Preskočiť na obsah

Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba
Vizualizácia ďalekohľadu v cieľovej prevádzkovej konfigurácii
Vizualizácia ďalekohľadu v cieľovej prevádzkovej konfigurácii
PrevádzkovateľNASA / ESA / CSA
Hlavní dodávateliaNorthrop Grumman, Ball Aerospace & Technologies
Dátum štartu25. december 2021 12:20 UTC
Nosná raketaAriane 5
KozmodrómKourou, Francúzska Guyana
Trvanie misie5 – 10 rokov
COSPAR ID2021-130A (50463)
Webová stránkaWebbov ďalekohľad na stránke NASA
Hmotnosť6 161,4 kg (13 584 lb)
Rozmery20,197 × 14,162 m (slnečná clona)
Energia2 kW
Elementy dráhy [1]
Umiestnenie1,5×106 km od Zeme (libračný bod L2)
Typ dráhyhalo orbita
Apoapsida832 000 km
Periapsida250 000 km
Doba obehu~6 mesiacov
Teleskop
Typtrojzrkadlový anastigmat
Priemer~6,5 m
Vlnová dĺžkainfračervené spektrum
Zberná oblasť25,4 m²
Ohnisková vzdialenosť131,4 m
Prístroje
NIRCaminfračervená kamera
NIRSpecinfračervený spektrometer
FGSinterferometrické navádzacie zariadenie
MIRIMid IR Instrument

Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba (iné názvy pozri nižšie; angl. James Webb Space Telescope - skratka JWST, skrátene Webb Telescope) je infračervené kozmické observatórium (vesmírny ďalekohľad) umiestnené pri libračnom bode L2 sústavy Slnko-Zem vo vzdialenosti približne 1,5 milióna km od Zeme (smerom k Marsu).

Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba bol vyvinutý v spolupráci NASA, Európskej vesmírnej agentúry a Kanadskej kozmickej agentúry. Jeho hlavnou vedeckou úlohou je pozorovanie najvzdialenejších objektov vo vesmíre - tých, ktoré presahujú vzdialenosti pozorovateľné pomocou Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu alebo pozemných staníc.[2][3]

Tento ďalekohľad sa v literatúre uvádza pod týmito slovenskými názvami: Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba[4][5], Vesmírny teleskop Jamesa Webba[6], Kozmický ďalekohľad Jamesa Webba[7][8], Kozmický teleskop Jamesa Webba[9]. Skrátené názvy sú: Webbov vesmírny ďalekohľad[10], Webbov vesmírny teleskop[11], Webbov kozmický ďalekohľad[12], Webbov kozmický teleskop[13], Webbov ďalekohľad[14], Webbov teleskop[5].

Plán vzniku nasledovníka Hubblovho ďalekohľadu (vyvíjaného od 70. rokov a vypusteného v apríli 1990) siaha ešte do roku 1989, keď sa k téme na pôde Space Telescope Science Institute (STScI) konal prvý workshop za účasti NASA. Presnejšie kontúry projekt získal v rokoch 1995 – 1996, v tom čase ešte pod názvom Next Generation Space Telescope (NGST).[15] V roku 2002 bol pomenovaný po Jamesovi E. Webbovi, riaditeľovi NASA z rokov 1961 – 1968, ktorý bol významnou postavou programu Apollo.[16]

Štart ďalekohľadu bol pôvodne plánovaný na rok 2007. Po množstve odkladov[17] k nemu došlo 25. decembra 2021 a ďalekohľad bol úspešne vynesený raketou Ariane 5 z kozmodrómu Kourou vo Francúzskej Guyane. Na cieľovú, približne eliptickú halo orbitu okolo libračného bodu L2 sústavy Slnko-Zem vo vzdialenosti približne 1,5 milióna km od Zeme smerom ďalej od Slnka[1] ďalekohľad dorazil v priebehu 29 dní, počas ktorých súbežne s korekčnými manévrami prebiehal aj náročný proces jeho postupného rozkladania z kompaktnej prepravnej do finálnej prevádzkovej konfigurácie.[18] 24. januára 2022 bol 297-sekundovým zážihom manévrovacích motorčekov úspešne navedený na cieľovú dráhu.[19] Ďalších približne 5 mesiacov prebiehalo jeho postupné chladnutie, ostrenie a kalibrácia prístrojov. Prvú ostrú snímku z teleskopu, zobrazujúcu vzdialenú kopu galaxií SMACS 0723, zverejnil americký prezident 11. júla 2022.[20]

Hlavné úlohy

[upraviť | upraviť zdroj]

Primárne vedecké úlohy ďalekohľadu možno rozdeliť do štyroch hlavných skupín:

Kvôli kombinácií červeného posunu, prachovému zahaleniu a skutočne nízkym teplotám viacerých zdrojov, ktoré sa budú študovať, musí ďalekohľad Jamesa Webba operovať v infračervených vlnových dĺžkach s rozsahom od 0,6 do 28 mikrometrov. V snahe zaistiť aby pozorovaniam nebránili infračervené emisie vyžiarené teleskopom, musí byť celé observatórium chladné, výborne tienené od Slnka tak aby mohlo dosiahnuť teplotu približne 40 kelvinov (−233,15 °C).

Príprava, štart a umiestnenie na orbitu

[upraviť | upraviť zdroj]

Pozorovania (výber)

[upraviť | upraviť zdroj]

Pozn.: keďže JWST je infračervený ďalekohľad, zachytávajúci vlnové dĺžky mimo viditeľného spektra, všetky zábery sú v nepravých farbách, volených tak, aby vynikli vedecky podstatné aspekty snímanej scény.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. 1 2 JWST User Documentation : JWST Orbit [online]. jwst-docs.stsci.edu, 2017-05-30, [cit. 2022-01-11]. Dostupné online. Archivované 2022-07-11 z originálu.
  2. ↑ About Webb Space Telescope [online]. jwst.nasa.gov, [cit. 2021-08-22]. Dostupné online. Archivované 2022-02-09 z originálu.
  3. ↑ About Webb Space Telescope : Comparison [online]. jwst.nasa.gov, [cit. 2021-08-22]. Dostupné online. Archivované 2022-01-21 z originálu.
  4. ↑ HST našiel najvzdialenejšiu hviezdu. Kozmos 3/2018, S. 10
  5. 1 2 KRÁLOVIČOVÁ, Lucia. Webbov teleskop na štarte [online]. quark.sk, 2021-10-02, [cit. 2025-10-03]. Dostupné online.
  6. ↑ Darwin bude hľadať život. Quark 9/2005, S. 14
  7. ↑ Trpaslík s čudesnou planetárnou sústavou. Kozmos 2/2017, S. 19
  8. ↑ DEMETER, V. Nový kozmický ďalekohľad. Astronomický informátor marec - apríl 2/2003
  9. ↑ ŠTRBA, A. et al. Svetlo - vlny, lúče, fotóny. Bratislava: Enigma, 2011, S. 310
  10. ↑ DYER, A. et al. Hviezdy - od zrodu po čiernu dieru. Bratislava: Slovart, 2012, S. 51
  11. ↑ Planéty bez sĺnk. Kozmos 6/2006, S. 10
  12. ↑ Hubblov vesmírny ďalekohľad. Ottova všeobecná encyklopédia v dvoch zväzkoch I. Bratislava: Cesty, 2006, S. 499
  13. ↑ GLANVILLE, A. R. et al. Scientifica - sprievodca svetom dnešnej vedy. Bratislava: Fortuna Libri, 2010, S. 253
  14. ↑ GALLOVÁ, M. Muž Slnka Milan Rastislav Štefánik. Hurbanovo: Slovenská ústredná hvezdáreň, 2019, S. 15
  15. ↑ Mission Timeline [online]. webbtelescope.org, [cit. 2022-02-08]. Dostupné online.
  16. ↑ Who is James Webb? [online]. jwst.nasa.gov, [cit. 2022-01-31]. Dostupné online. Archivované 2018-03-27 z originálu.
  17. ↑ BERGER, Eric. Webb telescope launch date slips again [online]. arstechnica.com, 2021-06-01, [cit. 2021-08-22]. Dostupné online.
  18. ↑ MAJER, Dušan. SLEDUJEME: Cesta Webbova teleskopu do L2. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2021-12-25. Dostupné online [cit. 2022-01-25].
  19. ↑ FISHER, Alise. Orbital Insertion Burn a Success, Webb Arrives at L2 [online]. blogs.nasa.gov, 2022-01-24, [cit. 2022-01-25]. Dostupné online.
  20. ↑ OVERBYE, Dennis; CHANG, Kenneth; TANKERSLEY, Jim. Biden and NASA Share First Webb Space Telescope Image. The New York Times, 2022-07-11. Dostupné online [cit. 2022-07-13]. ISSN 0362-4331. (po anglicky)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov James Webb Space Telescope na anglickej Wikipédii a Vesmírný dalekohled Jamese Webba na českej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vesmírny_ďalekohľad_Jamesa_Webba&oldid=8104313“