Nikol Pašinjan

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Nikol Pašinjan
Nikol Pašinjan
Nikol Pašinjan, podpis (z wikidata)
Súčasný predseda vlády Arménska
Momentálne v úrade
od 8. máj 2018
Predchodca Armen Sarkisjan
Biografické údaje
Narodenie1. jún 1975 (44 rokov)
Ijevan, Arménsko
Politická stranaImpeachment Union (do roku 2007)
Armenian National Congress (2008 – 2012)
Way Out Aliance (2016 – 2018)
Môj krok (2018 – súčasnosť)
Alma materJerevanská štátna univerzita
Profesiapolitik
Národnosťarménska
Rodina
Manželka
Anna Hakobyan
Deti4
Odkazy
Nikol Pašinjan na https://www.primeminister.am/en/pm-pashinyan վարչապետ.հայ
Spolupracuj na CommonsNikol Pašinjan
(multimediálne súbory)

Nikol Pašinjan (* 1. jún 1975, Ijevan, Arménsko) je od mája 2018 premiérom Arménska. Predtým pracoval ako novinár.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Začiatkom 90. rokov sa presťahoval do Jerevanu, kde začal štúdium žurnalistiky, školu však nedokončil. Koncom toho istého desaťročia však založil noviny Haykakan Zhamanak , ktoré sa neskôr stali najpredávanejšími v krajine.

V prezidentskej voľbe roku 2008 podporoval Levona Ter-Petrosjana, ktorého však porazil Serž Sarkisjan. Potom došlo k protestom, ku ktorým sa pridali násilnosti. Osem ľudí bolo zabitých. Pašinjan, po ktorom kvôli organizácii protestov pátrala polícia, sa od 2. marca preto skrýval.[1] Sám sa prihlásil polícii až v 1. júla 2009 po tom, čo bola vyhlásená amnestia. [2]

V máji 2012 bol Pašinjan zvolený do arménskeho parlamentu.

Premiérom Arménsko[upraviť | upraviť zdroj]

Pašinjan sa podieľal na organizácii protestov proti koncentrácii moci zo strany bývalého prezidenta a premiéra Sarkisjana tiež na jar 2018. Spolu s ďalšími opozičníkmi bol na jeden deň zatknutý.[3]

Keď Sarkisjan po šiestich dňoch vo funkcii predsedu vlády pod tlakom masových protestov rezignoval, stal sa kandidátom na premiéra Pašinjan. Dňa 1. mája 2018 ale ešte nebol zvolený. Stalo sa tak na druhý pokus, a to 8. mája 2018. Ak by zvolený nebol, znamenalo by to pre Arménsko predčasné voľby.[4]

Pašinjan považuje za svoje priority upevňovanie vzťahov s Európskou úniou a bezvízový režim s únijními štátmi. Nič nemenil na blízkych vzťahoch s Ruskom."Vojenské partnerstvo s Ruskom považujeme za dôležitý faktor zaisťujúci bezpečnosť," uviedol. Jeho cieľom bolo tiež uznanie Náhornej karabašskej republiky.[5]

Potom čo budovu parlamentu v Jerevane obkľúčilo tisíce ľudí, ktoré žiadali predčasné parlamentné voľby, Pašinjan 3. októbra 2018 odvolal šieštich ministrov.[6]1. novembra prezident Sarkisjan vypísal predčasné parlamentné voľby potom, čo ani na druhý krát nebol zvolený nový premiér.[7] Dňa 16. októbra 2018 na svoju funkciu rezignoval.[8] 9. decembra 2018 sa konali predčasné parlamentné voľby, ktoré vyhrala Pašinjanova strana Moj krok so ziskom 70,45% hlasov.[9]14. januára 2019 bol Pašinjan opätovne vymenovaný za predsedu vlády.[10]

Atentát[upraviť | upraviť zdroj]

V novembri 2004, kedy bol Pašinjan hlavným editorom denníku Hajkakan žamanak, vybuchlo v čase jeho obvyklého odchodu z práce jeho auto, zaparkované pred redakciou. Podľa Pašinjana za atentátom stál bohatý podnikateľ Gagik Carukjan, o ktorom noviny negatívne referovali.[11] Podľa polície však za výbuch mohla závada autobatérie.[12]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Pashinyan Found Guilty: Oppositionist activist convicted on 03/08 charges, sentenced to 7 years in jail [online]. armenianow.com, 2010-1-19, [cit. 2019-02-03]. Dostupné online. (anglicky)
  2. Nikol Pashinyan Turns Himself In [online]. hetq.am, 2009-7-1, [cit. 2019-02-03]. Dostupné online. (anglicky)
  3. MATULÍK, Rostislav. Neúnavnému potížistovi se povedl dokonalý úder, teď míří do křesla premiéra Arménie. Kdo je Nikol Pašinjan? [online]. iRozhlas.cz, 2018-5-8, [cit. 2019-02-03]. Dostupné online. (česky)
  4. Bouřící Arménie má nového premiéra, stal se jím vůdce protestů Pašinjan [online]. iDNES.cz, 2018-5-8, [cit. 2019-02-03]. Dostupné online. (česky)
  5. Hrozba hlubší krize zažehnána. Arménským premiérem se stal opoziční lídr Pašinjan [online]. ČT24, 2018-5-8, [cit. 2019-02-03]. Dostupné online. (česky)
  6. Arménsky premiér Nikol Pašinjan má v pláne podať demisiu [online]. TASR, 2018-10-03, [cit. 2019-02-03]. Dostupné online.
  7. Arméni rozhodli o složení parlamentu. S přehledem vyhrál blok premiéra Pašinjana [online]. denník.cz, 2018-12-10, [cit. 2019-02-03]. Dostupné online. (česky)
  8. ČTK. Arménsky premiér rezignoval, krajinu čakajú parlamentné voľby [online]. Pravda, 2018-10-16, [cit. 2019-02-03]. Dostupné online.
  9. Predčasné parlamentné voľby v Arménsku vyhral úradujúci proreformný premiér [online]. Hospodárske noviny, 2018-12-10, [cit. 2019-02-03]. Dostupné online.
  10. Predsedom vlády Arménska sa stal Nikol Pašinjan [online]. TASR, 2019-01-14, [cit. 2019-02-03]. Dostupné online.
  11. KHACHATRIAN, Ruzanna. Newspaper Editor’s Car Blown Up [online]. Armenia Liberty (RFE/RL), 2004-11-22, [cit. 2019-02-03]. Dostupné online. (anglicky)
  12. AVOYAN, Shakeh. Tycoon Denies Role In Journalist Car Bombing [online]. Armenia Liberty (RFE/RL), 2004-11-23, [cit. 2019-02-03]. Dostupné online. (anglicky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Nikol Pašinjan na českej Wikipédii.