Myslenie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Myslenie je významový proces (dianie, činnosť), ktorý spočíva v metamorfózach kognitívnych významových útvarov, najmä pojmoch.

Každé logické poznanie sa realizuje myslením. Myslenie je sprostredkovaný a zovšeobecnený odraz skutočnosti. Je to odraz podstatných vlastností príčinných vzťahov a zákonitých súvislostí v mozgu človeka. Myšlienku nemožno vnímať zmyslovými orgánmi. Myšlienka je z ontologického hľadiska materiálna a z gnozeologického ideálna. Prostredníctvom myslenia sa tvoria pojmy, súdy, úsudky. Sú to základné formy myšlienkových procesov.

  • Súd je taká forma myšlienky, ktorá prostredníctvom vzťahov medzi pojmami potvrdzuje alebo vyvracia niečo o niečom.
  • Usudzovanie je myšlienkový proces pri ktorom z dvoch alebo viacerých súdov sa vyvodzuje nový súd. Poznanie vychádza z pocitov a vnemov, prechádza k logickému mysleniu a tvorí tak jednotný proces.

Názory na myslenie[upraviť | upraviť zdroj]

Behaviorizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Myslenie v behaviorizme je proces riešenia problémov.

Hegel[upraviť | upraviť zdroj]

Myslenie je podľa Hegela bytie.

Husserl[upraviť | upraviť zdroj]

Myslenie podľa Husserla prebieha v určitých aktoch, ktoré vystupujú v súvislosti vyjadrujúcej reči.

Neumann[upraviť | upraviť zdroj]

Myslenie je podľa Neumanna proces spracúvania a využívania informácií.

Novalis[upraviť | upraviť zdroj]

Myslenie je podľa Novala sen cítenia, odumreté cítenie, našedivelý, matný život.

Piaget[upraviť | upraviť zdroj]

Myslenie je podľa Piageta špecifický proces, ktorý má vlastné zákonitosti. Na začiatku vývoja myslenia je činnosť. Tým, že dieťa operuje s vecami, objavuje ich vlastnosti a postupne reorganizuje svoje kognitívne schémy, aby dosiahlo rovnováhu medzi štrukturou svojich činností a týmito vlastnosťami vecí (akomodácia). Tým dieťa poznáva a interiorizuje funkčné vzťahy medzi sebou a vecami a neskôr medzi vecami a javmi samými. Myslenie zahrnuje do jedného celku väčší počet faktov, a tým dosahuje väčšiu objektívnosť než vnímanie. Myšlienkové štruktúry sa vratné. Až myslenie prináša o svete objektivne poznatky.

Platon[upraviť | upraviť zdroj]

Myslenie je podľa Platona vnútorné rozprávanie sa.

Gestalt[upraviť | upraviť zdroj]

Myslenie je podľa gestaltu uvedomovanie si vzťahov vzhľadom založeným na novom usporiadaní štruktúry vzťahov v danej problémovej situácii, keď primárny vhľad nevedie k cieľu, t. j. k riešeniu problémov. Reštrukturácia vzťahov sa opiera o funkčnú viazanosť prvkov problémovej situácie a o vytváranie štruktúr vo vnímaní. Základnou myšlienkovou operáciou je rozlišovanie.

Psychológia[upraviť | upraviť zdroj]

Myslenie je v psychológii súbor operácií tvorby obrazu skutočnosti v takých jej objektívnych vlastnostiach, súvislostiach a vzťahoch, do ktorých sa zahrnujú aj objekty nedostupné bezprostrednému zmyslovému vnímaniu. Zahrnuje proces analýzy, syntézy a odvodených myšlienkových operácií. Myslenie je sociálne podmienené a nerozlučne spojené s rečou. Myslenie rozdeľujú na vedomé myslenie a neuedomované myslenie.

Schopenhauer[upraviť | upraviť zdroj]

Myslenie je podľa Schopenhauera prejavenie sa vôle v mozgu človeka.

Woodworth, Schlosberg[upraviť | upraviť zdroj]

Myslenie sú podľa Woodwotha a Schlosberga prieskumy subjektu siahajúce za bezprostredne danú situáciu, pričom subjekt využíva pamäť a predtým vytvorené pojmy.

Václav Černík[upraviť | upraviť zdroj]

Myslenie je podľa Černíka systém operácií s ideálnym objektom. V pojmovom myslení sa operácie s mysleným objektom viažu na jazykové operácie, myslený objekt sa stáva kognitívnym obsahom jazykového znaku. Vzájomné vzťahy medzi poznatkami vyjadrenými v jazyku odrážajú nielen vzájomné vzťahy medzi predmetnými objektmi, ale aj špecifickosť jazyka ako nástroja informačného styku mysliacich subjektov.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.