • trieslo (vo význame: slabina) → slabina
  • Tríbeč → Tribeč
  • trsátko, trsadlo → brnkadlo
  • trúbka (vo význame: rúrka) → rúrka [Trúbka je len hudobný nástroj.]
  • tryska → dýza, hubica
  • tryskáč → a) prúdové lietadlo, b) vrhač, pieskovač (v hutníctve)
  • tryskový → a) dýzový, hubicový, b) prúdový, reaktívny
  • tržný (vo význame: trhový) → trhový
  • tužka, tužkový → (vhodnejšie:) ceruz(k)a, ceruzkový
  • tým (vo význame: kolektív, skupina ľudí) → tím [„Tým“ je české slovo.]
  • Tyrolsko, Tyroly → Tirolsko
  • týždenný (vo význame: týždeň starý) → týždňový
  • týždňový (vo významoch: platný celý týždeň alebo opakovaný každý týždeň) → týždenný

Ť[upraviť | upraviť zdroj]

  • ťaženie → (vhodnejšie:) a) výprava, kampaň; nájazd; výboj, b) (prenesene) kampaň

U[upraviť | upraviť zdroj]

  • u → (niekedy) pri [„Pri“ je namiesto „u“, ak nejde o osoby, alebo ak je predložka použitá v miestnom význame. Preto: cena u dovozu → cena pri dovoze, u pšenice → pri pšenici, u moci → pri moci, u jazera → pri jazere], (niekedy) na [napr. u súdu → na súde]
  • účeli (lokál od slova účel) → účele [pozri aj dole]
  • učiniť → (vhodnejšie:) urobiť, vykonať
  • učiť sa niekým → učiť sa za niekoho (napr. učiť sa za stolára)
  • udenáč → údenáč
  • udiať sa → (vhodnejšie:) uskutočniť sa, stať sa, odohrať sa, prihodiť sa , pritrafiť sa
  • ukáznený → disciplinovaný [Ukáznený je veľmi zastarané a české slovo.]
  • ukľudniť → upokojiť
  • úplata → a) úhrada, zaplatenie, (právne) odplata, b) úplatok, podplatenie
  • upresniť → (vhodnejšie:) spresniť
  • usilovať o → usilovať sa o
  • úseč → odsek [staršie úsek]
  • ušlý → ujdený, nevyužitý [Ušlý je veľmi zastaraný a český výraz.]
  • ústrojenstvo → (vhodnejšie:) a) sústava, ústroje b) mechanizmus
  • užitý → a) aplikovaný [t. j. nie teoretický], b) úžitkový [umenie a pod.], (v niektorých prípadoch aj:) použitý, c) užitý [t. j. taký, ktorý bol užitý, napríklad liek], d) použitý [porov. užívať]
  • užitný [ako užitý významy a a b]
  • užívať, užívateľ (vo význame: používať) → používať, používateľ [Slovo užívať sa vo význame podobnom slovu „používať“ používa iba v občianskoprávnych kontextoch, kde znamená zhruba „používať vec, ktorá nie je vlastníctvom, na svoj úžitok“]

V[upraviť | upraviť zdroj]

  • vada, vadný (vo význame: chyba) → chyba, kaz, nedostatok, porucha, chybný, kazový, poruchový, kontaminovaný [Slovo vada je síce jazykovo nesprávne, ale vo význame chyba sa niekedy používa v právnych kontextoch, lebo sa z historických dôvodov vyskytuje v texte Občianskeho zákonníka, hoci je jazykovo chybné]
  • vadiť → (vhodnejšie:) prekážať, (vec aj:) zavadzať
  • vajciami → vajcami
  • valaši → valasi
  • varianta → variant [mužský rod]
  • Veľká Británia (vo význame štát) → Spojené kráľovstvo [Do roku 2000 bol správny názov Veľká Británia]
  • veľknieža → veľkoknieža
  • viac razy → viac ráz
  • viď (v odkazoch) → pozri
  • viď tiež → pozri aj
  • viedeňský → viedenský [pozri dole]
  • viesť si → počínať si, dariť sa [„Viesť si“ je veľmi zastarané.]
  • vikingský [pozri dole]
  • Visegrádska skupina/štvorka → Vyšehradská skupina/štvorka
  • viz (v odkazoch) → pozri
  • viz tiež → pozri aj
  • vodítko → a) vodidlo, smernica, návod, b) (pre psa:) vôdzka, vodidlo, remienok
  • vo vnútri niečoho → (vhodnejšie:) vnútri niečoho
  • vonný (mimo umeleckého štýlu) → voňavý
  • voz (vo význame inom než štvorkolesový záprah za koňmi) → (vhodnejšie:) a) vozidlo, automobil, b) vozeň
  • Vratislav → a) (súčasný kontext:) Vroclav, b) (historický kontext:) Vratislav alebo Vroclav
  • vrchný (vo význame: hlavný) → hlavný [napr. veliteľ, stan, čašník]
  • vsadiť (vo význame: uzavrieť stávku) → staviť
  • všesvetový → celosvetový
  • všenárodný → celonárodný
  • výdaj (vo význame: výdavok peňazí)→ výdavok
  • východzí → a) východiskový, b) východový
  • vyjednať, vyjednávač → (vhodnejšie:) dohovoriť, dohodnúť, rokovateľ, rokujúci, dohodca, sprostredkovateľ
  • vymenovať niekým (vo význame: do nejakej funkcie) → vymenovať za niekoho
  • vysporiadať sa, vysporiadanie → vyrovnať sa, porátať sa, usporiadať, vyrovnanie, porátanie (sa), usporiadanie
  • vyprostiť, vyprosťovať → vyslobodiť, vytiahnuť, uvoľniť, vyslobodzovať, vyťahovať, uvoľňovať
  • vypršať (vo význame: uplynúť) → (vhodnejšie:) uplynúť, skončiť sa, stratiť platnosť
  • výseč → výsek
  • vyšeuvedený → uvedený [atď. – ako pri hesle horeuvedený]
  • vzhľadom k → vzhľadom na

W[upraviť | upraviť zdroj]

  • walkman → volkmen
  • wolfram → volfrám
  • workshop → tvorivá dielňa, seminár

Z[upraviť | upraviť zdroj]

  • začať (ako intranzitívne sloveso) → začať sa [Tvar „začať“ je len v spojení s predmetom, napr. začať prácu]
  • zahájiť → začať, otvoriť
  • za prvé, za druhé ... → po prvé, po druhé ...
  • zápis (vo význame: protokol) → (vhodnejšie:) zápisnica (po česky sa to volá len zápis)
  • zastaralý, zastaralo → zastaraný, zastarano [Tvar s -lý, -lo je hodnotený ako veľmi zastaraný]
  • zastarane → zastarano
  • za účelom → s cieľom (prípadne aj: na účely)
  • závada, závadný → chyba, porucha, kaz, nedostatok, chybný, poruchový, kazový, kontaminovaný, nepodarkový
  • zavíriť, zavírený → zavírusiť, zavírusený
  • závodný → a) pretekársky, b) závodný (v zmysle podnikový)
  • závody → a) preteky, b) závody (v zmysle podniky)
  • zázvor → (vhodnejšie:) ďumbier
  • zbrklý (zbrklo) → neuvážený (neuvážene)
  • zbytok → zvyšok
  • zdať sa byť nejaký → zdať sa nejaký
  • zdieľať → šíriť, sprístupňovať, poskytovať, používať, využívať, ...
  • zem (vo význame: krajina) → krajina
  • zúčastniť sa čoho → zúčastniť sa na čom

Ž[upraviť | upraviť zdroj]

  • ...že? → ..., však? , všakže ...?, ..., hejže?, ..., či nie tak? [Napríklad: Páči sa ti tu, že? → Páči sa ti tu, však?, Všakže sa ti tu páči? ]
  • žhaviť → žeraviť
  • žhavý → a) žeravý b) pálčivý, nástojčivý
  • živica (vo význame: bitúmen) → bitúmen
  • žltačka (lat. hepatitis) → hepatitída [pozri žltačka]
  • žmolok (vo význame: na textile) → hrčka [pozri hrčka (textil) ]

Témy[upraviť | upraviť zdroj]

Význam znaku šípky v ďalšom texte je rovnaký ako bolo uvedené vyššie.

Podstatné mená[upraviť | upraviť zdroj]

Pádové prípony[upraviť | upraviť zdroj]

Vzor dub a stroj – množné číslo – nominatív a genitív – zvieracie podstatné mená
Zvieracie podstatné mená (okrem čiastočne slov pes, vlk, vták a ďalej okrem slov podľa vzoru pony a okrem umeleckého štýlu) sú v slovenčine v množnom čísle (na rozdiel od češtiny) neživotné, t. j. považujú sa v množnom čísle za veci/neživé tvory, a skloňujú sa preto v množnom čísle podľa vzorov dub resp. stroj, nie podľa vzoru chlap. Preto:

  • hadi → hady
  • sloni → slony
  • medvedi → medvede
  • mravci → mravce
  • dvojitozubci → dvojitozubce
  • samci → samce

Vzor dub – jednotné číslo – genitív – konkrétne podstatné mená a zdrobneniny
V genitíve jednotného čísla podľa vzoru dub sa často pod vplyvom češtiny robí chyba v skloňovaní. Pri konkrétnych (t. j. neabstraktných) podstatných menách a zdrobneninách sa tu namiesto správneho -a používa nesprávne -u, napr.:

  • denníku → denníka
  • motoru → motora
  • mostíku → mostíka
  • obrázku → obrázka [Pri slove obrázok bol staršie prípustný aj tvar obrázku.]

Tvary na -u existujú aj v slovenčine, ale:

  • pri vyššie uvedených typoch slov v iných pádoch, napr. podísť k motoru, na obrázku
  • v tom istom páde pri iných typoch slov, najmä abstraktných podstatných menách, napr. charakteru, začiatku, indexu, záhybu

Vzor dub – jednotné číslo – lokál – niektoré podstatné mená
V lokáli jednotného čísla podľa vzoru dub je štandardne koncovka -e, nie -i (ako tomu je napr. v západoslovenských nárečiach) alebo -u. Výnimku však tvoria (teda -i alebo -u majú):

  • slová končiace na -ár/-iar/-ier (okrem pár, svár, nesvár, nešvár, suchopár), cudzie slová končiace na -ál/-(i)ér (okrem bál, šál, paušál, paškál), niektoré cudzie slová na -ír, slová apríl, jún, júl a tie cudzie slová na -er, -el, -or, ktoré strácajú v kmeni pri skloňovaní -e-/-o- (napr. liter, kufor): tieto majú príponu -i
  • slová končiace na -k /-g /-h /-ch alebo (v cudzích slovách) na – samohláska + us: tieto majú príponu – u

Preto:

  • na/o/v motúzi → na/o/v motúze
  • o účeli → o účele
  • o večeri → o večere [od slova večer]
  • pri skoroceli → pri skorocele
  • v/o/na ovsi → v/o/na ovse
  • v Šúri → v Šúre
  • v Svätom Juri → v Svätom Jure
  • v Bolerázi → v Boleráze
  • v Zohori → v Zohore

Vzor srdce – množné číslo – inštrumentál
V inštrumentáli množného čísla podľa vzoru srdce je často nesprávne -iami namiesto správneho -ami, napr.:

  • moriami → morami
  • srdciami → srdcami
  • poliami → poľami
  • vajciami → vajcami

Vzor žena/ulica/mesto/srdce – množné číslo – genitív – cudzie slová
V genitíve množného čísla cudzích slov podľa týchto vzorov sa často nesprávne pod vplyvom domácich slov predlžuje kmeňová samohláska:

  • komtés → komtes
  • revôlt → revolt
  • lóg → log [slovo logo]
  • eúr → eur
  • gést/giest → gest [slovo gesto]

Podstatné mená, ktoré môžu byť životné aj neživotné[upraviť | upraviť zdroj]

a) zvieracie: pozri hore

b) ostatné: Niektoré podstatné mená môžu skloňovať aj ako životné, aj ako neživotné v závislosti od toho, ktorý ich význam máme na mysli. Týka sa to napr. slova robot, antagonista, predátor, agresor, tenor, člen, bežec, manažér a klient. Napr. bežec vo význame osoba má nominatív a akuzatív množného čísla bežci (vzor chlap), ale vo význame súčiastka stroja má nominatív a akuzatív množného čísla bežce (vzor stroj).
Podľa vyjadrenia poradne JÚĽŠ je v prípade slova klient ponímanom neživotne vhodnejšie sa skloňovaniu slova úplne vyhnúť, napr. predsunutím generického výrazu (druhového označenia) produkt, program, softvér, technológia atď., napr.: prejdime k produktom FTP klient, ponuku rozšírili o technológiu tenký klient, včera sme hovorili o hlavných funkciách softvéru klient, kategória FTP klient predstavuje...

Názvy jazykov[upraviť | upraviť zdroj]

Veľká väčšina jazykov, ktorých skrátený názov sa v češtine končí na -ština, sa v slovenčine končí na -čina (napr. arabština → arabčina). Vyplýva to z nasledujúcich základných zásad tvorby zakončenia názvov jazykov v slovenčine:

  • „-čtina“ ak prídavné meno končí na „-cký“: napr. anglický – angličtina, grécky – gréčtina
  • „-ština“:
    • bez zmeny v kmeni: ak prídavné meno končí na „samohláska + ský“ alebo „z/ž+ský“: napr. ruský – ruština, český – čeština, francúzsky – francúzština, konžský - konžština
    • s vynechaním predchádzajúcej spoluhlásky kmeňa: ak prídavné meno končí na „š+ský“: napr. lotyšský – lotyština
  • „-čina“ ak sa prídavné meno končí na „spoluhláska (iná než z/š) + ský“: napr. arabský – arabčina, latinský – latinčina, holandský – holandčina
  • výnimky: nemecký – nemčina (nie: nemečtina), poľský – poľština (nie: poľčina), čínsky – čínština (nie: čínčina)

O tom, či sa prídavné meno končí na -ský, -cký atď. pozri nižšie.

Názvy národov[upraviť | upraviť zdroj]

V slovenčine sa tvoria:

  • dnes väčšinou pomocou prípony -i/-ci (Rusi, Arméni, Normani, Fíni, Švédi, Kašubi, Katalánci a veľa ďalších),
  • menej často (spravidla buď zastarano alebo pri niektorých jednoslabičných slovách) pomocou -ovia (Baskovia, Vikingovia, Latinovia, Rómovia, Bojkovia)
  • niekedy sú možné obidva spôsoby (Nóri/Nórovia, Briti/Britovia, Búri/Búrovia, Gali/Galovia. Íri/Írovia)

V češtine je často (nie vždy) namiesto slovenského tvaru na -i tvar na -ové.

-šte[upraviť | upraviť zdroj]

Mnohé zo slov na -šte (napr. dejište, hradište, letište, úložište, mravenište, parkovište...) sú (dnes už) nesprávne (a české), správne sa končia na -isko, napr.:

  • dejište → dejisko

Ale správne je napr. schodište (aj schodisko) a stanovište (aj stanovisko).

-ičnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Slová na -ičnosť sú nesprávne (a české), správne sa končia na -ickosť:

  • elastičnosť → elastickosť
  • autentičnosť → autentickosť

-tko[upraviť | upraviť zdroj]

Slová na -tko sú nesprávne (a české), správne sa končia na -dlo (a skracuje sa predchádzajúca slabika) a často dochádza zároveň k inej úprave slova, napr.:

  • kružítko →kružidlo
  • vodítko →vodidlo [a pozri v abecednom zozname]
  • lehátko →ležadlo
  • kvapátko→ kvapkadlo
  • merítko→ meradlo [a pozri v abecednom zozname]

-ňa, -eň[upraviť | upraviť zdroj]

Mnohé slová na -ňa (najmä všetky na -árňa/-iarňa) sú nesprávne (a české), správne sa končia na -eň (niekedy dochádza aj k zmene v kmeni), napr.

  • knihovňa → knižnica, strižňa → striháreň, jedálňa → jedáleň, papierňa → papiereň, pastierňa → pastiereň,
  • baliarňa → baliareň, cementárňa → cementáreň, podobne: cukrárňa, čakárňa, čistiarňa, čitárňa, drevárňa, farbiarňa, kasárňa, kaviarňa, kolkárňa, koksárňa, lekárňa, mliekárňa, pletiarňa, plynárňa, súkárňa, škrobárňa, tlačiarňa, učtárňa, zápalkárňa, zlievárňa

Opačný prípad (teda že by sa chyba robila v tom, že nesprávne je -eň a správne je -ňa) je veľmi zriedkavý, napr.:

  • vyheň, výheň → vyhňa
  • spáleň → spálňa

-ová[upraviť | upraviť zdroj]

V slovenčine je z jazykového hľadiska (existujú výnimky v zákonoch) správne používať -ová v domácich aj cudzích ženský priezviskách. Zásady k pripájaniu -ová sú uvedené v PSP v kapitole „Prehľad tvorenia ženských priezvisk“.

Súhrnné pomenovania rodiny na -í/-oví/-ovci [1][upraviť | upraviť zdroj]

Súhrnné pomenovania rodiny (na rozdiel od češtiny) tvoríme nie paušálne pomocou -í/-oví, ale takto:

  • Ak meno rodiny nie je prídavným menom (inými slovami: tam, kde má ženský tvar mena príponu -ová), tak príponou -ovci, napr.:
    • Žiakoví/Žiakovi → Žiakovci
    • Leškoví/Leškovi → Leškovci
  • Ak je meno rodiny dvojslabičným prídavným menom, tak príponou -í, napr.:
    • Šťastnovci → Šťastní
    • Čiernovci → Čierni
  • Ak je meno rodiny iným prídavným menom, tak buď príponou -ovci alebo príponou -í, napr.:
    • správne je: Jesenskí aj Jesenskovci
    • správne je: Lehockí aj Lehockovci

V spojení so slovom rodina nasleduje hore uvedený tvar v genitíve (rodina Žiakovcov, rodina Šťastných, rodina Jesenkých/Jesenskovcov). V prvom prípade (teda ak meno rodiny nie je prídavným menom) možno v spojení so slovom rodina použiť aj tvar v nominatíve s -ová (rodina Žiakovcov aj rodina Žiaková), nie však -ova (rodina Žiakova je teda nesprávne).

V spojení so slovom manželia, bratia, Peter a Anna, pán a pani a pod. (manželia Žiakovci, pán a pani Jesenskí) sa v prípade, ak je priezvisko tvorené príponou -í, píše -í (nie -ý):

  • Peter a Jana/manželia/bratia Jesenský → Peter a Jana/manželia/bratia Jesenskí

Historické osobné mená z uhorských dejín[upraviť | upraviť zdroj]

Mená osôb z uhorských dejín (do roku 1918) sa nepíšu – ako tomu bolo do vydania PSP z roku 1991 – podľa maďarského pravopisu z 19. storočia alebo rozlične zložkovo a podobne, ale sa píšu slovenským pravopisom podľa zásad uvedených v PSP v kapitole III. Konkrétne formy písanie jednotlivých mien sa nachádzajú v Slovenskom biografickom slovníku (Martin 1986 – 1994) a z diel, kde je veľa mien a používajú tento novší pravopis, možno spomenúť napr. Kroniku Slovenska.

Preto napr.:

  • Rákóczi/Rákóczy/Rákoczi → Rákoci
  • Zichy → Ziči
  • Pázmány → Pázmaň
  • Thurzo → Turzo
  • Illésházy → Ilešházi
  • Szentiványi → Svätojánsky

Prídavné mená[upraviť | upraviť zdroj]

Pádové prípony[upraviť | upraviť zdroj]

Vzor páví – množné číslo – lokál muž. a str. rodu, inštrumentál žen. rodu
V týchto prípadoch prípona nie je -iom resp. -iou , ale -om resp. -ou a prípadné predchádzajúce d, t, n, (!)l má mäkčeň:

  • o páviom, s páviou → o pávom, s pávou
  • o obriom, s obriou → o obrom, s obrou
  • o hadiom/hadom, s hadiou/hadou → o haďom, s haďou
  • o sokoliom/sokolom, so sokoliou/sokolou → o sokoľom, so sokoľou

-ovo/-ove
V nominatíve a akuzatíve jedn. č. privlastňovacích zámien str. rodu je -ovo a nie -ove, napr.:

  • Štúrove rodisko → Štúrovo rodisko
  • otcove pole → otcovo pole

Tvar -ove je ale samozrejme správny v množnom čísle, napr. otcove deti.

Spojovník v prídavných menách zložených z dvoch slov[upraviť | upraviť zdroj]

Prídavné meno synonymné k spojeniu typu „X-ý a Y-ý“ sa píše so spojovníkom, ale prídavné meno synonymné k spojeniu typu „týkajúci sa X-ého Y“ sa píše bez spojovníka, teda napr.:

  • vedeckotechnický → vedecko-technický (lebo sa myslí vedecký a technický)
  • cisárskokráľovský → cisársko-kráľovský (lebo sa myslí cisársky a kráľovský)
  • občiansko-právny → občianskoprávny (lebo sa myslí týkajúci sa občianskeho práva, nie občiansky a právny)
  • rímsko-katolícky → rímskokatolícky (lebo sa myslí týkajúci sa rímskych katolíkov, nie rímsky a katolícky)

Pri farbách sa rozlišuje (analogicky pre iné farby):

  • čiernobiely znamená biely s odtienkami dočierna, tieňovaný (napríklad čiernobiely film)
  • čierno-biely znamená čierny a biely s čiernymi a bielymi plochami ako samostatnými, oddelenými plochami (pruhovaný, štvorčekovaný a podobne)

Prídavné mená zložené typu „Xov-Yov“ vytvorené z osobných mien[upraviť | upraviť zdroj]

V takýchto prídavných menách sa na rozdiel od češtiny v slovenčine prípona -ov (resp. po samohláske -ho) pridáva aj k prvej časti zloženého prídavného mena, teda napr.:

  • Geiger-Müllerov počítač → Geigerov-Müllerov počítač
  • Boyle-Mariottov zákon → Boylov-Mariottov zákon

-lý[upraviť | upraviť zdroj]

České prídavné mená na -lý (resp. -ly po dlhej slabike) sú väčšinou v slovenčine nesprávne:

a) Dôvod je po prvé (v slovách typu na-...-lý) ten, že na vyjadrenie malej miery vlastnosti sa správne (príp. v niektorých prípadoch len vhodnejšie) používajú prípony -astý, -(k)astý, -avý a pod.:

  • načernalý → černastý, počerný
  • načervenalý → červenkastý, červenkavý
  • nahluchlý → (vhodnejšie:) hluchastý, nahluchastý
  • nahlúply → nasprostastý, trochu prisprostý
  • nahnedlý → hnedkastý, hnedkavý
  • nahnilý → nahnitý, nadhnitý
  • nahorklý → horkastý, nahorknutý, zhorknutý
  • nahrblý → prihrbený
  • nachladlý → prechladnutý, nachladnutý
  • nakyslý → kyslastý
  • namodralý → modrastý, modravý, belaskavý
  • nasladlý → sladkastý
  • nažlklý → žltkastý, žltkavý, nažltkastý

b) A dôvod je po druhé ten, že ak sa má vyjadriť vlastnosť, ktorá tesne súvisí so slovesným dejom, používa sa správne trpné príčastie alebo (v niektorých prípadoch) tvar na -ný či -livý:

  • náhodilý → (vhodnejšie:) náhodný
  • nedbalý → nedbanlivý
  • odkvitlý → odkvitnutý
  • odpadlý → odpadnutý
  • opadlý → a) opadnutý, b) schudnutý
  • omrzelý → omrzený
  • omrzlý → omrznutý
  • opuchlý → opuchnutý
  • ospalý → (vhodnejšie:) ospanlivý, zaspatý
  • pominulý → pominutý
  • predošlý → (vhodnejšie:) predchádzajúci
  • prešedivelý → prešedivený
  • rodelý → rodený
  • schudlý → schudnutý
  • stuhlý → stuhnutý
  • uschlý → uschnutý
  • vyslúžilý → vyslúžený
  • zastaralý → zastaraný
  • zdarilý → zdarený, zdarný, podarený, úspešný
  • zľadovatelý → zľadovatený
  • zmrzlý → zmrznutý

Správne je zakončenie -lý v niektorých zaužívaných slovách, ale len pokiaľ sa nimi vyjadruje vlastnosť, ktorá už tesne nesúvisí so slovesom (t. j. už nemajú svoj prapôvodný význam): čulý (vo význame rušný, nie taký, ktorý čuje), smelý (vo význame odvážny, nie taký, čo smie), skvelý, znelý, stály, jedlý, minulý, hnilý (ale: prehnitý, uhnitý), dokonalý, nedbalý, závislý, súvislý, odľahlý, priľahlý, rozsiahly, zrelý, lesklý, skleslý, uplynulý a dospelý.

Prídavné mená k názvom geografických objektov[upraviť | upraviť zdroj]

Tieto prídavné mená sú uvedené jednak v slovníkovej časti PSP a jednak – pre názvy slovenský obcí – v špeciálnej časti v PSP.

Prídavné mená od vlastných mien na nemé -e[upraviť | upraviť zdroj]

A) Nemé e po spoluhláske
V slovenčine sa (na rozdiel od češtiny) v prídavných menách od vlastných mien zakončených na -e nasledujúce po spoluhláske toto e vynecháva, ak je vo výslovnosti nemé (okrem prípadov, kde jeho prítomnosť mení výslovnosť predchádzajúcej spoluhlásky, čo je časté napríklad v niektorých prípadoch vo francúzštine a angličtine), napr.:

  • Boole [vyslov: búl]: Booleova algebra , booleovská algebra → Boolova algebra, boolovská algebra
  • Hooke [vyslov:húk]: Hookeov zákon → Hookov zákon
  • Joule [vyslov: džaul]: Jouleovo teplo → Joulovo teplo
  • Drake [vyslov: drejk]: Drakeov prieliv → Drakov prieliv
  • Libreville [vyslov: librvil]: librevilleský → librevillský

Ale napr.:

  • Cambridge: Cambridgeská univerzita [vyslov: kembridžská] je správne (lebo e spôsobuje, že sa g vysloví ako ž, jeho vynechanie by teda skreslilo výslovnosť)

Pri niektorých geografických názvoch sa však upravuje koniec kmeňa podľa výslovnosti, napr.:

  • Liège [vyslov: lijéž]: liègesky → lièžsky [vyslov: lijéžsky]

B) Nemé e po samohláske
Prídavné mená od vlastných mien zakončených na nemé -e nasledujúce po samohláske e ponechávajú (a majú privlastňovaciu príponu -ho namiesto -ov), napr.:

  • Curieho zákon [vyslov: küriho] je správne

Prídavné mená od viacslovných geografických názvov[upraviť | upraviť zdroj]

V týchto prípadoch sa vynechávajú medzery a nevsúvajú sa spojovníky, napr.:

  • Buenos Aires: buenos-aireský → buenosaireský
  • New York: new-yorský → newyorský

-ský (-sky)[upraviť | upraviť zdroj]

Základné pravidlo[upraviť | upraviť zdroj]

Základné pravidlo pre tvorenie prídavných mien na -ský (-sky) znie, že sa tvoria takto:

  • ak sa východiskové slovo končí na spoluhlásku: pridaním -ský (-sky) k východiskovému slovu (napr. strojár – strojársky, zem – zemský, Istanbul – istanbulský)
  • ak sa východiskové slovo končí na jednu samohlásku (aj dlhú) alebo na slovanské -ie/-ia: odobratím tejto samohlásky resp. tohto -ie/-ia a pridaním -ský (napr. Krupina – krupinský, Slaná – slanský; Grenada – grenadský, Leváre – levársky, Sarajevo – sarajevský, Bermudy – bermudský; Podhorie – podhorský, Podhoria – podhorský).

V slovách sa pridáva -ský podľa písanej podoby slova, nie podľa výslovnosti (napr. Chamonix [vyslov: šamoni] – chamonixský, nie chamonský)

Výnimky[upraviť | upraviť zdroj]

Vyššie uvedenézákladné pravidlo má početné výnimky, z ktorých hlavné nasledujú (Variant -sky namiesto -ský sa už nižšie výslovne neuvádza, ale použije sa vždy, keď si to vyžaduje rytmické krátenie):

  • A) Namiesto -ecský podľa základného pravidla je:
    • -ecký ak je východiskové slovo:
      • akékoľvek slovo, ktoré nie sú vlastným menom (napr. let – letecký, herec – herecký), teda letecský → letecký
      • vlastné meno dvojslabičné na -ec (napr. Senec – senecký) [Existujú výnimky, napr. Hronec má tvar hronecký]
    • -ský ak je východiskové slovo:
      • trojslabičné a viacslabičné vlastné meno na -ec (napr. Lučenec, Hlohovec), teda lučenecký/ lučenecský → lučenský
      • pomnožné podstatné meno na -ovce alebo -ince (napr. Michalovce – michalovský, Mošovce – mošovský, Dudince – dudinský) [Patrí sem aj príd. meno od slova Medzilaborce]
  • B) Namiesto -sský podľa základného pravidla je -ský (napr. Sas – saský, Athos – athoský, Laos – laoský, Nová Ves – novoveský, Tisa – tiský, Kinshasa – kinshaský). Platí to aj pre nevyslovené francúzske –es (napr. Cannes - canneský).
  • C) Namiesto -skský podľa základného pravidla je -ský (napr. Damask – damaský, Slovensko – slovenský, Prusko – pruský)
  • D) Namiesto -cský podľa základného pravidla je -cký (napr. Kysuce – kysucký, Skalica – skalický) - ale pozri bod A)
  • E):
    • Namiesto -kský alebo -gský (alebo -khský či -ghský) podľa základného pravidla je:
      • -ský často ak je východiskové slovo cudzie slovo na -spoluhláska+g(h)/k (napríklad vždy od slov na -burg(h), -berg, -bourg(h)); patria sem napr. slová Habsburg – habsburský, Luxemburg – luxemburský, Pittsburgh – pittsburský, Edinbourgh – edinbourský, Norimberg –norimberský, Hongkong – hongkonský, Mekong – mekonský, York – yorský, Frank – franský, Malorka – malorský (ale napr. Ink - inkský); teda: habsburgský → habsburský, norimbergský → norimberský, malorkský → malorský.
      • -cký ak je východiskové slovo:
        • domáce slovo na -k, -g (napríklad banícky, zámocký, balocký)
        • cudzí geografický názov na – samohláska + ka/ko (napríklad: kostarický, tanganický, africký, mexický)
    • Namiesto -gský podľa základného pravidla je:
      • -geský niekedy pri nemom -e(pozri I)
      • -žský niekedy ak je východiskové slovo názov na -ga z oblasti slovanských štátov (napr. Volga – volžský, Riga – rižský), ojedinele aj iný cudzí názov na -ga (napr. Katanga – katanžský) či -go (Kongo – konžský, ale napr. Togo – togský atď.).
    • Namiesto -okský podľa základného pravidla je len -ský niekedy ak je východiskové slovo domáce slovo na -ok (napr. Pezinok – pezinský).
  • F):
    • Namiesto -hský resp. -chský podľa základného pravidla je -žský resp. -šský (napr. Praha – pražský, súdruh – súdružský; Krompachy – krompašský, Vlachy – vlašský). Výnimky sú najmä slová Čech – český, Valach – valaský a hajdúch – hajdúsky.
    • Namiesto -chský podľa základného pravidla je -cheský niekedy pri nemom -e (pozri I)
  • G) Namiesto -ňský, -ďský, -ťský podľa základného pravidla je -nský, -dský, -tský, napr. viedenský, poznanský, riazanský, kenský, krivánsky, plzenský, kodanský, bukureštský, detský, zámostský, hrochotský, mokradský.
  • H) Namiesto -gnský podľa základného pravidla je -nský (vždy?) ak východiskové slovo je francúzske slovo na -gne alebo talianske slovo na -gn+samohláska (t. j. tam kde sa gn vyslovuje ako ň), napr. Champagne, Bologna (zároveň platí bod G), teda bolognský → bolonský atď...
  • CH) Namiesto -giský podľa základného pravidla je -džský (vždy?) ak východiskové slovo je talianske slovo na -gia (vyslovuje sa dža), teda napr. Perugia – perudžský.
  • I) Namiesto -ský podľa základného pravidla je:
    • – samohláska + ský:
      • -eský је ak sa východiskové slovo končí na také nemé -e, ktorého vynechanie by spôsobilo nesprávnu výslovnosť predchádzajúcej spoluhlásky (najčastejšie ch, g, c), napr. Cambridge-cambridgeský (pozri pod nadpisom Prídavné mená od vlastných mien na nemé -e). Ale napríklad je La Manche – lamanšský (nie lamancheský), Liège - lièžsky (nie liègesky).
      • -iský/-eský/-ésky је ojedinele ak východiskové slovo je cudzie geografické meno a končí na -i/-e/-é, napr. pri slovách Dušanbe - dušanbeský, Youndé - youndésky, Lilongwe – lilongweský (porov. Zimbabwe).
      • -uský/-ásky/-ósky je často ak východiskové slovo je cudzie geografické (asi aj iné) meno a končí na -u alebo na neslovanské -á/-ó, napr. Thimphu, Nassau, Saná. Výnimky sú napr. Vanuatu – vanuatský a Peru → peruánsky.
    • – samohláska + jský
      • -ijský/-ejský je niekedy ak východiskové slovo je cudzie geografické meno a končí na -i/-e/-é, napr. pri slovách Capri, Malawi, Bali, Bari, Fidži, Gobi, Lahti, Moroni, Bairiki, Bangui, Abú Zábí, Male, San José. Teda napr. Capri: caprský → caprijský. Poznámka: Ale mnohé iné cudzie geografické mená na -i/-e majú -ský podľa základného pravidla, napr. Nairobi, Kigali, Kiribati, Bikini, Burindi, Gaborone, Mbabane: Teda napr. Nairobi: nairobijský, nairobiský → nairobský
      • -yjský je (vždy?) ak východiskové slovo je cudzie geografické meno a končí na -y, ktoré nesymbolizuje množné číslo, napr. pri slovách Port Moresby a Konakry (napr. Port Moresby – portmoresbyjský).
    • -jský:
      • ak východiskové slovo je cudzie meno na -ea, -oa, -ua resp. -eo, -uo a -io, napr. Guinea – guinejský, Samoa – samojský, Managua – managujský, Montevideo – montevidejský, Tokio – tokijský. Výnimka je napr. Papua – papuánsky
      • niekedy ak východiskové je cudzie geografické (aj iné?) meno na -ia, napr. Namíbia – namíbijský. Patria sem (z geografický názvov) napr. Namíbia, Galícia, Gambia, Malajzia, Istria, Kalábria, Kantábria, Valencia, Alexandria, Apia, Bolívia, Libéria, Monrovia, Nikózia, Nigéria, Pretória, Sofia, Victoria. Porovnaj J).
    • -iansky:
      • niekedy ak východiskové slovo je cudzie geografické meno a končí na dve rôzne spoluhlásky + samohláska (napr. Basra – basriansky, Grenoble – grenobliansky, Yamoussoukro – yamoussokriansky, Zimbabwe – zimbabwiansky)
      • niekedy ak je východiskové slovo domáce geografické meno (napr. Dukla – dukliansky, Čaba – čabiansky), často aj s rozličnými zmenami v kmeni, napr. Barca – barčiansky (zoznam tvarov pre slovenské obce pozri v PSP vzadu)
  • J) Namiesto –iský podľa základného pravidla je -ský niekedy ak východiskové slovo je cudzie meno na -ia, napr. Sardínia – sardínsky. Patria sem napr. gubernia a z geografických názvov Sardínia, Perzia, Galia, Gdynia, Ilýria, Indonézia, Ligúria, Melanézia, Mikronézia, Polynézia, Mezopotámia, Panónia, Patagónia. Sicília, Slavónia, Tasmánia, Transylvánia, Astúria, Asýria, Austrália, Brazília. Porovnaj I). Ale je napr. Praia – praiský.
  • K) iné, napr.:
    • Byzancia – byzantský, Dalmácia – dalmatínsky, dalmátsky
    • Trácia – trácky
    • India – indický
    • Líbya – líbyjský (podobne asi pre všetky na -ya).
    • Oslo – osloský
    • Dauha – dauhaský (podobne asi pre všetky -ha, -ho)
    • Helsinki – helsinský

Z hore uvedeného vyplýva okrem iného, že:

  • od slov na -ia sa tvoria prídavné mená najmä týmito rôznymi spôsobmi:
    • podhoria – podhorský (základné pravidlo) resp. Sardínia – sardínsky (bod J)
    • Namíbia – namíbijský (bod I)
    • Perugia – perudžský (bod CH)
    • ako v bode K
  • od slov na -i/-í/-e/-é sa tvoria:
    • more – morský, Nairobi – nairobský, libreville – librevillský (základné pravidlo)
    • Capri – caprijský (bod I)
    • Dušanbe – dušanbeský (bod I)
    • Helsinki – helsinský (bod E)
  • od slov na -y sa tvoria:
    • Bermudy – bermudský (základné pravidlo)
    • Konakry – konakryjský (bod I)
  • od slov na -a/-o sa tvoria rozličnými spôsobmi (rôzne body vyššie)

Číslovky a číslice[upraviť | upraviť zdroj]

Bilión a podobne[upraviť | upraviť zdroj]

Je nesprávne doslova prekladať z anglických textov číslovky „billion“ a vyššie, pretože v angličtine (a kedysi aj v ZSSR a vo Francúzsku) majú iný význam než v strednej Európe. Preto napr.:

  • bilión (vo význame: anglické billion ) → miliarda (pozri bilión)
  • trilión (vo význame: anglické trillion) → bilión (pozri trilión)

atď.

-tych/tich rokoch[upraviť | upraviť zdroj]

  • v dvadsiatych rokoch (vo význame: veku života) → v dvadsiatich rokoch
  • v dvadsiatich rokoch (vo význame: napr. roky 1920 – 1930) → v dvadsiatych rokoch
  • v 20-tich/v 20-tych/20. rokoch (vo význame: veku života) → v 20 rokoch [bez bodky!]
  • v 20-tych rokoch (vo význame: napr. roky 1920 – 1930) → v 20. rokoch

Analogicky pre ostatné čísla.

Percentá[upraviť | upraviť zdroj]

  • 5% (písané bez medzery) znamená päťpercentný
  • 5 % (písané s medzerou) znamená päť percent

Analogicky pre ostatné čísla.

-krát, raz[upraviť | upraviť zdroj]

  • prvý krát (druhý krát a pod.) → prvýkrát (druhýkrát a pod.)
  • dva krát, jedenapol krát (tri krát a pod.) → dvakrát, jedenapolkrát (trikrát a pod.)
  • 2krát, 17,5krát → 2-krát, 17,5-krát
  • viac krát, veľa krát, mnoho krát → viackrát, veľakrát, mnohokrát
  • prvýraz (druhýraz a pod.) → prvý raz (druhý raz a pod.)
  • päť/šesť razy, jeden a pol razy (a pod.) → päť/šesť ráz, jeden a pol ráz (a pod.) [Ale pre celé číslovky do čísla 4 je (samozrejme): jeden raz, dva/tri/štyri razy.]
  • 6ráz, 21,5ráz → 6 ráz, 21,5 ráz
  • viac razy, veľa razy, mnoho razy → viac ráz, veľa ráz, mnoho ráz

Medzery pri písaní číslic[upraviť | upraviť zdroj]

Čísla s viac ako tromi číslicami sa členia do skupín po troch čísliciach od poslednej číslice alebo od desatinnej čiarky doľava, alebo od desatinnej čiarky doprava a jednotlivé skupiny sa oddeľujú medzerou:

  • 6358 → 6 358
  • 3589522 → 3 589 522
  • 567255,563 → 567 255,563
  • 5,789456123 → 5,789 456 123

Ale roky (letopočty) sa píšu bez medzery (napr. 5263 pred Kr., v roku 2011).

Za desatinnou čiarkou sa nepíše medzera.

Medzery pri písaní dátumu pozri dole pod Interpunkcia.

Skloňovanie cudzích vlastných mien[upraviť | upraviť zdroj]

Skloňovanie mien so šľachtickým prídomkom pripojeným k menu predložkou[upraviť | upraviť zdroj]

V takýchto prípadoch (pri slovenských menách je to samozrejmé) sa skloňuje iba krstné meno, teda:

  • Leonarda da Vinciho → Leonarda da Vinci
  • Tychovi de Brahovi → Tychovi de Brahe

Ale ak prídomok stojí samostatne, tak sa skloňuje (napr. Dal som to da Vincimu).

Skloňovanie slovanských (aj českých) vlastných mien[upraviť | upraviť zdroj]

Slovanské priezviská, geografické a iné vlastné mená, ktoré vo svojom jazyku majú prípony prídavných mien (napr. pri priezviskách ruské -kij, -oj, poľské a južnoslovanské -li, -ski, -cki, -čki, české -ný, pri geografických menách ruské -aja) sa skloňujú ako prídavné mená, napr. (Majakovskij, Tolstoj, Taszycki, Vážný), teda napr.:

  • Tolstoj: Tolstoja → Tolstého
  • Cimľanskaja: v Cimľanskaji → v Cimľanskej

České vlastné mená nechávame v nominative v pôvodnom tvare, ale pri skloňovaní používame slovenské (nie české) pádové prípony, napr. Ohře – nad Ohřou (nie nad Ohří), Praha – v Prahe (nie v Praze). Pritom netreba zabúdať, že:

  • niektoré české miestne mená majú v slovenčine iný rod (napr. Olomouc, Chrudim, Litomyšl sú v slovenčine mužského rodu)
  • priezviská na -ě skloňujeme niektoré podľa vzoru kuli, iné podľa vzoru hrdina a iné zas podľa vzoru chlap
  • v priezviskách a krstných menách na -něk pri skloňovaní vynechávame -ě- a mäkčíme n (napr. Vaněk – Vaňka)

Rytmické krátenie[upraviť | upraviť zdroj]

Niekedy sa chybne nedodržuje rytmické krátenie (napr. v češtine neexistuje rytmické krátenie, preto vznikajú pre preklade chyby), napr.:

  • sovietský, sovietského ... → sovietsky, sovietskeho ...
  • talianský, talianského ... → taliansky, talianskeho ...
  • hollywoodský, hollywoodského ... → hollywoodsky, hollywoodskeho... [lebo sa vyslovuje holivúdsky]
  • vládnú – vládnúci – vládnúcemu – vládnúcim ... → vládnu – vládnuci – vládnucemu – vládnucim ...
  • hrádzám – hrádzách → hrádzam – hrádzach

Prepisy (transkripcie) z iných písiem[upraviť | upraviť zdroj]

Nie je správne preberať prepisy cudzích názvov a termínov z anglických alebo inojazyčných textov (pokiaľ nie sú myslené ako vysoko odborné medzinárodné prepisy); prepisy sa riadia v prvom rade pravidlami uvedenými v PSP v kapitole III a VII. České prepisy – ale s výnimkou prepisov pre grécke písmo a cyriliku (V češtine sa používa iný systém na prepis z cyriliky – pozri pod Prepis z cyriliky do latinky) – sú však často rovnaké resp. veľmi podobné prepisu vhodnému podľa PSP alebo pre slovenského čitateľa.

Názvy geografických objektov[upraviť | upraviť zdroj]

Správny tvar názvu domáceho geografického objektu možno nájsť na nasledujúcich stránkach http://www.skgeodesy.sk/index.php?www=sp_detail&id=573&navigation_id=598 a PSP. Iba ak tam daný objekt nie je uvedený, použijú sa iné relevantné zdroje.

Správny tvar názvu zahraničného geografického objektu je takýto:

  • a) Ak je uvedený na nasledujúcich stránkach: [1], tak sa preberie tak, ako je na týchto stránkach uvedený (tieto názvy sú záväzné podľa zákona)
  • b) Inak sa použijú iné vhodné zdroje alebo sa preberie originálny názov. Ak originálny názov nie je v latinke, prepíše sa podľa zásad prepisu (transkripcie) uvedených v PSP (Vo Wikipédii sa v prípade b) preberie originálny názov. Tento originálny názov sa prepíše podľa zásad prepisu uvedených v PSP; pre jazyky neuvedené v PSP sa použijú pravidlá prepisu stanovené vo Wikipédii; pre jazyky bez pravidiel stanovených vo Wikipédii sa prepisuje tak, aby sa čo najvernejšie slovenskými písmenami zobrazila fonetická podoba originálneho názvu)

Ďalšie témy súvisiace s názvami geografických objektov pozri v kapitolách Podstatné mená, Prídavné mená a Písanie veľkých/malých písmen.

Názvy živočíchov a rastlín[upraviť | upraviť zdroj]

Hoci niektoré rastliny a zvieratá majú zhodný názov v češtine aj slovenčine (najmä v prvej časti názvu), veľká väčšina názvov je rozdielna, preto nemožno české názvy rastlín a zvierat prekladať tak, že sa mechanicky preložia jednotlivé slová názvu do slovenčiny. Ak živočích alebo rastlina má vo wikipédii článok, preklad možno urobiť podľa názvov článku v slovenčine a češtine, ak nemá vo wikipédii článok, preklad možno urobiť zadaním latinského názvu živočícha alebo rastliny do internetového vyhľadávača a odsledovaním jeho slovenských ekvivalentov uvedených na takto nájdených odborných stránkach.

Ďalšie témy súvisiace s názvami živočíchov a rastlín pozri v kapitolách Postatné mená (podkapitola „Vzor dub a stroj – množné číslo – nominatív a genitív – zvieracie podstatné mená“), Prídavné mená a Písanie veľkých/malých písmen.

Vykanie[upraviť | upraviť zdroj]

Pri vykaní je v príslušnej vete prísudkové sloveso aj doplnok vyjadrený príčastím minulým (na rozdiel od češtiny) v množnom čísle, zatiaľ čo prídavné meno v prísudku aj doplnku je (rovnako ako v češtine) v jednotnom čísle a v rode svojho podmetu. Preto napr.:

  • Slečna, keby ste bola taká dobrá a pomohla mi → Slečna, keby ste boli taká dobrá a pomohli mi.
  • Pán Novák, bol ste tam? → Pán Novák, boli ste tam?
  • Tetka, prišla ste posledná → Tetka, prišli ste posledná
  • Písal ste to sám? → Písali ste to sám?
  • Ďakujem, že ste mi pomohol. → Ďakujem, že ste mi pomohli.

Tento princíp platí aj pre menné prídavné mená rád, dlžen, hoden:

  • Aj vy by ste bola rada, keby pršalo → Aj vy by ste boli rada, keby pršalo

Pasív (trpný rod)[upraviť | upraviť zdroj]

V slovenčine sa správne dáva prednosť zvratnému pasívu (t. j. spojeniu typu „robí sa“) pred opisným pasívom (t. j. spojením typu „je robené“). Opisný pasív nie je nesprávny, ale je štylisticky nevhodný (okrem prípadov, kde by jeho nepoužitie mohlo viesť k nejasnostiam). V češtine je opisný pasív oveľa častejší a v jazykoch ako angličtina či nemčina zvratný pasív vôbec neexistuje, preto tu často dochádza k chybám pri preberaní z cudzích jazykov. Napr.:

  • je používaný → (vhodnejšie:) používa sa
  • Bolo použité násilie → (vhodnejšie:) Použilo sa násilie/Použili násilie
  • Dvere sú otvárané každý pondelok → (vhodnejšie:) Dvere sa otvárajú každý pondelok [Len ak by mohlo dôjsť k nejasnostiam, či máme na mysli dvere, ktoré niekto otvára alebo dvere, ktoré sa otvárajú samé, použijeme opisný pasí Dvere sú otvárané každý pondelok.]

Ak je vo vete uvedený aj pôvodca deja, je najlepšie zmeniť pasívnu vetu na aktívnu, napr.:

  • Dvere sú otvárané vrátnikom každý pondelok → (vhodnejšie:) Vrátnik otvára dvere každý pondelok.

Písanie veľkých/malých písmen[upraviť | upraviť zdroj]

Viacslovné názvy geografických objektov, štátov, administratívnych jednotiek, inštitúcií, podnikov a pod. a nadpisy[upraviť | upraviť zdroj]

Na rozdiel od napr. angličtiny, v ktorej sa všetky začiatočné písmená v rámci vlastného mena inštitúcie, podniku, geografického objektu a podobne alebo akéhokoľvek nadpisu píšu veľkým, v slovenčine sa v takýchto prípadoch veľkým píše len začiatočné písmeno prvého slova celého názvu. Preto napr. :

  • Ďaleký Východ → Ďaleký východ
  • Organizácia Bojovníkov za Vzduch → Organizácia bojovníkov za vzduch
  • Matica Slovenská → Matica slovenská

Výnimka 1: Výnimku tvoria prípady, v ktorých názov zahŕňa časti, ktoré sú samé o sebe názvami (vlastnými menami). Tieto sa potom píšu veľkým začiatočným písmenom, napr.:

  • Predná india → Predná India
  • Malá ázia → Malá Ázia
  • Organizácia Spojených Národov / Organizácia spojených národov → Organizácia Spojených národov [lebo výraz „Spojené národy“ (United Nations, UN) sa tu považuje za vlastné meno]
  • Filozofická fakulta univerzity Komenského/Filozofická Fakulta Univerzity Komenského → Filozofická fakulta Univerzity Komenského

Výnimka 2: Výnimku tvoria aj oficiálne názvy obcí (t. j. sídelných administratívnych jednotiek), čiže administratívnych miest, dedín a osád, a ich administratívnych štvrtí a podobných administratívnych častí, pretože v týchto prípadoch píšeme aj v slovenčine všetky začiatočné písmená (okrem predložiek vnútri názvu) veľkým:

  • Devínska Nová Ves je správne
  • Štrbské Pleso → a) Štrbské Pleso (administratívny celok), b) Štrbské pleso (jazero)
  • Dobšinská Ľadová Jaskyňa → a) Dobšinská Ľadová Jaskyňa (administratívny celok), b) Dobšinská ľadová jaskyňa (samotná jaskyňa)
  • Večné Mesto → Večné mesto [Lebo názov je síce názov obce, ale nie je oficiálny.]

Ak však názov administratívnej obce zahŕňa aj zemepisný názov iného druhu, tento zemepisný názov sa pokiaľ ide o písanie veľkých/malých písiem píše ako keby stál samostatne, teda:

  • Závada pod Čiernym Vrchom → Závada pod Čiernym vrchom [Čierny vrch je názov miestneho vrchu.]

Výnimka 3: Výnimku tvoria aj názvy štátov, hradov a zámkov, ale len pokiaľ ide o ich vnútorné časti iné než všeobecné základné slová „republika, štát, kráľovstvo“ (a pod.), „hrad, zámok“ (a pod.):

  • Pobrežie slonoviny → a) Pobrežie Slonoviny (štát), b) Pobrežie slonoviny (pobrežie)
  • Slovenská(/Poľská atď.) Republika → Slovenská (/Poľská atď.) republika [v názve je slovo republika]
  • Červený kameň → Červený Kameň
  • Devínsky Hrad → Devínsky hrad [v názve je slovo hrad]

Výnimka 4: V cudzojazyčných názvoch písaných latinkou ponechávame pôvodné písanie, napr. Rio Grande, Alfa Centauri, Süddeutsche Zeitung, Rocznik Slawistyczny. Pre cudzojazyčné názvy písaných písmami, v ktorých sa nerozlišuje písanie veľkých a malých písmen, sa obyčajne postupuje tak, ako by sa daný názov písal, keby to bol názov slovenský.

Názvy svätých[upraviť | upraviť zdroj]

Slovo svätý sa v menách svätých píše malým:

  • Svätý Peter → svätý Peter

Názvy živočíchov a rastlín[upraviť | upraviť zdroj]

Latinské názvy všetkých taxonomických kategórií odhora až po úroveň rodu (vrátane jeho podkategórií napr. podrodu) sa píšu s veľkým začiatočným písmenom, napr. doména Eukaryota, ríša Tetrapoda, čeľaď Strigidae, rod Bubo. Názov druhu a poddruhu sa začína veľkým písmenom (lebo prvé slovo je názov rodu) a pokračuje ďalej slovami začínajúcimi malými písmenami (lebo sú to prídavné mená), napr. druh Bubo bubo, poddruh Bubo bubo bengalensis.

Slovenské názvy všetkých taxonomických kategórií sa píšu malými začiatocnými písmenami, teda napr. doména eukaryoty, ríša štvornožce, čeľaď sovovité, rod výr, druh výr skalný, poddruh výr skalný bengálsky.

Názvy historických štátov[upraviť | upraviť zdroj]

Veľkým začiatočným písmenom píšeme nielen oficiálne názvy štátov, spolkových krajín a podobne, ale aj všetky názvy štátov ustálené dodatočne historikmi (v češtine to tak nie je – napr. je osmanská říše, franská říše, římská říše):

  • osmanská ríša → Osmanská ríša
  • franská ríša → Franská ríša
  • rímska ríša → Rímska ríša [V prvom a druhom vydaní KSSJ bola – ako uvádza tretie vydanie – tlačová chyba „rímska ríša“]

Malým začiatočným písmenom však píšeme pomenovania rozlíšené číslovkami a pomenovania motivované istými udalosťami, osobami (panovníkmi) a podobne:

  • Prvá republika → prvá republika
  • Druhé cisárstvo → druhé cisárstvo
  • Tretia ríša → tretia ríša
  • Habsburská monarchia → habsburská monarchia
  • Predmníchovská republika → predmníchovská republika

Názov typu Samova ríša by sa podľa tohto druhého pravidla mal písať malým začiatočným písmenom, ale prevažuje skutočnosť, že je na začiatku privlastňovacie prídavné meno od vlastného mena, preto sa píše veľkým (t. j. (neexistujúci) tvar Habsburgova monarchia by sa tiež písal veľkým).

Názvy historických udalostí (vojen, revolúcií, bitiek a pod.)[upraviť | upraviť zdroj]

  • veľkým začiatočným písmenom píšeme:
    • revolúcie a povstania (nie však vzbury a štrajky): Slovenské národné povstanie, Májové povstanie, Veľká francúzska revolúcia (alebo Francúzska revolúcia)
    • vojenské operácie: Púštna búrka, Overlord
  • malým začiatočným písmenom píšeme ostatné udalosti, napr.:
    • vojny: tridsaťročná vojna, prvá/druhá svetová vojna, britsko-afganská vojna, napoleonské vojny
    • vzbury, štrajky: krompašská vzbura, handlovský štrajk
    • uzavretia mieru: versaillský mier [ale: Versaillská (mierová) zmluva]
    • bitky [pozri poznámku dole]: bitka o Ardeny, bitka o Kursk, bitka pri Stalingrade, bitka pri Lamači, bitka troch cisárov
    • iné: revolučné udalosti na Slovensku

Poznámka k bitkám: Pri bitkách je pravidlo nejasné. PSP uvádzajú ako ako jediný príklad pre bitku „Stalingradská bitka“, ale uvádzajú ju ako príklad vojenskej operácie, pričom nie je jasné, či vojenskou operáciou myslia len veľké bitky, dlhodobé bitky, bitky niekým oficiálne pomenované ako vojenská operácia alebo či tým myslia akékoľvek bitky (ak sa myslia akékoľvek bitky, potom by sa muselo písať aj Bitka o Ardeny, Bitka o Kursk a podobne). Napríklad Encyclopaedia Beliana píše (tak ako všetky odborné zdroje) bitky typu „bitka pri/o/na XY“, „bitka troch cisárov“ malým začiatočným písmenom. Zároveň však píše tvary „xy-ská bitka“ (zdá sa že zásadne) s veľkým začiatočným písmenom (teda má napr. bitka o Ardeny a zároveň Ardenská bitka, bitka o Kursk a zároveň Kurská bitka atď.), nie je však jasné, na základe akého pravidla resp. akej logiky takto postupuje.

Názvy historických zmlúv a dohôd[upraviť | upraviť zdroj]

Píšu sa veľkým začiatočným písmenom: Postupimská dohoda, Versaillská (mierová) zmluva [ale: versaillský mier – porov. vyššie].

Fyzikálne jednotky a ich značky[upraviť | upraviť zdroj]

Jednotky sa píšu s malým začiatočným písmenom (napr. meter, farad). Značky jednotiek sa tiež v zásade píšu malým (napr. m), ale značky jednotiek pomenovaných po osobe sa píšu veľkým (napr. F, A, W, V). Výnimku tvorí značka litra (povolené je L aj l, do roku 1979 sa písalo len malé l) a staršia značka fermi (f – malé písmeno).

Interpunkcia[upraviť | upraviť zdroj]

a) Za bodkou a čiarkou v bežnom texte sa píše medzera:

  • Muž,ktorý stojí pri okne,má zlú náladu.Jeho žena varí. → Muž, ktorý stojí pri okne, má zlú náladu. Jeho žena varí.

Platí to aj pre inciály:

  • T.G. Masaryk → T. G. Masaryk

Platí to aj pre dvojpísmenové skratky typu t. j., a. s. a tak ďalej.

Medzera za bodkou sa nepíše pred iným interpunkčným znamienkom (napr. čiarkou):

  • B. B. , → B. B.,

b) Bodka vypadáva pred bodkou označujúcou koniec vety (aby nevznikli dve bodky za sebou):

  • Vítame kráľa Ľudovíta IV..→ Vítame kráľa Ľudovíta IV.

c) Na rozdiel od angličtiny sa príslovkové určenie na začiatku vety nikdy neoddeľuje čiarkou:

  • V matematike, Einsteinova rovnica označuje... → V matematike Einsteinova rovnica označuje....
  • Po príchode do mesta, rodina našla dom ... → Po príchode do mesta rodina našla dom...

d) V spojeniach typu „podstatné meno + ...-ný/-ná/-né + ďalšie slová“ (časť za podstatným menom je vlastne skrátené vyjadrenie vedľajšej vety začínajúcej sa na „ktorý“) písanie čiarky závisí od významu vety: (a) ak si do spojenia možno domyslieť slovo „mimochodom“, čiarka sa píše, (b) ak si nemožno domyslieť slovo „mimochodom“ (inými slovami: ak je časť za podstatným menom skráteným vyjadrením vedľajšej vety začínajúcej na „(len) taký, ktorý“), čiarka sa nepíše, napr.:

  • Dom postavený rodičmi raz dávno je najkrajším domom v meste. (hovoriaci má len jeden dom) → Dom, postavený rodičmi raz dávno, je najkrajším domom v meste. [Možno si domyslieť „Dom (ktorý bol) mimochodom postavený rodičmi...“; inými slovami: význam nie je „Len taký dom, ktorý bol postavený rodičmi...“, pretože dom majú len jeden.]
  • Dom, postavený na piesku, sa ľahko zrúti → Dom postavený na piesku sa ľahko zrúti [Nemožno si domyslieť „Dom (,ktorý bol) mimochodom postavený na piesku...“; inými slovami: význam je „Len taký dom, ktorý je postavený na piesku...“]

Toto rozlišovanie je mimochodom obsahovo rovnaké ako v(o vzorovej spisovnej) angličtine rozlišovanie medzi použitím spojky that alebo which (oboje vo význame „ktorý“).

e) V prívlastkových spojeniach typu „prídavné meno + prídavné meno + podstatné meno“ písanie čiarky závisí od významu vety: (a) ak si medzi prídavné mená možno domyslieť slová „inak/lepšie povedané“ alebo jednoducho spojku „a (to)“, čiarka sa píše, (b) inak sa čiarka nepíše, napr.:

  • mastná, sparená krajina → mastná, sparená krajina [krajina je mastná a (inak povedané) sparená]
  • súčasná, slovenská poézia → súčasná slovenská poézia [zo slovenskej poézie len súčasná]

f) Pred výrazmi a preto, a tak, a teda, a predsa, a jednako, a pritom a podobne, ako aj pred a to sa píše čiarka:

  • Nikto tam nebol a tak odišiel → Nikto tam nebol, a tak odišiel.

g) Pred alebo sa normálne nepíše čiarka. Píše sa len v spojení buď – alebo (resp. alebo – alebo) a môže sa písať len vtedy, ak vyjadruje zreteľný stupňovací, odporovací alebo vylučovací vzťah (teda mimo jej „hlavného“ použitia).

h) Pred ako/než/ani sa píše čiarka, len keď nasleduje (celá) vedľajšia veta (vrátane porovnávacej vedľajšej vety), inak sa čiarka nepíše:

  • Je tu lepšie ako som čakal. → Je to lepšie, ako som čakal. [vedľajšia veta je „ako som čakal“, teda ako pripája vetu „čakal som“.]
  • Je to lepšie, ako vlani. → Je to lepšie ako vlani. [„vlani“ nie je vedľajšia veta, ale len slovo.]

i) V číselne vyjadrenom dátume uvedenom vo vete sa píšu medzery (Prišli 20. 3. 2011), iba ak stojí samostatne, môžu sa medzery vynechať (20.3.2011).

j) Príslovkové určenia rozličného druhu alebo toho istého druhu so širším a užším určením neoddeľujeme čiarkou:

  • Bratislava, 2. 10. 2011 → Bratislava 2. 10. 2011 [bez čiarky za mestom a navyše mimochodom bez bodky na konci!]
  • V Bratislave, 2. 10. 2011 → V Bratislave 2. 10. 2011
  • Bratislava, dňa 2. 10. 2011 → Bratislava dňa 2. 10. 2011
  • Leteli dolu kopcom, v najprudšom cvale, rovno do mňa. → Leteli dolu kopcom v najprudšom cvale rovno do mňa.
  • Olej sa nalieva až po kontrolnú skrutku, po boku skrine. → Olej sa nalieva až po kontrolnú skrutku po boku skrine.

Odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Základná literatúra[upraviť | upraviť zdroj]