Žilina (okres)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Okres Žilina)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Žilina
okres
okres Bytča okres Čadca okres Dolný Kubín okres Kysucké Nové Mesto okres Liptovský Mikuláš okres Martin okres Námestovo okres Ružomberok okres Turčianske Teplice okres Tvrdošín okres ŽilinaPoloha okresu Žilina  v Žilinskom kraji (klikacia mapa)
O tomto obrázku
Poloha okresu Žilina na mape Žilinského kraja
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Rozloha 815,08 km² (81 508 ha) [1]
Obyvateľstvo 156 826 (31. december 2016) [2]
Hustota 192,41 obyv./km²
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
Tel. predvoľba 041
EČV ZA
Kód okresu 511
Členenie -
Mestá 3
Obce 50
Commons: Žilina District
Štatistika: statistics.sk
Portal.svg Slovenský portál
Rajecka kotlina z Kozla
Domašínsky meander v Strečnianskej úžine

Okres Žilina je okres v Žilinskom kraji na Slovensku. Má rozlohu 815,08 km², žije tu 156 826 obyvateľov a priemerná hustota zaľudnenia je 192 obyvateľov na km² (údaje k 31. 12. 2016). Správne sídlo okresu je mesto Žilina.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Veľkú časť rozlohy zaberá najmä v centrálnej časti Žilinská kotlina, na juhu nadväzuje Rajecká, Domanižská a Čičmianska kotlina, na juhozápade Bytčianska kotlina, na severe Kysucká kotlina a na severovýchode Štefanovská kotlina.

Časť hraníc okresu vedie po hrebeňoch okolitých pohorí, pričom najvýraznejším je hrebeň Malej Fatry na východe. Juhozápadná časť prechádza Strážovskými a Súľovskými vrchmi, západná a severozápadná hrebeňom Javorníkov a severná Kysuckou vrchovinou. Vo východnej časti žilinského okresu sa na území Krivánskej Fatry nachádza národný park.

Územie susedí na severe s okresmi Čadca a Kysucké Nové Mesto, na západe s okresmi Bytča, Považská Bystrica a Ilava, na juhu s okresom Prievidza a na východe s okresmi Martin a Dolný Kubín.

Vodstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Z východu na západ preteká rieka Váh, ktorá postupne priberá vo Varíne pravostrannú Varínku, v Budatíne Kysucu a v Strážove Rajčianku. Na Váhu sa nachádza Vodné dielo Žilina a Vodná nádrž Hričov, menšie vodné plochy sa nachádzajú pri Šuji (Čierňanský rybník) a pri Rosine (odkalovacia nádrž). Vodné toky, ktoré všetky patria do povodia Váhu, majú snehovo-dažďový vodný režim s najvyššími prietokmi na jar počas topenia snehu a počas letných a jesenných búrok.

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Poloha okresu s ekonomicky významným krajským mestom a prirodzené tranzitné koridory vytvorili predpoklad pre budovanie železničných tratí i cestných komunikácii. V Žiline sa stretávajú železničné trate od Košíc (od východu), Ostravy (zo severu), Bratislavy (od západu) a Rajca (od juhu). Cestné koridory vedú po medzinárodných cestách E50 (smer od Trenčína na Košice), E75 (smer od Ostravy na Bratislavu) a E442 (smer od Olomouca), ktoré budú po dokončení diaľnice D1 (E50 a E442) a D3 (E75) na tieto presmerované. V súčasnosti vedie hlavný dopravný prúd po ceste I/18 od Vrútok a Bytče, ceste I/11 od Čadce a I/64 od Prievidze, no významná časť dopravy prechádza aj po ceste II/507 na Bytču, II/583 na Terchovú a II/517 na Považskú Bystricu.

Kultúra v okolí Žiliny[upraviť | upraviť zdroj]

Okolie Žiliny sa z etnografického hľadiska javí ako mozaika väčších alebo menších svojráznych podoblastí, ktoré možno všeobecnejšie začleniť do stredoslovenskej národopisnej oblasti. Na diferenciáciu ľudovej kultúry tu mali vplyv predovšetkým hospodárske, spoločenské, geografické podmienky a svoju úlohu zohrala aj príslušnosť k jednotlivým feudálnym panstvám (starohradské-varínske, strečnianske, budatínske, lietavské, hričovské a považské).[3] Hoci sa utvárajú podmienky pre jazykové, kultúrne i hospodárske zjednotenie, nárečová a kultúrna svojráznosť niektorých oblastí sa zachovala dodnes.

Okolie Žiliny môžeme z národopisného hľadiska rozdeliť zhruba na tieto časti:

Čičmanskí chlapi v kroji

Prvé písomné zmienky o väčšine obcí okolia Žiliny sú z 13. a 14. storočia.[4] Neskôr, počas valašskej a kopaničiarskej kolonizácie, boli osídlené obce pri horných tokoch riek a na úpätiach hôr Malej Fatry (Lysica, Dolná, Horná Tižina, Terchová).

Obyvateľstvo starého kultúrneho územia úrodnejšej časti okolia Žiliny sa zaoberalo poľnohospodárstvom, roľníci horských kopaničiarskych obcí boli viac zameraní na chov hospodárskych zvierat. Obrábali aj vysoko položené polia a využívali horské pasienky v odľahlom chotári, kde mali vybudované letné príbytky a maštale, tzv. bačoviská (cholvarky). Väčší význam mal salašnícky chov oviec s produkciou mliečnych výrobkov, mäsa, vlny a kožušiny. Úžitok prinášalo napokon aj výdatné hnojenie košarovanej pôdy. Salašnícky forma chovu oviec sa do súčasnosti zachovala vo viacerých obciach severozápadného Slovenska, v Terchovej a Belej pri Varíne nadobudla charakter družstevnej veľkovýroby.

Hlavné zamestnanie – poľnohospodárstvo a chov hospodárskych zvierat nestačilo pokryť životné potreby a ľudia boli nútení hľadať vedľajšie možnosti zárobku. Muži horských dedín sa zaoberali ťažbou, transportom a spracovávaním dreva. Boli to drevorubači, píliari, šindliari, furmani, pltníci a výrobcovia dreveného riadu a náradia. Doplnkovým zamestnaním Čičmancov bolo sklenárstvo, papučiarstvo a podomové obchodníctvo. Známym zamestnaním mužov z Veľkého Rovného, Kolárovíc, Kotešovej a Dlhého Poľa bolo drotárstvo. Podnetom k jeho rozšíreniu bola existencia výroby drôtu v blízkom Sliezsku. Drotári z okolia Bytče a Kysúc mali dielne vo viacerých krajinách Európy a Ameriky. Začiatkom 20. storočia a najmä po prvej svetovej vojne pod vplyvom zmenených hospodársko-spoločenských podmienok drotárstvo postupne zaniká.[5] Starí majstri zanechali remeslo, niektorí ho zamenili výrobou a opravou plechového riadu, iní prešli na podomový obchod s galantériou.

V súčasnom období prudkého vývoja a socializácie dediny, obyvatelia našli dobré zamestnanie v podnikoch, továrňach a závodoch severozápadného Slovenska.

Ľudový odev okolia Žiliny patrí v porovnaní s južnými krajmi Slovenska k najjednoduchším. Základným materiálom odevu tu dlho ostalo ľanové plátno, súkno, koža a kožušina. V niektorých drotárskych obciach, napríklad vo Veľkom Rovnom, Kolároviciach a Dlhom Poli, boli domácky vyrábané materiály už v druhej polovici 19. storočia nahradené továrenskými textíliami. Sviatočné sukne sa šili z jemného bieleho plátna, kabátiky a živôtky z hodvábu a listeru. Drotári zamenili tradičný odev odevom mestským v súvislosti so svojím zamestnaním o niekoľko desaťročí skôr ako muži obcí pastiersko-roľníckych.[6]

Ukážka tkania plátna na tradičných drevených krosnách.

Do sviatočného ženského odevu Rajeckej doliny prenikla v 19. storočí modrotlač. K bielym ľanovým sukniam a rukávcom sa nosili zástery s veľkým kvetinovým modrotlačovým vzorom. Inde v okolí Žiliny to boli drobnovzorové modrotlačové sukne s našitým živôtikom, tzv. šorce. Základnými súčiastkami mužského ľudového odevu boli súkenné nohavice, košeľa, opasok, vlnené pančuchy, krpce a klobúk. Muži z Terchovskej doliny mali vo sviatok tento odev obohatený čiernou vlnenou vestou tzv. kabátom s červenými alebo zelenými výložkami a radmi kovových gombíkov.

Odev obyvateľov väčšiny obcí okolia Žiliny nebol vyšívaný. Iba v Rajeckej doline má výšivka starú tradíciu. Boli ňou okrášlené sviatočné rukávce, čepce žien a košele mužov. Najbohatšie vyšívaný odev je čičmiansky kroj. Pozoruhodné sú riasené sukne, rukávce a najmä sviatočné, pôvodne svadobné zástery s vložkou plochej výšivky a dvojitého výrezu, tzv. žilinskej roboty. Čičmiansky odev si doteraz zachoval bielu farebnosť plátna a súkna a viaceré zaujímavé, starodávne prvky, napríklad spôsob úpravy a pokrytia dvojrohého účesu, zavinutie hlavy do jednoduchého pása plátna, tzv. podvíky, dvojzásterový odev na všedný deň a opásanie drieku do červeného vlneného pása, pleteného domácky na krosienkach. Mužský odev pozostával z bohato vyšívanej košele, súkenných nohavíc, opaska, vlnených pančúch, krpcov a klobúka.

Kým čičmianski muži, sklenári, papučiari, podomoví obchodníci a sezónni poľnohospodári robotníci prestávali nosiť tradičný odev už koncom 19. storočia, ženy ho všeobecne nosili takmer do polovice 20. storočia.[6] V súčasnosti si kroje odievajú len niektoré staršie ženy, ktorých je ale už málo. Ostatní občania si ich spontánne obliekajú pri slávnostných príležitostiach, predovšetkým pri folklórnych slávnostiach.

Zoznam obcí[upraviť | upraviť zdroj]

Obec Typ Rozloha
(km²)
Počet obyvateľov
(31. 12. 2016)[7]
Hustota zaľudnenia
(obyv./km²)
Prvá pís.
zmienka
Belá obec 000000000000038.610000000038,61 000000000003383.00000000003 383 000000000000087.620000000087,62 1378
Bitarová obec 000000000000003.64000000003,64 000000000000739.0000000000739 000000000000203.0200000000203,02 1393
Brezany obec 000000000000003.66000000003,66 000000000000614.0000000000614 000000000000167.7600000000167,76 1393
Čičmany obec 000000000000025.610000000025,61 000000000000131.0000000000131 000000000000005.12000000005,12 1200
Divina obec 000000000000021.880000000021,88 000000000002399.00000000002 399 000000000000109.6400000000109,64 1325
Divinka obec 000000000000005.17000000005,17 000000000001051.00000000001 051 000000000000203.2900000000203,29 1393
Dlhé Pole obec 000000000000041.030000000041,03 000000000001900.00000000001 900 000000000000046.310000000046,31 1320
Dolná Tižina obec 000000000000013.120000000013,12 000000000001363.00000000001 363 000000000000103.8900000000103,89 1439
Dolný Hričov obec 000000000000012.450000000012,45 000000000001569.00000000001 569 000000000000126.0200000000126,02 1208
Ďurčiná obec 000000000000012.500000000012,5 000000000001082.00000000001 082 000000000000086.560000000086,56 1393
Fačkov obec 000000000000037.520000000037,52 000000000000641.0000000000641 000000000000017.080000000017,08 1351
Gbeľany obec 000000000000007.13000000007,13 000000000001326.00000000001 326 000000000000185.9700000000185,97 1362
Horný Hričov obec 000000000000005.78000000005,78 000000000000787.0000000000787 000000000000136.1600000000136,16 1208
Hôrky obec 000000000000002.32000000002,32 000000000000769.0000000000769 000000000000331.4700000000331,47 1393
Hričovské Podhradie obec 000000000000002.04000000002,04 000000000000354.0000000000354 000000000000173.5300000000173,53 1265
Jasenové obec 000000000000006.27000000006,27 000000000000620.0000000000620 000000000000098.880000000098,88 1407
Kamenná Poruba obec 000000000000014.180000000014,18 000000000001855.00000000001 855 000000000000130.8200000000130,82 1365
Kľače obec 000000000000002.07000000002,07 000000000000398.0000000000398 000000000000192.2700000000192,27 1511
Konská obec 000000000000005.31000000005,31 000000000001542.00000000001 542 000000000000290.4000000000290,4 1350
Kotrčiná Lúčka obec 000000000000004.15000000004,15 000000000000478.0000000000478 000000000000115.1800000000115,18 1439
Krasňany obec 000000000000015.180000000015,18 000000000001504.00000000001 504 000000000000099.080000000099,08 1354
Kunerad obec 000000000000022.940000000022,94 000000000001038.00000000001 038 000000000000045.250000000045,25 1488
Lietava obec 000000000000010.010000000010,01 000000000001451.00000000001 451 000000000000144.9600000000144,96 1300
Lietavská Lúčka obec 000000000000006.50000000006,5 000000000001823.00000000001 823 000000000000280.4600000000280,46 1393
Lietavská Svinná-Babkov obec 000000000000018.300000000018,3 000000000001736.00000000001 736 000000000000094.860000000094,86 1393
Lutiše obec 000000000000020.080000000020,08 000000000000727.0000000000727 000000000000036.210000000036,21 1662
Lysica obec 000000000000015.530000000015,53 000000000000821.0000000000821 000000000000052.870000000052,87 1475
Malá Čierna obec 000000000000004.26000000004,26 000000000000356.0000000000356 000000000000083.570000000083,57 1471
Mojš obec 000000000000002.59000000002,59 000000000001041.00000000001 041 000000000000401.9300000000401,93 1270
Nededza obec 000000000000006.31000000006,31 000000000001023.00000000001 023 000000000000162.1200000000162,12 1384
Nezbudská Lúčka obec 000000000000008.21000000008,21 000000000000390.0000000000390 000000000000047.500000000047,5 1439
Ovčiarsko obec 000000000000004.89000000004,89 000000000000623.0000000000623 000000000000127.4000000000127,4 1289
Paština Závada obec 000000000000007.33000000007,33 000000000000229.0000000000229 000000000000031.240000000031,24 1402
Podhorie obec 000000000000006.42000000006,42 000000000000901.0000000000901 000000000000140.3400000000140,34 1393
Porúbka obec 000000000000003.45000000003,45 000000000000494.0000000000494 000000000000143.1900000000143,19 1362
Rajec mesto 000000000000031.460000000031,46 000000000005824.00000000005 824 000000000000185.1200000000185,12 1193
Rajecká Lesná obec 000000000000039.260000000039,26 000000000001199.00000000001 199 000000000000030.540000000030,54 1413
Rajecké Teplice mesto 000000000000011.850000000011,85 000000000002985.00000000002 985 000000000000251.9000000000251,9 1376
Rosina obec 000000000000007.32000000007,32 000000000003165.00000000003 165 000000000000432.3800000000432,38 1341
Stráňavy obec 000000000000010.870000000010,87 000000000001854.00000000001 854 000000000000170.5600000000170,56 1357
Stránske obec 000000000000018.750000000018,75 000000000000816.0000000000816 000000000000043.520000000043,52 1368
Stráža obec 000000000000003.17000000003,17 000000000000674.0000000000674 000000000000212.6200000000212,62 1439
Strečno obec 000000000000013.180000000013,18 000000000002558.00000000002 558 000000000000194.0800000000194,08 1321
Svederník obec 000000000000011.560000000011,56 000000000001135.00000000001 135 000000000000098.180000000098,18 1321
Šuja obec 000000000000002.42000000002,42 000000000000318.0000000000318 000000000000131.4000000000131,4 1393
Teplička nad Váhom obec 000000000000010.880000000010,88 000000000004200.00000000004 200 000000000000386.0300000000386,03 1267
Terchová obec 000000000000084.540000000084,54 000000000004079.00000000004 079 000000000000048.250000000048,25 1580
Turie obec 000000000000027.200000000027,2 000000000001990.00000000001 990 000000000000073.160000000073,16 1386
Varín obec 000000000000019.090000000019,09 000000000003816.00000000003 816 000000000000199.9000000000199,9 1223
Veľká Čierna obec 000000000000004.82000000004,82 000000000000357.0000000000357 000000000000074.070000000074,07 1361
Višňové obec 000000000000015.170000000015,17 000000000002800.00000000002 800 000000000000184.5700000000184,57 1393
Zbyňov obec 000000000000007.05000000007,05 000000000000857.0000000000857 000000000000121.5600000000121,56 1407
Žilina mesto 000000000000080.030000000080,03 000000000081041.000000000081 041 000000000001012.63000000001 012,63 1208

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2016 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2017-03-20. Dostupné online.
  3. J. Gargulák a V. Križo: Ľudová kultúra v okolí Žiliny. In: ŽILINA a okolie, turistický sprievodca, Šport, slovenské telovýchovné vydavateľstvo, Bratislava 1983, str. 31
  4. Tabuľka - Žilina (okres)
  5. J. Gargulák a V. Križo: Ľudová kultúra v okolí Žiliny. In: ŽILINA a okolie, turistický sprievodca, Šport, slovenské telovýchovné vydavateľstvo, Bratislava 1983, str. 32
  6. a b J. Gargulák a V. Križo: Ľudová kultúra v okolí Žiliny. In: ŽILINA a okolie, turistický sprievodca, Šport, slovenské telovýchovné vydavateľstvo, Bratislava 1983, str. 33
  7. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2016 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2017-03-20. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]