Emocionálna inteligencia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Emocionálna inteligencia alebo emočná inteligencia je schopnosť identifikovať, hodnotiť a kontrolovať svoje vlastné emócie, emócie druhých aj skupiny. Meria sa prostredníctvom emocionálneho kvocientu (EQ).

Nie je zhodná s racionálnou inteligenciou (t.j. inteligenciou meranou prostredníctvom IQ). Podľa niektorých názorov úspech v živote človeka závisí tak na racionálnej, ako aj na emocionálnej inteligencii; bez emocionálnej inteligencie nie je intelekt schopný využívať celý svoj potenciál.

Myšlienku emocionálnej inteligencie ako prvý vyslovili Peter Salovey a John D. Mayer vo svojom článku „Emotional Intelligence“ v roku 1990. Salovey rozlišuje 5 hlavných oblasti emocionálnej inteligencie:[1]

  • Znalosť vlastných emócií. Sebauvedomenie – vedomé rozpoznávanie citu v okamihu jeho vzniku – je jedným zo základných kameňov emocionálnej inteligencie.
  • Zvládanie emócií. Nakladať so svojimi citmi tak, aby zodpovedali situácií je schopnosť, ktorá má základ v rozvinutom sebauvedomení.
  • Schopnosť motivovať sám seba. Zapojenie emócií do konania človeka je potrebné, lebo inak by nebol schopný sa dlhodobo sústrediť a stratil motiváciu.
  • Vnímavosť k emóciám iných ľudí. Empatia je základná „ľudská kvalita“. Tiež táto vlastnosť sa s rastúcim emocionálnym sebauvedomením prehlbuje.
  • Umenie medziľudských vzťahov. Či má človek uspokojivé medziľudské vzťahy, závisí do značnej miery na tom, či je schopný vcítiť sa do emócií ostatných a prispôsobiť tomu svoje konanie.

Je jedno z verejných tajomstiev psychológie, že podľa školského prospechu, podľa IQ alebo podľa výsledkov psychologických testov nie je možné navzdory popularite týchto hodnotení spoľahlivo predpovedať úspech v živote. IQ prispieva k faktorom určujúcich úspech v živote len 20 %. Zvyšných 80 % tvoria ďalšie vplyvy. Podľa niektorých štúdií má EQ niekoľkonásobne väčší vplyv na úspech ako IQ.[2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. GOLEMAN, Daniel. Emoční inteligence. Praha : Metafora, 2011. S. 47-48.
  2. GOLEMAN, Daniel. Emoční inteligence. Praha : Metafora, 2011. S. 39-40.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]