Preskočiť na obsah

Umajjovský kalifát

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Umajjovský kalifát
arab. ٱلْخِلَافَة ٱلْأُمَوِيَّة,
al-Chiláfa al-Umavijja
661 – cca. 750
Vlajka štátu
vlajka
Geografia
Mapa štátu
Umajjovská ríša cca. v roku 720
Obyvateľstvo
Národnostné zloženie
Štátny útvar
Predchádzajúce štáty:
Rášidský kalifátRášidský kalifát
Nástupnícke štáty:
Abbásovský kalifátAbbásovský kalifát
Severoafrické kmeneSeveroafrické kmene
Córdobsky emirátCórdobsky emirát

Umajjovský kalifát alebo Umajjovská ríša[1] (arab. ٱلْخِلَافَة ٱلْأُمَوِيَّة al-Chiláfa al-Umavijja) bol druhý kalifát založený po smrti islamského proroka Mohameda. Utman, tretí z rašidskych kalifov, bol tiež členom dynastie. Rodina zaviedla dynastické, dedičné vládnutie s Mu’áviom, dlhodobým guvernérom tzv. „Veľkej Sýrie“, ktorý sa stal kalifom v roku 661. Po smrti Mu’ávia v roku 680 sa viedli spory o následníctvo a moc nakoniec prešla na Marvána, z inej vetvy dynastie. Sýria zostala hlavnou základňou moci Umajjovcov, s hlavným mestom v Damasku.

Umajjovci pokračovali v moslimských dobývaniach, dobývajúc Baktriu,[2] okolie rieky Indus, Magreb a Hispániu (Andalúzia). Na svojom vrchole pokrýval Umajjovský kalifát 11 miliónov km², čím sa stal jednou z najväčších ríš v histórii z hľadiska rozlohy. Dynastia bola zvrhnutá Abbásovcami v roku 750. Preživší členovia dynastie sa usadili v Cordóbe, ktorá sa ako emirát a neskôr kalifát stala svetovým centrom vedy, medicíny, filozofie a vynálezov počas zlatého veku islamu.

Umajjovský kalifát vládol nad rozsiahlym mnohonárodnostným a multikultúrnym obyvateľstvom. Kresťania, ktorí stále tvorili väčšinu obyvateľstva kalifátu, a Židia (judaisti) mali povolené praktizovať svoje náboženstvo, ale museli platiť džizju (daň z hlavy), od ktorej boli moslimovia závislí. Moslimovia boli povinní platiť iné dane, zvané zakát, ktoré boli výslovne určené na rôzne sociálne programy na prospech moslimov. Pod rannými Umajjovskými kalifmi zastávali významné pozície kresťania, niektorí pochádzali z rodín, ktoré slúžili Byzantskej ríši. Zamestnávanie kresťanov bolo súčasťou širšej politiky náboženskej tolerancie, ktorá bola nevyhnutná kvôli prítomnosti veľkých kresťanských populácií v dobytých provinciách, ako aj v Sýrii. Táto politika tiež zvýšila Mu’áviovú popularitu a upevnila Sýriu ako jeho mocenskú základňu. Umajjovská éra je často považovaná za zlaté obdobie islamského umenia.

Zoznam vládcov

[upraviť | upraviť zdroj]

Zoznam vládcov od vyhlásenia kalifátu do Abbásovskej revolúcie:

Kalif Doba vlády Poznámky
Mu’ávia 661  680 vyhlásil kalifát
Jazíd I. 680  683 syn Mu’ávia
Mu’ávia II. 683  684 syn Jazída
Marván 684  685 zakladateľ Marváncov*
Abd (al-Malik) 685  705 syn Marvána
al-Valíd I. 705  715 syn Abda
Sulejman 715  717 syn Valída
Umar 717  720 vrátil Umajjadcov na trón
Jazíd II. 720  724 po Umarovej smrti, Marvánovci pod Jazídom II., získavajú trón späť
Hišam 724  743 syn Abda
al-Valíd II. 743  744 syn Jazída II.
Jazíd III. 744  744 syn Valída II.
Ibrahim 744  744 syn Valída II., prebral moc po bratovi
Marvan II. (vládol z iného mesta) 744  750 syn Um. generála ziskava moc na 6 rokov do Abbásovskej revolúcie

*stále súčasť dynastie Umajjovcov

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Umajjovský chalífát [online]. history-maps.com, [cit. 2024-06-08]. Dostupné online. Archivované 2024-06-08 z originálu. (po anglicky)
  2. Moslimské dobytia [online]. sk.Alegsaonline.com, 2021-10-11, [cit. 2024-06-08]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Umayyad Caliphate na anglickej Wikipédii.