Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba
Vizualizácia ďalekohľadu v cieľovej prevádzkovej konfigurácii
Vizualizácia ďalekohľadu v cieľovej prevádzkovej konfigurácii
PrevádzkovateľNASA / ESA / CSA
Hlavní dodávateliaNorthrop Grumman, Ball Aerospace & Technologies
Dátum štartu25. december 2021 12:20 UTC
Nosná raketaAriane 5
KozmodrómKourou, Francúzska Guyana
Trvanie misie5 – 10 rokov
COSPAR ID2021-130A (50463)
Webová stránkaWebbov ďalekohľad na stránke NASA
Hmotnosť6 161,4 kg (13 584 lb)
Rozmery20,197 × 14,162 m (slnečná clona)
Energia2 kW
Elementy dráhy [1]
Umiestnenie1,5×106 km od Zeme (libračný bod L2)
Typ dráhyhalo orbita
Apoapsida832 000 km
Periapsida250 000 km
Doba obehu~6 mesiacov
Teleskop
Typtrojzrkadlový anastigmat
Priemer~6,5 m
Vlnová dĺžkainfračervené spektrum
Zberná oblasť25,4 m²
Ohnisková vzdialenosť131,4 m
Prístroje
NIRCaminfračervená kamera
NIRSpecinfračervený spektrometer
FGSinterferometrické navádzacie zariadenie
MIRIMid IR Instrument

Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba (skratka JWST z angl. James Webb Space Telescope) je infračervený kozmický ďalekohľad, vyvinutý v spolupráci NASA, Európskej vesmírnej agentúry a Kanadskej kozmickej agentúry. Jeho hlavnou vedeckou úlohou je pozorovanie tých najvzdialenejších objektov vo vesmíre, takých ktoré presahujú vzdialenosti pozorovateľné pomocou Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu alebo pozemných staníc.[2][3]

Plán vzniku nasledovníka Hubblovho ďalekohľadu (vyvíjaného od 70. rokov a vypusteného v apríli 1990) siaha ešte do roku 1989, kedy sa k téme na pôde Space Telescope Science Institute (STScI) konal prvý workshop za účasti NASA. Presnejšie kontúry projekt získal v rokoch 1995 – 1996, v tom čase ešte pod názvom Next Generation Space Telescope (NGST).[4] V roku 2002 bol pomenovaný po Jamesovi E. Webbovi, riaditeľovi NASA z rokov 1961 – 1968, ktorý bol významnou postavou programu Apollo.[5]

Štart ďalekohľadu bol pôvodne plánovaný na rok 2007. Po množstve odkladov[6] k nemu došlo 25. decembra 2021 a ďalekohľad bol úspešne vynesený raketou Ariane 5 z kozmodrómu Kourou vo Francúzskej Guyane. Na cieľovú, približne eliptickú halo orbitu okolo libračného bodu L2 sústavy Slnko-Zem vo vzdialenosti približne 1,5 milióna km od Zeme smerom ďalej od Slnka[1] ďalekohľad dorazil v priebehu 29 dní, počas ktorých súbežne s korekčnými manévrami prebiehal aj náročný proces jeho postupného rozkladania z kompaktnej prepravnej do finálnej prevádzkovej konfigurácie.[7] 24. januára 2022 bol 297-sekundovým zážihom manévrovacích motorčekov úspešne navedený na cieľovú dráhu.[8] Ďalších približne 5 mesiacov prebiehalo jeho postupné chladnutie, ostrenie a kalibrácia prístrojov. Prvú ostrú snímku z teleskopu, zobrazujúcu vzdialenú kopu galaxií SMACS 0723, zverejnenil americký prezident 11. júla 2022.[9]

Hlavné úlohy[upraviť | upraviť zdroj]

Primárne vedecké úlohy ďalekohľadu možno rozdeliť do štyroch hlavných skupín:

Kvôli kombinácií červeného posunu, prachovému zahaleniu a skutočne nízkym teplotám viacerých zdrojov, ktoré sa budú študovať, musí ďalekohľad Jamesa Webba operovať v infračervených vlnových dĺžkach s rozsahom od 0,6 do 28 mikrometrov. V snahe zaistiť aby pozorovaniam nebránili infračervené emisie vyžiarené teleskopom, musí byť celé observatórium chladné, výborne tienené od Slnka tak aby mohlo dosiahnuť teplotu približne 40 kelvinov (−233,15 °C).

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b JWST User Documentation : JWST Orbit [online]. jwst-docs.stsci.edu, 2017-05-30, [cit. 2022-01-11]. Dostupné online.
  2. About Webb Space Telescope [online]. jwst.nasa.gov, [cit. 2021-08-22]. Dostupné online.
  3. About Webb Space Telescope : Comparison [online]. jwst.nasa.gov, [cit. 2021-08-22]. Dostupné online.
  4. Mission Timeline [online]. webbtelescope.org, [cit. 2022-02-08]. Dostupné online.
  5. Who is James Webb? [online]. jwst.nasa.gov, [cit. 2022-01-31]. Dostupné online.
  6. BERGER, Eric. Webb telescope launch date slips again [online]. arstechnica.com, 2021-06-01, [cit. 2021-08-22]. Dostupné online.
  7. MAJER, Dušan. SLEDUJEME: Cesta Webbova teleskopu do L2. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2021-12-25. Dostupné online [cit. 2022-01-25].
  8. FISHER, Alise. Orbital Insertion Burn a Success, Webb Arrives at L2 [online]. blogs.nasa.gov, 2022-01-24, [cit. 2022-01-25]. Dostupné online.
  9. OVERBYE, Dennis; CHANG, Kenneth; TANKERSLEY, Jim. Biden and NASA Share First Webb Space Telescope Image. The New York Times, 2022-07-11. Dostupné online [cit. 2022-07-13]. ISSN 0362-4331. (po anglicky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov James Webb Space Telescope na anglickej Wikipédii a Vesmírný dalekohled Jamese Webba na českej Wikipédii.