Sacharovova cena za slobodné myslenie
Sacharovova cena za slobodu myslenia je ocenenie, ktoré každoročne udeľuje Európsky parlament. Pomenované je po sovietskom vedcovi a disidentovi Andrejovi Sacharovovi. Európsky parlament ju udeľuje od roku 1988 tým jednotlivcom a organizáciám, ktorí bojujú za ľudské práva a slobody.
Každoročne sa odovzdáva okolo 10. decembra, čím si Parlament pripomína podpis Všeobecnej deklarácie ľudských práv členmi OSN v roku 1948.
Laureáti[upraviť | upraviť zdroj]
- 1988:
- Nelson Mandela, juhoafrický bojovník proti apartheidu.
- Anatolij Marčenko (in memoriam), sovietsky disident, ktorý bol 20 rokov väznený režimom. V roku 1986 zomrel na následky hladovky.
- 1989 – Alexander Dubček, slovenský politik a vedúca osobnosť Pražskej jari 1968.
- 1990 – Aun Schan Su Ťij, mjanmarská politička, bojujúca za ľudské práva, prenasledovaná režimom, 16 rokov bola v domácom väzení.
- 1991 – Adem Demaçi, kosovský spisovateľ, aktivista a politik.
- 1992 – Las Madres de la Plaza de Mayo, argentínske hnutie žien za ľudské práva.
- 1993 – Oslobodjenje, redakcia sarajevského denníka.
- 1994 – Taslima Nasrin, bangladéšska feministická spisovateľka.
- 1995 – Leyla Zana, kurdská politička.
- 1996 – Wei Ťing-šeng, aktivista čínskeho prodemokratického hnutia.
- 1997 – Salima Ghezali, alžírska spisovateľka a novinárka, aktivistka za ľudské práva.
- 1998 – Ibrahim Rugova, kosovský aktivista, neskorší prvý prezident Kosova.
- 1999 – José Alejandro „Xanana“ Gusmão, bojovník za nezávislosť Východného Timoru.
- 2000 – ¡Basta Ya!, španielska nevládna organizácia mobilizujúca verejnosť proti terorizmu.
- 2001:
- Izzat Ghazzawi, palestínsky spisovateľ a profesor.
- Nurit Peled-Elhanan, izraelská vysokoškolská odborná asistentka, spisovateľka a bojovníčka proti okupácii Palestíny.
- Dom Zacarias Kamwenho, angolský arcibiskup a mierový aktivista.
- 2002 – Oswaldo José Payá Sardiñas, kubánsky vodca Kresťanského hnutia za oslobodenie, zasadzujúce sa za demokraciu na Kube
- 2003 – generálny tajomník OSN Kofi Annan a všetci zamestnanci Organizácie Spojených národov s osobitnou spomienkou na Sergia Vieiry De Melly a mnohých ďalších úradníkov OSN, ktorí pri výkone svojej služby v prospech svetového mieru prišli o život.
- 2004 – Bieloruská asociácia novinárov, organizácia , ktorá sa postavila proti útlaku médií diktátorom Alexandrom Lukašenkom.
- 2005:
- Ženy v bielom (Damas de Blanco), skupina manželiek a dcér kubánskych disidentov protestujúcich proti ich väzneniu, vznikla začiatkom roku 2004.
- Reportéri bez hraníc, medzinárodná organizácia bojujúca proti cenzúre a prenasledovaniu žurnalistov.
- Hauwa Ibrahim, nigérijská advokátka, ktorá bezplatne obhajuje ženy odsúdené k trestu smrti ukameňovaním a bojuje proti náboženskému fundamentalizmu.
- 2006 – Alexander Milinkievič, bieloruský politik.
- 2007 – Sálih Mahmúd Muhammad Usmán, sudánsky právnik pôsobiaci v oblasti ľudských práv.
- 2008 – Chu Ťia, čínsky disident.
- 2009 – ruské stredisko pre ľudské práva Memorial a traja hlavní aktivisti Oleg Orlov, Sergej Kovaljov a Ljudmila Alexejevová.
- 2010 – Guillermo Fariñas, kubánsky lekár a disident[1]
- 2011 – pätica aktivistov tzv. Arabskej jari:
- Muhammad Buazízí (in memoriam) – Tunisan, ktorého smrť samoupálením rozpútala vlnu protivládnych protestov
- Asmaa Mahfouz – egyptská prodemokratická aktivistka
- Ahmed al-Senussi – líbyjský prodemokratický aktivista
- Razan Zaitouneh – sýrska právnička v oblasti ľudských práv
- Ali Farzat – sýrsky politický karikaturista
- 2012 – iránsky aktivisti Nasrín Sotúdeová, obhajkyňa ľudských práv a Džafar Panahí, režisér
- 2013 – Malála Júsufzajová, pakistánska aktivistka
- 2014 – Denis Mukwege, konžský gynekológ a bojovník za ľudské práva
- 2015 – Ráif Badawí – saúdskoarabský bloger
- 2016 – Nadia Muradová a Lamíja Bašarová – preživšie genociídu jazídov.[2]
- 2017 – Venezuelská demokratická opozícia:
- Venezuelské národné zhromaždenie zastoupené Juliom Borgesom
- Politickí väzni: Leopoldo López, Antonio Ledezma, Daniel Ceballos, Yon Goicoechea, Lorent Saleh, Alfredo Ramos a Andrea Gonzálezová.[3]
- 2018 – Oleg Sencov, ukrajinský filmový režisér
- 2019 – Ilham Tohti, ujgurský právnik, odsúdený na doživotie[4]
- 2020 – Bieloruska demokratická opozícia vystupujúca po prezidentských voľbách v roku 2020 proti režimu Alexandra Lukašenka[5]
- 2021 – Alexej Navaľnyj, ruský opozičný politik[6][7]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Sacharovova cena 2010 pre Guillerma Fariñasa
- ↑ Sakharov prize: Yazidi women win EU freedom prize. BBC. Dostupné online.
- ↑ Sacharovovu cenu získala venezuelská opozice a tamní političtí vězni. ČT24. Dostupné online.
- ↑ Ilham Tohti je laureátem Sacharovovy ceny za svobodu myšlení. Zpravodajství EP, 2019-10-25. Dostupné online.
- ↑ Sacharovovu cenu dostala běloruská demokratická opozice. ČT24.cz, 2020-10-22. Dostupné online.
- ↑ Evropský parlament udělil Sacharovovu cenu za svobodu myšlení běloruské opozici. Aktuálně.cz. Dostupné online.
- ↑ Sacharovova cena má majitele. Evropský parlament ocenil Navalného. Seznam Zprávy. Dostupné online.
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sacharovova cena za svobodu myšlení na českej Wikipédii.