Srnec lesný

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Srnec hôrny)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Srnec lesný
Capreolus capreolus 2 Jojo.jpg
Samec a samica srnca hôrneho
Stupeň ohrozenia
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Capreolus capreolus
Linné, 1758
Areale Capreolus capreolus.jpg
Rozšírenie srnca lesného
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Srnec lesný[2] (staršie: srnec hôrny, srnec obyčajný, srna hôrna,(?) srna obyčajná, (?) srna lesná; lat. Capreolus capreolus) je hojne rozšírený párnokopytník z čeľade jeleňovité. Výskyt na Slovensku bol doložený na 93,7 % územia.[2]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Srnec lesný je relatívne malým zástupcom svojej čeľade. Dosahuje hmotnosť medzi 17 – 30 kg, dĺžku 90 – 130 cm a v kohútiku meria 65 – 85 cm[3]. Chvost je veľmi krátky (2 – 6 cm) a sotva viditeľný[3]. Cez leto má jeho srsť až mierne hrdzavo-červený odtieň, s príchodom zimy však narastá nová zimná srsť a jej sfarbenie znateľne tmavne (srnčia zver prefarbuje). Samce majú relatívne krátke parožky, ktoré môžu u jedincov v dobrých podmienkach dorásť až do dĺžky 25 cm. Každý rok, v rozmedzí od októbra do novembra, samce svoje parožky zhadzujú a na jar budúceho roku (marec – apríl) im narastajú nové, ktoré sú spočiatku pokryté akousi zamatovou vrstvou, ktorá sa nazýva lyko a vyživuje paroh pri vývoji a raste. Po dokončení vývoja parôžkov sa srnec zbaví odumretého lyka otieraním a otĺkaním o slabé kmene stromov alebo drevín. Srnčie parožky môžu byť jednoducho zahrotené, ale môžu mať aj 4 až 6 výsad. Takže to môže byť špičiak, vidliak, šestorák, výnimočne osmorák (štyri výsady na jednom parožku) alebo raritný srnec s rôzne nepravidelne deformovaným a členitým parožím. Srnec svoje parožky zhadzuje v novembri a decembri. Srnec sa loví od 16. mája do 30. septembra, srny a srnčatá od 1. septembra do 31. decembra.[4]

Farebné odchýlky[upraviť | upraviť zdroj]

Veľmi vzácne je možno naraziť na srnčích albínov. Tí v dôsledku svojho nedostatku často trpia aj zlým zrakom a sú svetloplachí. Medzi poľovníkmi sa traduje, že zastreliť srnu-albína prináša smolu, respektíve, že kto zastrelí srnu-albína, do roka zomrie. Jednu srnu-albína chová ZOO Děčín.[5]

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Srnec lesný žije v lesoch, za súmraku, keď je najaktívnejší, veľmi často navštevuje poľnohospodársku krajinu a často preniká až na okraje miest. Obýva prakticky celú Európu, vo veľkom počte chýba iba na severe Škandinávie, zasahuje aj až k pobrežiu Kaspického mora a na územie Malej Ázie.

Na Slovensku a v Česku patrí o najpočetnejším párnokopytníkom[6]. V roku 1970 bola jeho početnosť v ČR odhadovaná na 198 000 jedincov, v roku 2003 už na viac ako 300 000 jedincov (najviac od 60. rokov 20. storočia).[7]

Zo 429 mapovacích kvadrátov DFS sa celkovo vyskytol v 402 (93,3 % rozlohy Slovenska, do roku 1964 len v 162, 37,6 %) v nadmorských výškach 100 (Boťany) – 1 815 m n. m. (Vráta pod Kasprovým vrchom v Západných Tatrách).[2]

Ekológia a rozmnožovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Srnča

Živí sa najmä rôznymi bylinami, občas žerie aj rôzne plody. Obzvlášť pritom obľubuje mladé výhonky tráv s vysokým obsahom vlhkosti. Srnec hôrny je relatívne plachý a pri ohrození sa často ozýva zvukom podobným psiemu štekaniu. Väčšinu roku sa zdržuje samostatne, výnimkou je iba obdobie rozmnožovania. Samce sú teritoriálne a svoje teritórium chránia pred ostatnými samcami. Na značkovanie teritória používa výlučky z pachových žliaz medzi raticami, na čele a pätách.

Samice pohlavne dospievajú vo veku 16 mesiacov. Samce sú polygamné a v polovici júla začínajú bojovať o priazeň samíc. Do novembra sa zárodok prakticky nevyvíja (latentná brezivosť / utajená gravidita). Podľa niektorých zdrojov sa v novembri neoplodnené srny pária s mladými srncami, ktorí neboli pripustení k ruji vo zvyčajnom čase staršími a silnejšími samcami, zárodok sa potom vyvíja normálne – toto však nebolo potvrdené. V máji až júni rodí srna obyčajne jedno, niekedy dve hnedé, biele škvrnité mláďatá (srnčatá).

Srnčatá zostávajú niekoľko prvých dní nehybne skryté v hustej vegetácii, kam ich chodí matka niekoľkokrát denne kŕmiť. V tomto období ich je mnoho zahubených sekačkami, poľovníci sa tomuto snažia zabrániť spoluprácou s poľnohospodármi – prechádzaním lúk pred kosbou, nájdené srnčatá odnášajú do krovín tak, aby na nich nezostal ľudský pach. V prípade, že samica zaregistruje v ich blízkosti človeka, psa alebo nejakého dravca, sa často stáva, že svoje mláďatá opustí. Mláďatá dojčí 6 až 7 mesiacov[3].

Vo voľnej prírode sa dožíva srnec maximálne 10 rokov.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. IUCN Red list 2017.1. Prístup 25. júna 2017.
  2. a b c KRIŠTOFÍK, Ján; DANKO, Štefan, et al. Cicavce Slovenska, rozšírenie, bionómia a ochrana. Bratislava : Veda, 2012. Autori druhu Ján Krištofík, Pavel Hell, Peter Kaštier, Michal Stanko, Vladimíra Hanzelová & Marta Špakulová. ISBN 978-80-224-1264-3. Kapitola Srnec lesný - Capreolus capreolus, s. 516 - 522.
  3. a b c Atlas živočíchov – srnec lesný [online]. Slovenská agentúra životného prostredia, [cit. 2011-10-18]. Dostupné online.
  4. Kalendár lovu zveri na Slovensku, Podľa vyhlášky č. 172/75 Zb., č. 231/97 Z. z. a č. 230/01 Z. z. [online]. Lesy Slovenskej republiky š.p., [cit. 2011-10-18]. Dostupné online.
  5. Vzácnou srnu albína pokousali psi, pomohli jí v zoo [online]. 1. 1. 2010, [cit. 2011-10-18]. Dostupné online. (česy)
  6. . Dostupné online. „srnčia zver v podmienkach Slovenska najrozšírenejším a najpočetnejším druhom raticovej zveri“
  7. KERLES, Marek. V lesích je historicky nejvíce srn [online]. Lidové Noviny, 08.01.2007. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Srnec obecný na českej Wikipédii a Roe Deer na anglickej Wikipédii.