Albert Bandura

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Albert Bandura
kanadsko-americký psychológ
Albert Bandura
Dielo
Známy vďakaTeória sebaúčinnosti
Teória sociálneho učenia
Experiment s bobo bábikou
Alma materUniversity of British Columbia
University of Iowa
Osobné informácie
Narodenie4. december 1925 (95 rokov)
Mundare, Alberta, Kanada
Odkazy
Spolupracuj na CommonsAlbert Bandura
(multimediálne súbory na commons)

Albert Bandura (* 4. december 1925, Mundare, Alberta, Kanada) je kanadský psychológ ukrajinsko-poľského pôvodu. Patrí k najvýznamnejším predstaviteľom behaviorizmu a kognitívnej psychológie. Je štvrtým najcitovanejším psychológom všetkých čias (po B. H. Skinnerovi, S. Freudovi a J. Piagetovi).[1] K roku 2007 bol štvrtým najcitovanejším autorom v humanitných a spoločenských vedách.[2] Najviac sa preslávil svojou teóriou sociálneho učenia a teóriou „sebaúčinnosti“. Známy a často citovaný je tiež jeho experiment s Bobo bábikou (tzv. Bobo doll experiment) z roku 1961. V súčasnosti je emeritným profesorom psychológie na Stanfordskej univerzite.

Rodina[upraviť | upraviť zdroj]

Albert je synom farmára ukrajinského pôvodu. Je najmladší zo šiestich potomkov a jediný chlapec z detí v rodine. Obaja jeho rodičia boli imigranti z východnej Európy. Otec z Krakova a jeho matka z Ukrajiny. Bandurov otec staval železničné koľaje pre zaoceánske cesty z Kanady. Jeho matka pracovala v lokálnom obchode so zmiešaným tovarom. Potom, čo rodina našetrila dostatok financií na zakúpenie nehnuteľnosti, sa začala venovať farmárstvu. V roku 1918 rodina utrpela veľkú stratu. Bandurova najmladšia sestra podľahla chrípkovej epidémii a zomrela. Bandurova matka sa preto rozhodla začať pomáhať v lokálnej nemocnici tým ľuďom, ktorých postihla rovnaká choroba.

Bandura stretol svoju manželku na golfovom ihrisku, kde sa okrem obvyklej zostavy objavili aj dve atraktívne ženy. Jedna z nich bola aj Virginia Varns. S tou sa potom v roku 1952 oženil a mali spolu dve dcéry. Mary, narodená v roku 1954, a Carol, narodenú o štyri roky neskôr.

Vzdelanie a kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Bandura vyštudoval základnú aj strednú školu v jedinej škole v celom mestečku Mundare. Škola nebola nijako veľká a chýbal v nej učiteľ, čo prinútilo Banduru k samoštúdiu. Vzdelával sa sám s veľkou iniciatívou, občas mu pri učení tiež pomáhal jeho otec, ktorý ovládal tri cudzie jazyky. Po maturite na strednej škole sa Bandura prihlásil na University of British Columbia vo Vancouveri. K jeho psychologickej kariére sa však dostal čisto náhodou, keď počas letných prázdnin pracoval v drevárskom závode a náhodou sa dostal do styku so študentmi medicíny. Keďže ráno museli všetci pracovať, študentom nezostalo nič iné, než sa škole venovať v popoludňajších hodinách. Bandura mal však veľa voľného času, a tak sa tiež začal zaujímať o medicínu. Jedného dňa, keď Bandura sedel v knižnici, všimol si, že niekto zabudol vrátiť katalóg, a tak si ho z dlhej chvíle prečítal. Ako sám povedal „Všimol som si kurz v odbore psychológie, ktorý by mi slúžil ako vynikajúci výplň voľného času. To podnietilo môj záujem a tak som našiel svoju kariéru“.[3]

Preto si neskôr na University of British Columbia Bandura zapísal predmet „Úvod do psychológie“. O tri roky neskôr, v roku 1949, svoje štúdium úspešne dokončil a získal zaň ocenenie.

Keď sa potom hlásil na ďalšie štúdia, bola mu odporučená University of Iowa. Táto univerzita bola považovaná za jednu z najlepších v odvetví psychológie. Bandura túto univerzitu úspešne dokončil v roku 1951 s magisterským titulom z klinickej psychológie a o rok neskôr už ako Ph.D.

V roku 1953 získal prácu ako profesor na Stanfordovej univerzite, kde sa venoval aj vlastnému výskumu na tému agresivita u adolescentov, presnejšie sa jednalo o agresivitu u chlapcov, ktorí pochádzali zo strednej vrstvy. Ďalej sa tiež zaoberal detskou schopnosťou samoregulácie a sebareflexie.

Dr. Bandura je veľmi široko publikovaný a získal mnoho titulov a ocenení po celom svete. Je vysoko uznávaný pre svoju prácu v teórii sociálneho učenia, s ktorou prišiel ako prvý, pričom teóriu sociálneho učenia opísal ako teóriu sociálno-kognitívneho učenia. Dr. Bandura pokračuje vo svojom výskume ľudského správania, emócií a myslenia. Tiež skúma vieru vo vlastné schopnosti (tzv. sebaúčinnosť) a stresové reakcie ľudí (napríklad na akej úrovni vnútorného kontrolného systému sa môžu ľudia oddeliť od zločinov, ktorých sa dopúšťajú).

Súčasný život[upraviť | upraviť zdroj]

Aj v jeho 90 rokoch sa Bandura stále zaoberá výskumom a učením na Standfordovej univerzite. K jeho koníčkom patrí napríklad cestovanie. Bandura sa tiež stal dedkom dvojčiat, ktorí sa volajú Timmy a Andy.

Práca[upraviť | upraviť zdroj]

Experiment s Bobo bábikou[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1961 vykonal Albert Bandura svoj najznámejší experiment týkajúci sa observačného učenia na deťoch - tzv. Bobo Doll Experiment. Experiment spočíval v tom, že do istej miestnosti zavrel Bandura ženu (s ktorou bol dohodnutý) spolu s Bobo bábikou, pričom úloha ženy bola bábiku fyzicky napádať, hádzať ju, udierať do nej a kričať pri tom agresívne slová. Z tohto všetkého bol nakrútený záznam. Malé deti zo škôlky, ktoré Bandura chcel použiť ako probandov, potom rozdelil na dve skupiny. Jednej skupine tento záznam ženy a bábiky pustil, druhej nie. Každé dieťa potom zaviedol do miestnosti, kde sa nachádzali rôzne hračky, avšak bolo im povedané, že tieto hračky sú určené "pre iné deti", a teda bolo im zakázané sa s nimi hrať. Tým Bandura vytvoril v dieťati frustráciu, ktorá ho viedla k tomu, že po istom čase išlo do ďalšej miestnosti, v ktorej boli hračky. Tentokrát tam už bola aj Bobo bábika z videa, a tiež niekoľko zbraní, ako napríklad kladivo. Ukázalo sa, že deti, ktoré video videli, sa na rozdiel od ostatných správali agresívne a napodobňovali presne to, čo im bolo na príklade dospelej ženy ukázané na zázname.

Tento experiment sa stal vďaka svojim výsledkom veľmi významný. Pomohol tak upozorniť na negatívne ovplyvňovanie detí prostredníctvom násilia v médiách a na ničivý dopad tyranskej výchovy.

Sociálno-kognitívna teória[upraviť | upraviť zdroj]

Sociálno-kognitívna teórie (SCT) začala v 60. rokoch ako výskum Alberta Banduru. Rozvoj SCT prebehol v roku 1986. Bandura predpokladá, že učenie prebieha v sociálnom kontexte s dynamickou interakciou medzi prostredím a správaním človeka. Unikátnym prvkom v sociálno-kognitívnej teórii je dôraz na spoločenský vplyv a jeho dopad na správanie človeka. Podľa tejto teórie sú základné faktory ovplyvňujúce psychiku človeka skúsenosti nadobudnuté z predchádzajúcich situácií. Tieto potom ovplyvňujú, či jedinec prejaví špecifické správanie alebo nie, a tiež dokážu objasniť dôvod, prečo sa jedinec správa práve tak, ako sa správa.

Teória sociálneho učenia[upraviť | upraviť zdroj]

Bandurova teória sociálneho učenia sa stala jednou z najvplyvnejších teórií učenia a vývoja. Táto teória stojí na tom, že človek sa učí primárne pozorovaním správania ostatných jedincov, čo je jav známy ako observačné učenie a vysvetľuje širokú škálu ľudského správania.[4]

Bandura určil 4 základné procesy, ktoré vedú k tomu, že sa človek niečo naučí. Každé učenie musí spĺňať všetky 4 charakteristiky.[5] Sú nimi:

  1. pozornosť - človek je schopný učenia len za predpokladu, že danej veci venuje pozornosť
  2. udržanie - dôležité je si odpozorované správanie zapamätať
  3. schopnosť reprodukcie - človek musí byť schopný zopakovať, imitovať to, čo videl
  4. motivácia - vôľa prejaviť naučené správanie

Táto schéma je univerzálne aplikovaná a dá sa použiť napríklad pri cvičení na hudobné nástroje alebo pri športe.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Haggbloom S.J. (2002). The 100 most eminent psychologists of the 20th century, Review of General Psychology, 6 (2). 139–152.
  2. http://www.timeshighereducation.co.uk/story.asp?storyCode=405956
  3. Pajares, F. "Albert Bandura Biographical Sketch." Albert Bandura Biographical Sketch. N.p., n.d. Web. 23 Apr. 2016.
  4. Bandura, A. (1962). Social learning through imitation. In M. R. Jones (Ed.), Nebraska Symposium on Motivation, 1962 (p. 211–274). Univer. Nebraska Press.
  5. Albert Bandura | Social Learning Theory | Simply Psychology [online]. www.simplypsychology.org, [cit. 2021-01-08]. Dostupné online.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Albert Bandura na českej Wikipédii.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]