Kognitívna psychológia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Kognitívna psychológia alebo poznávacia psychológia je oblasť psychológie, ktorá sa zaoberá štúdiom vedomých a nevedomých poznávacích procesov ako je vnímanie, predstavivosť, myslenie, reč, pamäť a učenie. Tieto procesy sú základným predpokladom k orientácii a adaptácii vo svete. Kognitívna psychológia (tiež nazývaná Všeobecná psychológia) sa zaoberá takými psychologickými javmi, ktoré sa podieľajú na každodennom fungovaní človeka ako psychosociálnej bytosti. Pre náš život je významé vnímanie, bez ktorého by sme nemohli v našom prostredí prežiť ani deň, taktiež učenie, bez ktorého by sme nemohli zdokonalovať seba a meniť tak svet a v neposlednom rade i emócie, ktoré mnohokrát ovplyvňujú naše rozhodnutia a smerovanie.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Korene psychológie ako takej siahajú už do 5. a 4. storočia pred naším letopočtom. Filozofi ako Sokrates, Platón a Aristoteles formulovali základné otázky týkajúce sa duševného života ako napr. "Vnímajú ľudia realitu správne?", "Čo je to vedomie?", "Má človek možnosť slobodnej voľby?", "Nativizmus versus Empirizmus (dedičnosť vs. výchova)". Medzi základné otázky psychológie aj naďalej patrí polemika o vrodených a skúsenosťou získaných schopnostiach a vlastnostiach. Je za tým, akí sme, naša dedičnosť alebo výchova? Nativisti priniesli pohľad na človeka ako bytosť prichádzajúcu na tento svet so zdedenými či vrodenými vedomosťami, ktoré mu pomáhajú svet pochopiť. V 17.storočí Descartes podporil toto hľadisko príkladom, že niektoré pojmy (napr. Boh) sú vrodené. Empiristi naopak zastávajú názor, že pochopenie reality je proces, sprostredkovaný interakciou, skúsenosťou s okolím. Tento názor sa najviac spája s menom anglického filozofa Johna Lockeho, ktorý vo svojej Senzualistickej teórii popísal ľudskú dušu a myseľ pri narodení ako nepopísanú tabuľu (tabula rasa). Myšlienky a pocity človeka sa počas jeho života potom vytvárajú na základe zmyslovej skúsenosti (výrok : NIHIL EST IN INTELEKTU, QUOD NON FUERIT IN SENZU, čo znamená : Nič nie je v mysli, čo nebolo v zmysloch).

Počiatky vedeckej psychológie spadajú do roku 1879, kedy Wilhelm Wundt založil prvé psychologické laboratórium v Lipsku (Nemecko). Jeho výskumy uskutočňoval metódou introspekcie (pozorovanie vlastného správania) a zameral sa na skúmanie zmyslov, predovšetkým zraku, ďalej skúmal pozornosť, pamäť a emócie. Pre výskumné zameranie Wundtovej psychológie sa tento smer nazýva Experimentálna psychológia.

Predmet kognitívnej psychológie[upraviť | upraviť zdroj]

Predmetom kognitívnej psychológie sú psychologické javy ako pamäť, pozornosť, percepcia (vnímanie), predstavy, myslenie, emocionalita a motivácia.