Sedmopočetníci

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Svätí sedmopočetníci. Stenopis z chrámu Monastiera svätých archanjelov (známeho aj ako Sveti Naum) na brehu Ochridského jazera.
Svätí sedmopočetníci. Stenopis z roku 1612 zo Slivničkého monastiera na brehu Prespanského jazera.
Svätí sedmopočetníci a sv. Ján Kukuzel. Stenopis z Ardenice (Albánsko) z roku 1744.

(Svätí) Sedmopočetníci (gr. οι επτάριθμοι, csl. седмочисленници) (iné názvy: sedempočetníci, sedmočislenici, siedmi (slovanskí) svätí) je súhrnné označenie pre svätých Cyrila a Metoda a ich najvýznamnejších žiakov, svätých Gorazda, Klimenta (Ochridského), Nauma (Ochridského), Sávu a Angelára.

Zloženie skupiny[upraviť | upraviť kód]

Najstarším prameňom, kde sa spomínajú piati najvýznamnejší žiaci sv. Cyrila a Metoda, je Život Klimenta (Ochridského) od svätého Teofylakta Ochridského. Na jednom mieste uvádza Gorazda, Klimenta, Nauma, Angelára a Sávu, na inom mieste Gorazda, Klimenta, Nauma, Angelára a Vavrinca. Niektorí bádatelia sa domnievajú, že Vavrinec (Laurentios/Lavrentij) a Sáva sú jedna a tá istá osoba a Sáva je Vavrincovo mníšske meno. Iní sa domnievajú, že ide o dve osoby. Otázka ostáva zatiaľ otvorená, všetky pramene, kde sa hovorí o sedmopočetníkoch, však medzi sedmopočetníkmi uvádzajú len sv. Sávu.[1]

Keďže číslo sedem je v biblickom chápaní aj symbolom plnosti, úplnosti, dokonalosti, niektorí skupinu svätých sedmopočetníkov chápu tak, že symbolicky zahŕňa všetkých (svätých) učeníkov a spolupracovníkov sv. Cyrila a Metoda.[2]

Vznik a rozšírenie úcty[upraviť | upraviť kód]

Pamätník svätým sedmopočetníkom v Skopje.

Jednotliví sedmopočetníci boli uctievaní ako svätci pomerne skoro po ich smrti, pri Cyrilovi a Metodovi sú doklady o ich úcte už z 9. storočia, pri Klimentovi z 10. storočia. Otázka ich spoločného uctievania ako sedmopočetníkov však ostáva otvorená. Niektorí vedci datujú vznik ich spoločnej úcty do 11.-13. storočia, iní až na prelom 17.-18. storočia. Prvý písomný doklad - po grécky napísaná služba (t.j. bohoslužobné texty na večiereň a utiereň) bola vytlačená na základe starších predlôh asi na začiatku 18. storočia v Benátkach. V tomto texte je aj prvý raz doložené použitie slova sedmopočetníci (οι επτάριθμοι) na označenie týchto svätých. Slovo sedmopočetníci pre týchto svätcov bolo použité najprv v gréčtine (οι επτάριθμοι), z gréčtiny bolo neskôr preložené do cirkevnej slovančiny (седмочисленници).

Spoločná úcta svätých sedmopočetníkov sa sformovala v Ochridskom arcibiskupstve (v rokoch 971-1767 autokefálne arcibiskupstvo, pod ktorého správu patrila značná časť Balkánu). V Ochride, resp. jeho okolí pôsobili a nakoniec aj zomreli sv. Kliment a sv. Naum (o Gorazdovi, Sávovi a Angelárovi nemáme presné informácie), preto boli vnímaní títo svätci ako miestni, a to nielen Slovanmi, ale aj Grékmi a Arumunmi. Na území Ochridského arcibiskupstva vznikli aj dve po grécky napísané služby (bohoslužobné texty na večiereň a utiereň) na ich počesť, jedna z nich bola neskôr preložená aj do cirkevnej slovančiny a čiastočne aj do slovenčiny.[3] Dôležitými mestami, ktoré sú spojené s úctou svätých sedmopočetníkov je Berat (predtým Belograd), kde sú uložené údajné ostatky sv. Gorazda a Angelára, a tiež Moschopolis, kde bola vytlačená druhá grécka služba (bohoslužobné texty) na ich počesť. Ich úcta sa šírila sprvu najmä na Balkáne (na území dnešného Severného Macedónska, Bulharska, Srbska) a neskôr (v 20. storočí) aj medzi západnými a východnými Slovanmi.[4]

Spoločné uctievanie sv. sedmopočetníkov a ich spoločné znázorňovanie je dnes rozšírené najmä u gréckokatolíkov a v pravoslávnej cirkvi najmä v Bulharsku a Macedónsku.

Ikony a ikonografia[upraviť | upraviť kód]

Najstaršie spoločné vyobrazenie je stenopis z roku 1612 v Monastieri presvätej Bohorodičky na brehu Prespanského jazera v južnom Macedónsku. Z 18. storočia sa zachovalo viacero vyobrazení z územia dnešného Albánska, Macedónska a severovýchodného Grécka. V ikonografii sa rozlišuje viacero typov ikon s rozličnou kompozíciou, najznámejšie vyobrazenie je stenopis z chrámu Monastiera svätých archanjelov (známeho aj ako Sveti Naum) na brehu Ochridského jazera z roku 1806.[5]

Na Slovensku sa vyobrazenie sv. sedmopočetníkov nachádza napr. v Kostole sv. Cyrila a Metoda v Poluvsí alebo v cerkvi v Sobranciach.

Chrámy[upraviť | upraviť kód]

Chrám svätých sedmopočetníkov v Sofii.
Gréckokatolícky chrám svätých sedmopočetníkov v Sobranciach.

Chrámov zasvätených svätým sedmopočetníkom nie je veľa. Najznámejší chrám svätých sedmopočetníkov je v Sofii, posvätený bol 27. júla 1903. Na Slovensku sú im zasvätené dva chrámy - gréckokatolícky chrám v Sobranciach a pravoslávny chrám v Sukove.[6]

Dátum sviatku[upraviť | upraviť kód]

V minulosti bol sviatok svätých sedmopočetníkov slávený 26. novembra i 17. júla, v súčasnosti sa v slovanskom svete ustálil ako dátum sviatku 27. júl. Na tento dátum pripadá ich spoločný sviatok aj v kalendári Gréckokatolíckej aj Pravoslávnej cirkvi na Slovensku. V Rímskokatolíckej cirkvi pripadá na tento deň sviatok svätého Gorazda a spoločníkov.[7]

Zaujímavosti[upraviť | upraviť kód]

V roku 2000 vznikla na Slovensku Spoločnosť svätých sedmopočetníkov sídliaca v Bratislave.

Svätí sedmopočetníci sú patrónmi gréckokatolíckej farnosti v Prievidzi, ktorá vznikla v roku 2010.

Keďže svätí Cyril a Metod majú viacero sviatkov v byzantskom cirkevnom roku, v 20. storočí sa medzi južnými Slovanmi od skupiny svätých sedmopočetníkov odvodila skupina svätých päťpočetníkov (Gorazd, Kliment, Naum, Angelár a Sáva).[8]

Modlitba[upraviť | upraviť kód]

Tropár svätým sedmopočetníkom v slovenskom preklade (1. hlas):

Vencami chvály ovenčujme slávnych sedmopočetníkov, * ktorí zažiarili ako svetlá * a zvestovali nám trojjediného Boha, * Cyrila s Metodom, Klimenta, Nauma so Sávom a Gorazda s Angelárom* neotrasiteľné stĺpy slovanskej cirkvi, * Božím duchom naplnených bojovníkov nášho Slova, * ktorí odháňajú démonské učenie * a modlia sa ku Kristovi Bohu, ** aby našim dušiam daroval pokoj a veľké milosrdenstvo.[9]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. ŠKOVIERA, Andrej. Svätí slovanskí sedmopočetníci. 1. vyd. Bratislava : Slovenský komitét slavistov - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV, 2010. 247 s. Dostupné online. ISBN 978-80-89489-02-2. S. 15-19.
  2. Škoviera, A.: Svätí slovanskí sedmopočetníci, s. 19-26; Andrej Škoviera: Svätí sedmopočetníci
  3. Škoviera, A.: Svätí slovanskí sedmopočetníci, s. 159-165; Cyrillomethodianum X. Ed. A. E. Tachiaos. Thessalonique: Association hellénique d’études Slaves, 1986, s. 319-352, 251-267; Služba svätým sedmopočetníkom (27. júla).
  4. Škoviera, A.: Svätí slovanskí sedmopočetníci, s. 32-38.
  5. Škoviera, A.: Svätí slovanskí sedmopočetníci, s. 39-40.
  6. Škoviera, A.: Svätí slovanskí sedmopočetníci, s. 40-41.
  7. Škoviera, A.: Svätí slovanskí sedmopočetníci, s. 38-39.
  8. Škoviera, A.: Svätí slovanskí sedmopočetníci, s. 42-43.
  9. Andrej Škoviera: Svätí sedmopočetníci

Literatúra[upraviť | upraviť kód]

  • ŠKOVIERA, Andrej. Svätí slovanskí sedmopočetníci. 1. vyd. Bratislava : Slovenský komitét slavistov - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV, 2010. 247 s. Dostupné online. ISBN 978-80-89489-02-2.
  • ŠKOVIERA, Andrej. „Skupina svätých slovanských sedmopočetníkov“. In: Pohľady do vývinu slovenského jazyka a ľudovej kultúry. Red. Ján Doruľa. Bratislava: Slavistický ústav Jána Stanislava SAV, 2008, s. 108-139. ISBN 978-80-969992-3-1
  • ŠKOVIERA, Andrej. „Svätí slovanskí sedmopočetníci“ In: Gréckokatolícky kalendár 2010. Košice: Byzant, 2009, s. 34-37. ISBN 978-80-85581-49-2

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]