Emócia

Emócie (city, pocity) sú psychologické procesy, zahŕňajúce subjektívne zážitky pohody a nepohody, spojené s fyziologickými zmenami (zmena rytmu srdca, zmena rýchlosti dýchania), motorickými prejavmi (mimika, gestikulácia), zmenami pohotovosti a sústredenia sa. Vyvolávajú a ovplyvňujú tak ďalšie psychologické procesy.

Emócie sú evolučne staršie, ako rozumové správanie, preto sú ich prejavy silnejšie a ťažšie ovplyvniteľné. Pomerne ľahko sa prenášajú na druhých ľudí (panika, plač na pohreboch, neutíšiteľný smiech a pod.). Silné emócie môžu poškodiť zdravie alebo spôsobiť smrť. Dlhodobé pôsobenie určitej emócie môže viesť k zmenám zdravotného stavu.

Vlastnosti emócií

subjektívnosť - na rovnaké situácie môžu rôzni jedinci reagovať rôznymi a rôzne intenzívnymi emóciami (napr. strach alebo hnev). Pokiaľ niekto reaguje výrazne odlišnými emóciami ako ostatní, spravidla k tomu dochádza z dôvodu intoxikácie (alkohol, drogy), poškodenia mozgu alebo duševnej choroby; pokiaľ sa u niekoho nedostavujú emócie, hovoríme o apatii, ľahostajnosti.
spontánnosť - sú spúšťané samovoľne, s nízkou možnosťou ich ovplyvnenia rozumom.
predmetnosť - vzťahujú sa ku konkrétnemu zážitku (tým sa líšia od nálady, ktorá je nezacielená).
aktuálnosť - emócie sa odohrávajú bezprostredne, okamžite.
polarita - emócie možno vymedziť na pozitívne a negatívne. Len niekedy sú nevyšpecifikované, ambivalentné (napr. príjemný strach)
vplyv na pamäť - emocionálne stavy majú vplyv na pamäťové procesy. Pokiaľ je nejaký údaj spojený s určitou emóciou (pozitívna i negatívna), jedinec si ho ľahko zapamätá. Veľmi silná emócia môže schopnosť zapamätávania naopak znížiť (hnev, zľaknutie sa).

Funkcie emócií

Pôvodný zmysel emócií je príprava jedinca k adekvátnej reakcii na konkrétny zážitok. Okrem toho vedú emócie ku vštiepeniu si zážitku. Napríklad strach má pripraviť na nebezpečenstvo a vtlačiť danú situáciu do pamäte ako nebezpečnú. Emócie vedú k vyhraneniu a hierarchizácii hodnôt, vytvoreniu schopnosti samoregulácie.

Rozdelenie emócií podľa charakteru

Emócie sa podľa evolučného veku dajú rozdeliť na základné a vyššie. Základné emócie sa vyskytujú nielen pri všetkých národnostiach a kultúrach, ale z veľkej časti aj pri vyšších živočíchoch. Následné konanie a mimika sú sčasti vrodené (smiech, plač). Presné vyhranenie základných emócií sa pri rôznych autorov odlišuje.

Primárne emócie

opovrhnutie - reakcia na prostredie či osobu
strach - reakcia na nebezpečenstvo
hnev - reakcia na prekážku alebo nepriateľa
radosť - reakcia na zisk alebo úspech
smútok - reakcia na stratu hodnoty alebo neúspech
dôvera - reakcia na priateľstvo alebo čestné správanie
znechutenie - reakcia na nepríjemnú vec alebo situáciu
očakávanie - reakcia na neznámu alebo neistú situáciu
prekvapenie - reakcia na nečakanú situáciu

Sekundárne emócie

intelektuálne - zamerané na prekonávanie prekážok a problémov
cit pre pravdu
zvedavosť
frustrácia z nepochopenia
morálne - vystupujú vo vzťahu k morálke spoločnosti

Citové vzťahy

Kombináciou určitých emócií sa vytvárajú zložitejšie väzby na ostatných jedincov, ktoré nazývame citové vzťahy. Sem patrí predovšetkým láska, priateľstvo, nenávisť, nepriateľstvo, závisť, pohŕdanie a opovrhnutie, odpor a štítivosť.

Pozri aj

Emocionálna inteligencia

Použitá literatúra

NAKONEČNÝ, Milan. Lidské emoce. Praha : Academia, 2000. ISBN 80-200-0763-6. (česky)

Iné projekty

Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Emócia
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Emócia

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Emoce na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).