Umajjovský kalifát
| Umajjovský kalifát arab. ٱلْخِلَافَة ٱلْأُمَوِيَّة, al-Chiláfa al-Umavijja
| |||||||||||
Geografia
| |||||||||||
| Obyvateľstvo | |||||||||||
Národnostné zloženie |
|||||||||||
| Štátny útvar | |||||||||||
| |||||||||||
.svg)
Umajjovský kalifát alebo Umajjovská ríša[1] (arab. ٱلْخِلَافَة ٱلْأُمَوِيَّة – al-Chiláfa al-Umavijja) bol druhý kalifát založený po smrti islamského proroka Mohameda. Utman, tretí z rašidskych kalifov, bol tiež členom dynastie. Rodina zaviedla dynastické, dedičné vládnutie s Mu’áviom, dlhodobým guvernérom tzv. „Veľkej Sýrie“, ktorý sa stal kalifom v roku 661. Po smrti Mu’ávia v roku 680 sa viedli spory o následníctvo a moc nakoniec prešla na Marvána, z inej vetvy dynastie. Sýria zostala hlavnou základňou moci Umajjovcov, s hlavným mestom v Damasku.
Umajjovci pokračovali v moslimských dobývaniach, dobývajúc Baktriu,[2] okolie rieky Indus, Magreb a Hispániu (Andalúzia). Na svojom vrchole pokrýval Umajjovský kalifát 11 miliónov km², čím sa stal jednou z najväčších ríš v histórii z hľadiska rozlohy. Dynastia bola zvrhnutá Abbásovcami v roku 750. Preživší členovia dynastie sa usadili v Cordóbe, ktorá sa ako emirát a neskôr kalifát stala svetovým centrom vedy, medicíny, filozofie a vynálezov počas zlatého veku islamu.
Umajjovský kalifát vládol nad rozsiahlym mnohonárodnostným a multikultúrnym obyvateľstvom. Kresťania, ktorí stále tvorili väčšinu obyvateľstva kalifátu, a Židia (judaisti) mali povolené praktizovať svoje náboženstvo, ale museli platiť džizju (daň z hlavy), od ktorej boli moslimovia závislí. Moslimovia boli povinní platiť iné dane, zvané zakát, ktoré boli výslovne určené na rôzne sociálne programy na prospech moslimov. Pod rannými Umajjovskými kalifmi zastávali významné pozície kresťania, niektorí pochádzali z rodín, ktoré slúžili Byzantskej ríši. Zamestnávanie kresťanov bolo súčasťou širšej politiky náboženskej tolerancie, ktorá bola nevyhnutná kvôli prítomnosti veľkých kresťanských populácií v dobytých provinciách, ako aj v Sýrii. Táto politika tiež zvýšila Mu’áviovú popularitu a upevnila Sýriu ako jeho mocenskú základňu. Umajjovská éra je často považovaná za zlaté obdobie islamského umenia.
Zoznam vládcov
[upraviť | upraviť zdroj]Zoznam vládcov od vyhlásenia kalifátu do Abbásovskej revolúcie:
| Kalif | Doba vlády | Poznámky |
|---|---|---|
| Mu’ávia | 661 – 680 | vyhlásil kalifát |
| Jazíd I. | 680 – 683 | syn Mu’ávia |
| Mu’ávia II. | 683 – 684 | syn Jazída |
| Marván | 684 – 685 | zakladateľ Marváncov* |
| Abd (al-Malik) | 685 – 705 | syn Marvána |
| al-Valíd I. | 705 – 715 | syn Abda |
| Sulejman | 715 – 717 | syn Valída |
| Umar | 717 – 720 | vrátil Umajjadcov na trón |
| Jazíd II. | 720 – 724 | po Umarovej smrti, Marvánovci pod Jazídom II., získavajú trón späť |
| Hišam | 724 – 743 | syn Abda |
| al-Valíd II. | 743 – 744 | syn Jazída II. |
| Jazíd III. | 744 – 744 | syn Valída II. |
| Ibrahim | 744 – 744 | syn Valída II., prebral moc po bratovi |
| Marvan II. (vládol z iného mesta) | 744 – 750 | syn Um. generála ziskava moc na 6 rokov do Abbásovskej revolúcie |
*stále súčasť dynastie Umajjovcov
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Umajjovský chalífát [online]. history-maps.com, [cit. 2024-06-08]. Dostupné online. Archivované 2024-06-08 z originálu. (po anglicky)
- ↑ Moslimské dobytia [online]. sk.Alegsaonline.com, 2021-10-11, [cit. 2024-06-08]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Umajjovský kalifát
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Umayyad Caliphate na anglickej Wikipédii.