Plán obnovy a odolnosti Slovenskej republiky

Pridať odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
 Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality.
Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte.
Sekcia plánu obnovy
Úrad vlády Slovenskej republiky

Sekcia plánu obnovy na Úrade vlády SR plní funkciu Národnej implementačnej a koordinačnej autority (NIKA)
Generálna riaditeľka:Lívia Vašáková
Sídlo:Námestie 1. mája 18, 811 06 Bratislava, Slovensko
Počet zamestnancov:101 (k 1.3.2023)
Webová stránka
planobnovy.sk

Plán obnovy a odolnosti Slovenskej republiky vznikol v reakcii na krízu spôsobenú pandémiou ochorenia COVID-19 a reaguje tak na jej ekonomické dopady. Je však aj reakciou na dlhodobé systémové nedostatky slovenskej ekonomiky. Tvoria ho reformy a investície, ktoré majú potenciál nasmerovať Slovensko k zelenej a digitálnej budúcnosti.

Hlavným cieľom plánu obnovy je transformovať Slovensko na moderný štát s inovatívnou ekonomikou, ktorý bude zároveň zdravou a zelenou krajinou. Na základe stanoveného kľúča bude mať Slovensko k dispozícii 6,4 miliárd eur na vykonanie reforiem a investícií obsiahnutých v pláne obnovy.[1][2]

Slovensko sa radí medzi najúspešnejšie krajiny v EÚ v implementácii plánu obnovy. Svoj plán obnovy odovzdalo ako piata krajina v rámci EÚ. Ako tretia krajina v EÚ si Slovensko dokázalo nastaviť pravidlá a vyrokovať s EK všetky detaily, ako plán obnovy realizovať.[3] Slovensko bolo siedmou krajinou v Únii, ktorá si podala prvú žiadosť o platbu. Druhú žiadosť o platbu si Slovensko podalo ako šiesta krajina v EÚ. Podľa prieskumu Eurobarometra patrí k najlepším 4 krajinám v rámci povedomia občanov o pláne obnovy.

Európsky nástroj obnovy[upraviť | upraviť zdroj]

Európska komisia (EK) v reakcii na bezprecedentnú krízu spôsobenú pandémiou COVID-19 27. mája 2020 navrhla dočasný nástroj obnovy NextGenerationEU, ako aj adresné posilnenie dlhodobého rozpočtu EÚ na roky 2021 – 2027.[4]

Lídri členských krajín EÚ sa 17. júla stretli v Bruseli, kde prebiehalo mimoriadne rokovanie Európskej rady, ktoré vzhľadom na svoje trvanie v dĺžke 4 dní vrátane nocí predstavovalo jedno z najdlhších samitov v histórii. Lídri našli kompromis a dohodli sa na úsilí o obnovu vo výške 750 miliárd eur, ktorá má pomôcť riešiť krízu spôsobenú pandémiou COVID-19.[5]

Od vypuknutia pandémie išlo o prvý samit s osobnou účasťou vedúcich predstaviteľov EÚ. Predseda Charles Michel samit označil ako „maratón, ktorý sa skončil úspechom pre všetkých 27 členských štátov, ale najmä pre ľudí.“[6]

Európsky parlament a Rada dosiahli 18. decembra 2020 dohodu o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti, pričom tento mechanizmus je kľúčovým nástrojom a ústredným prvkom iniciatívy NextGenerationEU, teda plánu EÚ, ako vyjsť zo súčasnej krízy silnejší. V dohode sa stanovuje, že štruktúra Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti bude pozostávať zo šiestich pilierov:

  • Zelená transformácia
  • Digitálna transformácia
  • Inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast a zamestnanosť
  • Sociálna a územná súdržnosť
  • Zdravie a odolnosť politiky v záujme ďalšej generácie, detí a mládeže vrátane vzdelávania a zručností

Vzhľadom na záväzok EÚ o dosiahnutí klimatickej neutrality do roku 2050 a znížení emisií skleníkových plynov o 55% do roku 2030 v porovnaní s úrovňou z roku 1990 , by štáty mali uprednostniť reformy a investície podporujúce transformáciu hospodárstva v súvislosti so zmenou klímy.

V dohode sa preto stanovilo, že minimálne 37% výdavkov na investície a reformy obsiahnuté v jednotlivých národných plánoch obnovy a odolnosti by malo slúžiť na podporu cieľov v oblasti klímy. Pri všetkých investíciách a reformách musí byť taktiež dodržaná zásada nespôsobenia významných škôd, tzv. do no significant harm.

Členské štáty sa zaviazali aj k tomu, že vo svojich plánoch obnovy a odolnosti stanovia ambiciózne reformy a investície umožňujúce digitálnu transformáciu, a to minimálne vo forme 20% výdavkov z celkovej alokácie pre daný plán.

Plány by takisto mali prispieť k účinnému riešeniu problémov identifikovaných v príslušných odporúčaniach pre jednotlivé krajiny. EK každoročne prostredníctvom tzv. Európskeho semestra komplexne hodnotí hospodársku situáciu v členských štátoch. Na základe tohto hodnotenia Rada EÚ prichádza so zoznamom špecifických odporúčaní, ktoré sú vytvorené na mieru každej krajine.

Predsedníčka EK Ursula Von der Leyen

Rada EÚ odporučila Slovensku v období rokov 2019 a 2020 prijať viaceré opatrenia. Slovenský plán obnovy musel okrem vyššie spomenutých podmienok súvisiacich s klimatickými a digitálnymi cieľmi zabezpečiť súlad so špecifickými odporúčaniami EK pre Slovensko (z angl. Country specific recommendations), ktoré sa týkali nasledovných oblastí: vzdelávanie, zdravotníctvo, energetika/zelená ekonomika, výskum, vývoj, inovácie, digitalizácia, verejná správa, udržateľnosť verejných financií, trh práce, penzie a sociálna inklúzia.[7]

Aby sa predišlo podvodom, korupcii a konfliktom záujmov, členské štáty budú musieť zaviesť ďalšie prísne opatrenia aj na ochranu finančných záujmov Únie. Pri schválení národných plánov obnovy sa podľa dohody vypláca 13% z celkovej sumy vo forme predbežného financovania.

Predsedníčka EK Ursula von der Leyen v tejto súvislosti vyhlásila: „Na podporu našich ekonomík máme k dispozícii finančný balík – rozpočet EÚ a náš plán obnovy NextGenerationEU – aký dosiaľ nemá obdoby. Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti bude zohrávať centrálnu úlohu v rámci NextGenerationEU. Vítam dnešnú dohodu ako dôležitý krok k financovaniu investícií a reforiem, ktoré musíme zrealizovať, aby sme podporili hospodársku obnovu a položili základy silnejšej a odolnejšej Európy.“[8]

Slovenský plán obnovy a odolnosti[upraviť | upraviť zdroj]

V rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ktorý je hlavným nástrojom balíka Next Generation EU, EK poskytne celkovo 750 miliárd eur.

Pre Slovensko bola vypočítaná predpokladaná alokácia 6,329 miliárd eur v grantoch (forma nenávratnej finančnej alokácie). Výšku celkovej alokácie podrobne určuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 z 12. Februára 2021, ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovu a odolnosti. Toto nariadenie obsahuje presnú metodiku výpočtu maximálneho finančného príspevku, ktorý je k dispozícii pre každý členský štát, a to na základe stanoveného vzorca.

Fond EÚ novej generácie je balíkom hospodárskej obnovy Európskej únie na podporu členských štátov nepriaznivo ovplyvnených pandémiou COVID-19. Fond, ktorý schválila Európska rada 21. júla 2020, má hodnotu 750 miliárd.

Celková alokácia je rozdelená na dve časti: 70% maximálneho finančného príspevku sa vypočítalo na základe počtu obyvateľov, prevrátenej hodnoty HDP na obyvateľa a relatívnej miery nezamestnanosti každého členského štátu. 30% maximálneho finančného príspevku sa vypočítalo na základe HDP za roky 2020 a 2021, a k dátumu 30. jún 2022 sa upravila finálna alokácia podľa reálneho vývoja týchto ekonomických ukazovateľov. Konečný maximálny finančný príspevok pre Slovensko po prepočte činí 6,007 miliárd eur v grantoch[9], vzhľadom na priaznivý ekonomický vývoj v krajine.

Proces tvorby plánu obnovy[upraviť | upraviť zdroj]

Komplexné prípravy plánu obnovy sa začali už v lete roku 2020. Prvým krokom bolo vytvorenie základného rámca reformných a investičných priorít, ktoré sú pre Slovensko kľúčové. Vyústením tohto procesu bolo vytvorenie Národného integrovaného reformného plánu s názvom Moderné a úspešné Slovensko. Dokument predstavoval analytický základ pre plán obnovy a zadefinoval 8 najdôležitejších priorít, ktoré majú zásadný potenciál vymaniť krajinu z pasce stredného príjmu, zvýšiť ekonomickú výkonnosť, zlepšiť kvalitu života občanov a posunúť krajinu k vyspelým ekonomikám podľa metodiky OECD. Dokument vznikol zadaním od politických lídrov štátu, jeho autormi sú analytici a odborníci z verejného sektora, pričom na pripomienkovaní sa podieľalo približne 100 renomovaných expertov z mimovládneho a podnikateľského sektora.[10]

S tým súviselo zriadenie sekcie plánu obnovy, ktorá vykonáva úlohu Národnej implementačnej a koordinačne autority Archivované 2021-10-05 na Wayback Machine (NIKA) pre mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti. NIKA zastupuje Slovenskú republiku vo vzťahu k EK. Jej úlohou je taktiež koordinovať a usmerňovať vykonávateľov pri realizácii plánu obnovy, monitorovať a hodnotiť stav implementácie, ako aj riadiť finančné toky. Sekcia plánu obnovy bola 1. augusta 2021 presunutá na Úrad vlády SR.[11]

Plán obnovy a odolnosti SR podľa premiéra disponuje všetkými detailmi pre to, aby sa Slovensko pohlo smerom vpred.
Plán obnovy a odolnosti SR podľa premiéra disponuje všetkými detailmi pre to, aby sa Slovensko pohlo smerom vpred.

Medzi dôležité subjekty v inštitucionálnom rámci, ktoré spolu so sekciou plánu obnovy pracovali na príprave Archivované 2021-10-05 na Wayback Machine Plánu obnovy a odolnosti SR zaraďujeme Útvar hodnoty za peniaze, sekciu medzinárodných vzťahov na Ministerstve financií SR či Inštitút finančnej politiky.

Ministerstvo financií SR usporiadalo dňa 15. decembra 2020 online verejnú diskusiu, na ktorej odborníci diskutovali o rámcových témach plánu obnovy.[12] Po štyroch panelových diskusiách o zelenej ekonomike, zdravotníctve, školstve a vede, verejnej správe, podnikateľskom prostredí a digitalizácii nasledovala politická debata s predsedom vlády a ministrom financií SR. V priebehu marca sa k plánu obnovy spustilo aj medzirezortné pripomienkové konanie, paralelne s ktorým ministerstvo financií organizovalo 6 tematických okrúhlych stolov s odbornou verejnosťou a relevantnými partnermi za účasti jednotlivých ministerstiev zodpovedných za prípravu daných komponentov.[13]

Pri tvorbe plánu obnovy sa vychádzalo najmä z identifikovaných hlavných výziev, systémových nedostatkov a požiadaviek EK. Plán obnovy stojí na pilieroch a vízii, kam sa má Slovensko posunúť. Z pilierov vznikli hlavné priority, ktoré obsahujú komponenty. Každý komponent obsahuje reformy a investície, ktoré v sebe zahŕňajú míľniky a ciele a teda kvalitatívne a kvantitatívne indikátory, ktoré má Slovensko splniť. EK bude dvakrát ročne hodnotiť ako sa Slovensku darí ich napĺňať, keďže na ich plnenie je naviazané financovanie z mechanizmu obnovy a odolnosti.

Priority slovenského plánu obnovy[upraviť | upraviť zdroj]

Priority plánu obnovy zohľadňujú kľúčové problémy ekonomiky a najdôležitejšie spoločenské výzvy.[14] Boli vybraté na základe porovnania výsledkov krajiny oproti priemeru EÚ ako aj na základe spoločných európskych priorít. Vzdelávanie, veda, výskum a inovácie a zdravie patria k oblastiam, v ktorých Slovensko vo výsledkoch najviac zaostáva a EK v nich opakovanie odporúča zintenzívniť reformné úsilie. Efektívna verejná správa a digitalizácia sú dôležitými faktormi, ktoré ovplyvňujú podnikateľské prostredie a kvalitu života. Zelená ekonomika podporí environmentálnu udržateľnosť, kvalitu života a prispeje k rozvoju zelených inovácií ako jedného zo zdrojov hospodárskeho rastu.[15]

Plán obnovy a odolnosti Slovenskej republiky je preto rozdelený do piatich základných oblastí:

  • lepšie vzdelanie pre každého (892 mil. eur)
  • konkurencieschopné a inovatívne Slovensko (739 mil. eur)
  • zelené Slovensko (2 301 mil. eur)
  • zdravý život pre každého (1 533 mil. eur)
  • efektívny štát a digitalizácia (1 100 mil. eur)

Komponenty a alokácie rozdelené podľa priorít plánu obnovy[upraviť | upraviť zdroj]

Oblasť Komponent Plánovaná alokácia Spolu
ZELENÁ EKONOMIKA Obnoviteľné zdroje energie a energetická infraštruktúra 232 mil. eur 2 301 mil. eur
Obnova budov 741 mil. eur
Udržateľná doprava 801 mil. eu
Dekarbonizácia priemyslu 368 mil. eur
Adaptácia na zmenu klímy 159 mil. eur
VZDELÁVANIE Dostupnosť, rozvoj a kvalita inkluzívneho vzdelávania na všetkých úrovniach 210 mil. eur 892 mil. eur
Vzdelávanie pre 21. storočie 469 mil. eur
Zvýšenie výkonnosti slovenských vysokých škôl 213 mil. eur
VEDA, VÝSKUM, INOVÁCIE Efektívnejšie riadenie a posilnenie financovania vedy, výskumu,

inovácií a digitálnej ekonomiky

633 mil. eur 739 mil. eur
Lákanie a udržanie talentov 106 mil. eur
ZDRAVIE Moderná a dostupná zdravotná starostlivosť 1 163 mil. eur 1 533 mil. eur
Humánna, moderná a dostupná starostlivosť o duševné zdravie 105 mil. eur
Dostupná a kvalitná dlhodobá sociálno-zdravotná starostlivosť 265 mil. eur
EFEKTÍVNA VEREJNÁ SPRÁVA A DIGITALIZÁCIA Zlepšenie podnikateľského prostredia 11 mil. eur 1 110 mil. eur
Reforma justície 255 mil. eur
Boj proti korupcii a praniu špinavých peňazí, bezpečnosť a ochrana obyvateľstva 229 mil. eur
Zdravé verejné financie 0 mil. eur
Digitálne Slovensko (štát v mobile, kybernetická bezpečnosť,

rýchly internet pre každého, digitálna ekonomika

615 mil. eur
Spolu 6 575 mil. eur[16]

Proces schvaľovania a hodnotenia[upraviť | upraviť zdroj]

Traja najvyšší ústavní činitelia 28. apríla 2021 podpísali na Bratislavskom hrade sprievodný list k Plánu obnovy a odolnosti SR, ktorý bol adresovaný predsedníčke EK Ursule von der Leyen.

Najvyšší ústavní činitelia podpísali na Bratislavskom hrade sprievodný list k plánu obnovy, adresovaný predsedníčke EK Ursule von der Leyen.
Najvyšší ústavní činitelia podpísali na Bratislavskom hrade sprievodný list k plánu obnovy, adresovaný predsedníčke EK Ursule von der Leyen.

Podľa prezidentky Zuzany Čaputovej plán ďaleko prekračuje horizont súčasnej vlády.[17]

„ Považujem ho nielen za prostriedok na reštartovanie ekonomiky po koronakríze, ale aj za príležitosť k celkovej modernizácii krajiny. Obzvlášť ma teší, že pri zostavovaní Plánu obnovy bola zohľadnená potreba boja proti klimatickým zmenám. Že využijeme veľký priestor pre zníženie energetickej náročnosti našich budov a emisnej stopy slovenského priemyslu. Globálna ekonomika bola na dlhodobo neudržateľnej trajektórii a aj vďaka Plánu obnovy máme priestor ukázať, že štáty môžu byť ekonomicky bohaté a ekologicky udržateľné zároveň," dodala. “

Slovensko predložilo EK plán obnovy 29. apríla 2021 so žiadosťou o predbežné financovanie vo výške 13% z celkovej finančnej alokácie. EK [18] plán obnovy SR veľmi pozitívne ako plán, ktorý predstavuje dobre cielené politické opatrenia dôležité pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast. Zároveň ide o konzistentný balík reforiem a investícií, ktoré sa vzájomne posilňujú vďaka silnému reformnému náboju. EK predložila návrh Vykonávacieho rozhodnutia o schválení posúdenia plánu obnovy a odolnosti Slovenska Rade. Prijatie vykonávacích rozhodnutí Archivované 2021-10-23 na Wayback Machine Rady o schválení plánov umožňuje členským štátom podpisovať dohody o grantoch a úveroch, ktoré umožnia predbežné financovanie až do výšky 13%.

V rámci kvantitatívnych kritérií, medzi ktorými bolo vyčlenenie minimálne 37% celkovej alokácie na zelenú transformáciu a 20% celkovej alokácie na digitálnu transformáciu EK ocenila nadpriemerne splnené podmienky. Slovensko na boj proti klimatickým zmenám v rámci plánu obnovy vyčlenilo 43% celkovej alokácie a na digitálnu transformáciu 21%.

Z pozitívneho hodnotenia EK vyplýva, že plán obnovy predstavuje komplexnú odpoveď na dôsledky krízy spôsobenej pandémiou COVID-19, ako aj na hlavné výzvy a systémové nedostatky slovenského hospodárstva. Vychádza z globálnej vízie rozvoja Slovenska, ktorá sa opiera o nasledovné tri piliere:

  • inovatívne hospodárstvo, ktoré je motorom udržateľného hospodárskeho rastu a zaručuje úspešné zvládnutie zelenej a digitálnej transformácie
  • moderný štát, ktorý poskytuje občanom kvalitné verejné služby
  • zdravá krajina, ktorá vytvára predpoklady na plnohodnotné využívanie ľudského a prírodného kapitálu
Predsedníčka EK Ursula Von der Leyen sa stretla aj s hlavnými tvorcami slovenského plánu obnovy a odolnosti. Na fotografii sú: prvý ľad zľava: Štefan Kišš, riaditeľ Útvaru hodnoty za peniaze; Ursula Von der Leyen, predsedníčka EK; Eduard Heger, predseda vlády SR; Lívia Vašáková, poradkyňa predsedu vlády a generálna riaditeľka sekcie plánu obnovy; Ľuboš Jančík, štátny tajomník Ministerstva financií SR; Martin Polónyi, generálny riaditeľ sekcie medzinárodných vzťahov Ministerstva financií SR druhý rad zľava: Lenka Gabrheľová, riaditeľka metdicko-právneho odboru sekcie plánu obnovy; Eduard Hagara, riaditeľ Inštitútu finančnej politiky; Adrián Staňo, riaditeľ odboru koordinácie a komunikácie sekcie plánu obnovy; Ján Remeta, senior analytik Inštitútu finančnej politiky; Gabriel Machlica, riaditeľ odboru hodnotenia verejných výdavkov a hospodárskej agendy útvaru hodnoty za peniaze; Juraj Mach, riaditeľ investičnej autority Útvaru hodnoty za peniaze
Stretnutie predsedníčky EK Ursuly Von der Leyen s hlavnými tvorcami slovenského plánu obnovy a odolnosti.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen a Eduard Heger pri príležitosti odovzdania hodnotenia slovenského Plánu obnovy a odolnosti.
Predsedníčka EK Ursula von der Leyen a Eduard Heger pri príležitosti odovzdania hodnotenia slovenského Plánu obnovy a odolnosti.

Predsedníčka EK Ursula von der Leyen prišla 21. júna 2021 odovzdať hodnotenie slovenského plánu obnovy osobne. Pri tejto príležitosti ocenila Archivované 2021-09-25 na Wayback Machine, že Slovensko bolo medzi piatimi najrýchlejšími štátmi pri odovzdaní plánu obnovy. Spomedzi susedných krajín navyše Slovensko odovzdalo plán obnovy ako prvá krajina z Vyšehradskej štvorky. Predsedníčka EK vyzdvihla tiež výbornú spoluprácu a ocenila, že plán sa okrem rýchlosti vyznačuje aj veľkou kvalitou. [19]

Ministri hospodárstva a financií EÚ (Ecofin) 13. júla v Bruseli schválili prvú sériu národných plánov obnovy a odolnosti. V prvej skupine, ktorých národné plány ministri financií odobrili bolo 12 členských krajín, medzi nimi aj Slovensko. Rozhodnutia, ktoré ministri financií prijali predstavujú posledný krok pred tým, ako členské štáty môžu uzavrieť dohody o grantoch a pôžičkách s EK a začať tak prijímať finančné prostriedky na vykonávanie programov a cieľov, ktoré sú ukotvené v ich národných plánoch. Slovenský plán obnovy týmto rozhodnutím dostal oficiálne zelenú aj od ostatných členských štátov EÚ, čím sa ukončil schvaľovací proces a Slovensko tak môže získať 800 miliónov eur v rámci predfinancovania. Ďalšie prostriedky budú Slovensku pravidelne vyplácané na základe plnenia stanovených míľnikov a cieľov v národnom pláne obnovy. Do konca roka môže Slovensko získať nenávratnú finančnú pomoc vo výške okolo 6 miliárd eur.

Kľúčové reformy[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi reformy s hlavným prínosom Archivované 2021-10-23 na Wayback Machine zaraďuje plán obnovy reformy vo vzdelávacom systéme, zdravotníctve a spravodlivosti . Celkový počet reforiem zameraných na ľudský kapitál prinesie približne tri štvrtiny ekonomických výhod. Zostávajúca štvrtina bude pozostávať z ostatných opatrení, najmä z reforiem zameraných na vytvorenie nekorupčného, predvídateľného a konkurencieschopného podnikateľského prostredia a na podporu stabilného rastu investícií a sektora malých a stredných podnikov.

Vo všeobecnosti však cieľové oblasti reforiem a investícií predstavujú tie, v ktorých je potrebné riešiť hlavné hospodárske problémy a kľúčové sociálne výzvy. Vybrané boli na základe porovnania výsledkov Slovenska s priemerom EÚ ako aj podľa spoločných európskych priorít. Práve vzdelávanie, veda, výskum a inovácie a zdravie predstavujú oblasti, v ktorých Slovensko najviac zaostáva. EK v tejto súvislosti opakovane uviedla, že v spomenutých oblastiach je potrebné výrazne zvýšiť reformné úsilie.

Aktualizácia a REPowerEU[upraviť | upraviť zdroj]

Proces aktualizácie začal medzirezortným pripomienkovým konaním, nasleduje schvaľovanie na vláde, posúdenie EK a Radou EÚ. Dôvodom aktualizácie je prepočet finančnej obálky vzhľadom na vyšší ako očakávaný ekonomický rast. Z tohto dôvodu sa finančné prostriedky plánu mierne znížili. Aktualizácia odráža vysokú infláciu a nárast cien stavebných materiálov. Zmeny sa týkajú nastavenia jednotlivých míľnikov a cieľov, avšak nemenia kľúčové opatrenia a ambicióznosť plánu.

V aktualizácii plánu obnovy dochádza k proporčnému zníženiu počtu plánovaných dodaných jednotiek a alokácií, ktoré sú na ne naviazané. Bude sa pritom reflektovať aj stav pripravenosti jednotlivých projektov. Pridajú sa zelené reformy a investície v rámci kapitoly REPowerEU, ktorá sa bude sústreďovať na opatrenia s cieľom znížiť závislosť na fosílnych palív, diverzifikovať dodávky energie a zvýšiť energetickú účinnosť budov. Pridanie tejto kapitoly umožňuje Slovensku čerpať ďalších 367 miliónov eur.

Vláda SR 26. apríla schválila aktualizáciu plánu obnovy spolu s novou zelenou kapitolou REPowerEU. Slovensko tak využilo možnosť EK zahrnúť túto kapitolu do plánu obnovy a získať navyše prostriedky na nové zelené opatrenia. Slovensko bolo v poradí treťou krajinou v EÚ, ktorá poslala novú zelenú kapitolu na schválenie EK.

Nová kapitola zahŕňa šesť reforiem a osem investícií v hodnote 403 miliónov eur v štyroch kľúčových oblastiach: energetika a povoľovacie procesy, obnova a spravovanie budov, udržateľná doprava, rozvoj zelených zručností. Cieľom opatrení je usporiť energie, podporiť rýchlejšie zavádzanie obnoviteľných zdrojov energie a diverzifikáciu dodávok energie. Celková alokácia REPowerEU pre Slovensko je zložená z nenávratnej finančnej podpory (grantu) vo výške 366 miliónov eur a finančného príspevku z pobrexitovej adaptačnej rezervy v sume 36 miliónov eur.[20]

EK plán REPowerEU, ktorým reaguje na ťažkosti a narušenie svetového trhu s energiou, ktoré boli zapríčinené inváziou Ruska na Ukrajinu, predstavila 18. mája 2022. Transformácia európskeho energetického systému má 2 ciele:

  • ukončenie závislosti EÚ od ruských fosílnych palív
  • a riešenie klimatickej krízy.[21]

Predstavené boli aj konkrétne odporúčania pre Slovensko, ktoré majú zlepšiť jeho schopnosť reagovať na pretrvávajúce a nové výzvy. Medzi hlavné body odporúčacej správy patrili:

  • Zvýšiť efektívnosť daňového mixu
  • Úspešne implementovať plán obnovy
  • Znížiť závislosť na ruskom plyne a rope[22]

Súčasťou plánu je súbor opatrení na rýchle zníženie závislosti od ruských fosílnych palív, urýchlenie zelenej transformácie a zvýšenie odolnosti energetického systému v celej EÚ. Zakladá sa na týchto bodoch: diverzifikácia, úspora energie a urýchlenie prechodu na čistú energiu.[23]

Základným nástrojom pre vykonávanie plánu REPowerEU je Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti[nefunkčný odkaz]. Komisia navrhuje vykonať cielené zmeny nariadenia s cieľom začleniť osobitné kapitoly REPowerEU do existujúcich plánov obnovy a odolnosti členských štátov a rozšíriť tak veľký počet relevantných reforiem a investícií, ktoré už sú súčasťou týchto plánov.[24]

Na ukončenie dovozu ruských fosílnych palív sú do roku 2027 potrebné dodatočné investície vo výške 210 milárd EUR. Členské štáty môžu využiť zvyšné úvery v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti[nefunkčný odkaz] (v súčasnosti 225 miliárd EUR) a nové granty v rámci tohto mechanizmu financované aukciou emisných kvót v rámci systému obchodovania s emisiami, ktoré sa v súčasnosti nachádzajú v trhovej stabilizačnej rezerve, v hodnote 20 miliárd eur. Z dodatočnej sumy 20 miliárd eur v grantoch, ktorú navrhla Európska komisia, 8 miliárd pochádza zo skoršej aukcie národných emisných kvót v rámci systému obchodovania s emisiami (ETS). Zvyšných 12 miliárd eur sa bude čerpať z Inovačného fondu. Žiadne príjmy získané prostredníctvom ETS nebude možné použiť na investovanie do fosílnych palív.[25]

Žiadosti o platbu[upraviť | upraviť zdroj]

Slovensko navštívila misia EK na čele s generálnou riaditeľkou SG Recover Céline Gauer, ktorá má na starosti koordináciu všetkých plánov obnovy v EÚ.

29. apríla 2022 Slovensko podalo prvú žiadosť o platbu EK v rámci plánu obnovy za splnenie prvých 14 míľnikov, ku ktorým sa zaviazalo.[26] EK skúmala a vyhodnocovala kvalitatívne a kvantitatívne plnenie, ktorého výsledkom bolo pozitívne hodnotenie.[27] Po hodnotení EK nasledovala obhajoba pred Výborom pre hospodársku politiku (EPC), kde majú členské štáty možnosť klásť otázky krajinám žiadajúcim o vyplatenie časti z ich plánov obnovy. Proces hodnotenia sa ukončil odsúhlasením pozitívneho hodnotenia Hospodárskym a finančným výborom (EFC) k prvej žiadosti.[28]

K záverečnému potvrdeniu platby došlo na úrovni tzv. výboru komitológie, ktorý platbu autorizoval. 29. júla 2022 Národná implementačná a koordinačná autorita obdržala 398,7 milióna eur.[29] Táto hodnota predstavuje sumu zníženú o časť preddavku, ktorý Slovensko obdržalo koncom roka 2021. Celková žiadosť o platbu bola v hodnote 458 miliónov eur.[30]

Slovensko si prvú žiadosť o platbu podalo ako siedma krajina v EÚ.[31]

Predsedníčka EK Ursula von der Leyenová pri príležitosti schválenia prvej žiadosti o platbu vyhlásila: „Slovensko skutočne dosiahlo rýchly pokrok vo vykonávaní svojho plánu obnovy, napríklad prijalo zásadné reformy na zvýšenie účinnosti justičného systému, ako aj reformy ako zvýšiť medzinárodný rozmer inštitúcií vysokoškolského vzdelávania. Preto blahoželáme Slovensku a držíme mu palce v ďalšom úsilí! Komisia stojí na ceste k obnove po Vašom boku.“ [32]

Výročná konferencia plánu obnovy: Pokrok v čase krízy

Zoznam míľnikov v prvej žiadosti o platbu:[33]

  • reforma vysokých škôl
  • transformácia SAV
  • integrácia vysokých škôl
  • internacionalizácia vysokých škôl
  • reforma súdnej mapy
  • zákony na boj proti korupcii
  • nová éra cyklodopravy
  • plán pre obnovu železničnej infraštruktúry
  • modernizácia polície
  • výdavkové limity
  • viac zelenej energie
  • plán informatizácie verejnej správy
  • systém na monitorovanie plánu obnovy
  • legislatívny rámec a tím plánu obnovy

Slovensko 25. októbra 2022 predložilo EK druhú žiadosť o platbu na základe dosiahnutia 14 míľnikov a dvoch cieľov, ktoré boli podľa vykonávacieho rozhodnutia Rady podmienkou pre druhú splátku. Druhú žiadosť o platbu si Slovensko podalo ako šiesta krajina v EÚ.[34]

EK v hodnotení žiadosti vyzdvihla najmä rozsah reforiem a investícií. Tie sa týkali obehového hospodárstva, systémov vzdelávania a zdravotnej starostlivosti, riadenia výskumných a inovačných činností, programov na prilákanie kvalifikovaných pracovníkov, ale aj digitálneho hospodárstva, verejného obstarávania a boja proti korupcii.[35]

Slovensko 22. marca 2023 obdržalo druhú platbu z plánu obnovy, ktorej celková výška po odčítaní zálohy predstavuje 709 miliónov eur. Zaradilo sa tak medzi päť najúspešnejších krajín v plnení plánu obnovy a medzi prvých šesť krajín EÚ, ktorým bola vyplatená druhá žiadosť.[36]

Zoznam míľnikov v druhej žiadosti o platbu: [37]

  • reforma nakladania so stavebným odpadom
  • podpora projektov na Muránskej planine a v Poloninách
  • debarierizácia školských budov
  • nový systém hodnotenia vedy
  • jednoduchšie uznávanie vzdelania a odborných kvalifikácií
  • lákanie domácich a zahraničných talentov
  • reforma výskumu, vývoja a inovácií
  • reforma siete nemocníc
  • investičný plán v zdravotníctve
  • reforma poskytovania všeobecnej starostlivosti
  • lákanie vysokokvalifikovaných štátnych príslušníkov tretích krajín
  • reforma dohľadu nad sociálnou starostlivosťou
  • efektívnejšie finančné vyšetrovanie
  • reforma verejného obstarávania
  • podpora špičkových digitálnych technológií
  • zlepšovanie digitálnych zručnosti seniorov

Sumár kľúčových udalostí[upraviť | upraviť zdroj]

27.5.2020 - Európska komisia navrhla vytvorenie Plánu obnovy a odolnosti

21.7.2020 - Dohoda európskych lídrov na zriadení Plánu obnovy a odolnosti

04.10.2020 - Predstavenie Moderného a úspešného Slovenska

1.12.2020 - Vznik Sekcie Plánu obnovy na Ministerstve financií SR

15.12.2020 - Verejná diskusia k plánu obnovy

28.4.2021 - Slovensko zaslalo Európskej komisii Plán obnovy a odolnosti SR

16.6.2021 - Vláda SR schválila zákon o pláne obnovy

21.6.2021 - Predsedníčka Európskej komisie prišla na Slovensko odovzdať pozitívne hodnotenie slovenského plánu obnovy premiérovi Eduardovi Hegerovi

13.7.2021 - Plán obnovy a odolnosti SR dostal oficiálne zelenú a bol schválený Radou EÚ pre hospodárske a finančné záležitosti

1.8.2021 - Sekcia plánu obnovy sa oficiálne presunula pod Úrad vlády SR, kde bude počas fázy implementácie pôsobiť ako Národná implementačná a koordinačná autorita (NIKA)

1.10.2021 - Predseda vlády SR Eduard Heger podpísal dohodu o financovaní medzi EK a SR [38]

29.4.2022 - Slovensko podalo Európskej komisii prvú žiadosť o platbu

25.10.2022 - Slovensko podalo Európskej komisii druhú žiadosť o platbu

Do 2026 – Implementácia reforiem a investícií v rámci plánu obnovy

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ ec.europa.eu, [cit. 2021-10-12]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. ↑ TASR,. Slovensko bude mať z európskych peňazí k dispozícii dokopy 34 miliárd eur. Trend (Bratislava: News and Media Holding), 2021-03-12. Dostupné online [cit. 2021-10-12]. ISSN 1336-2674.
  3. ↑ Úrad vlády SR,. Slovensko si žiada o ďalších 815 miliónov eur z Plánu obnovy. planobnovy.sk. Dostupné online.
  4. ↑ Európska komisia predložila návrh veľkého plánu obnovy [online]. Bratislava: Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, 2020-05-29, [cit. 2021-10-12]. Dostupné online.
  5. ↑ Coronavirus: EU leaders reach recovery deal after marathon summit [online]. [Cit. 2021-10-06]. Dostupné online.
  6. ↑ Remarks by President Charles Michel after the Special European Council, 17-21 July 2020 [online]. [Cit. 2021-09-26]. Dostupné online.
  7. ↑ Slovensko v ekoinováciách zaostáva. Pomôcť môže plán obnovy, konať musí štát [online]. [Cit. 2021-10-04]. Dostupné online.
  8. ↑ Európska komisia. Europe's moment: Repair and prepare for the next generation [online]. Brusel: ec.europa.eu, 2020-05-27, [cit. 2021-10-12]. Dostupné online.
  9. ↑ European Commission. commission.europa.eu, 2022-06-30. Dostupné online. Archivované 2023-04-03 z originálu. (po anglicky)
  10. ↑ Moderné a úspešné Slovensko [online]. [Cit. 2021-09-22]. Dostupné online.
  11. ↑ Predseda vlády SR Eduard Heger absolvoval prvé stretnutie so strategickou radou v súvislosti s plánom obnovy [online]. [Cit. 2021-09-19]. Dostupné online.
  12. ↑ Verejná diskusia k Plánu obnovy [online]. Bratislava: Ministerstvo financií SR, 2021-12-16, [cit. 2021-10-12]. Dostupné online.
  13. ↑ Plán obnovy putuje do pripomienkového konania [online]. Bratislava: Ministerstvo financií SR, rev. 2021-04-08, [cit. 2021-10-12]. Dostupné online.
  14. ↑ Úrad vlády SR. Pre správne fungovanie webového sídla planobnovy.sk musíte mať vo svojom prehliadači povolený JavaScript. [online]. planobnovy.sk, [cit. 2021-10-12]. Dostupné online.
  15. ↑ TVARDZÍK, Jozef. Kam pôjdu miliardy z plánu obnovy? Najmä do železníc a zelených budov. INDEX (Bratislava: Petit Press), 2020-12-23. Dostupné online [cit. 2021-10-12].
  16. ↑ Kompletný plán obnovy [online]. [Cit. 2021-09-22]. Dostupné online.
  17. ↑ Plán obnovy je príležitosť k celkovej modernizácii krajiny [online]. [Cit. 2021-10-01]. Dostupné online.
  18. ↑ NextGenerationEU: European Commission endorses Slovakia's recovery and resilience plan [online]. [Cit. 2021-10-08]. Dostupné online.
  19. ↑ Slovenský plán obnovy má zelenú, oznámila šéfka Európskej komisie [online]. [Cit. 2021-10-03]. Dostupné online.
  20. ↑ https://www.planobnovy.sk/aktuality/slovensko-pridava-do-planu-obnovy-nove-zelene-opatrenia-v-hodnote-403-milionov-eur/
  21. ↑ REPowerEU: Plán na rýchle zníženie závislosti od ruských fosílnych palív a na urýchlenie zelenej transformácie [online]. [Cit. 2023-03-24]. Dostupné online.
  22. ↑ Májové novinky plánu obnovy [online]. [Cit. 2023-03-24]. Dostupné online.
  23. ↑ Plán REPowerEU: cenovo dostupná, bezpečná a udržateľná energia pre Európu [online]. [Cit. 2023-03-24]. Dostupné online.
  24. ↑ Plán REPowerEU: cenovo dostupná, bezpečná a udržateľná energia pre Európu [online]. [Cit. 2023-03-24]. Dostupné online.
  25. ↑ SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV: Urýchlenie prechodu ku klimatickej neutralite v záujme bezpečnosti a prosperity v Európe [online]. [Cit. 2023-03-24]. Dostupné online.
  26. ↑ Slovensko si žiada 458 miliónov EUR z plánu obnovy [online]. [Cit. 2023-03-24]. Dostupné online.
  27. ↑ NextGenerationEU: Európska komisia prijala kladné predbežné posúdenie žiadosti Slovenska o vyplatenie 398,7 milióna eur v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti [online]. [Cit. 2023-03-24]. Dostupné online.
  28. ↑ Slovensko obdržalo prvú platbu z plánu obnovy [online]. [Cit. 2023-03-24]. Dostupné online.
  29. ↑ Slovensko obdržalo prvú platbu z Plánu obnovy a odolnosti SR [online]. [Cit. 2023-03-24]. Dostupné online.
  30. ↑ Slovensko obdržalo prvú platbu z plánu obnovy [online]. [Cit. 2023-03-24]. Dostupné online.
  31. ↑ Slovensko si žiada 458 miliónov eur z plánu obnovy [online]. [Cit. 2023-03-24]. Dostupné online.
  32. ↑ Európska komisia schválila 1. žiadosť o platbu Slovenskej republiky v rámci plánu obnovy [online]. [Cit. 2023-03-24]. Dostupné online.
  33. ↑ Slovensko úspešne splnilo set míľnikov potrebných na vyplatenie prvých 458 miliónov EUR [online]. [Cit. 2023-03-24]. Dostupné online.
  34. ↑ Slovensko si žiada o ďalších 815 miliónov EUR z plánu obnovy [online]. [Cit. 2023-03-24]. Dostupné online.
  35. ↑ Nástroj obnovy: Európska komisia predbežne kladne posúdila žiadosť Slovenska o vyplatenie 709 miliónov eur v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti [online]. [Cit. 2023-03-24]. Dostupné online.
  36. ↑ Na Slovensko dnes prišlo 709 miliónov EUR za ďalšie splnené opatrenia z plánu obnovy [online]. [Cit. 2023-03-24]. Dostupné online.
  37. ↑ Slovensko si žiada o ďalších 815 miliónov EUR z plánu obnovy [online]. [Cit. 2023-03-24]. Dostupné online.
  38. ↑ Premiér podpísal dohodu s EK o financovaní plánu obnovy [online]. [Cit. 2021-10-02]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Plán_obnovy_a_odolnosti_Slovenskej_republiky&oldid=7762458“