Bitcoin

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Logo
Logo Bitcoinu
Blockchain

Bitcoin je nezávislá internetová open-source kryptomena, ktorou sa dá platiť prostredníctvom úplne decentralizovanej P2P siete. Jedinečnosť Bitcoinu je jeho úplná decentralizácia. Je zámerne navrhnutá tak, aby nikto, vrátane jej autorov, záujmových skupín alebo vlád, nevedel menu nijako umelo ovplyvňovať, falšovať, aby vôbec nebolo možné zhabať Bitcoin účty, kontrolovať tok peňazí alebo spôsobovať infláciu. V sieti neexistuje nijaký centrálny bod, ani nikto, kto by vedel o sieti rozhodovať. Bitcoin je deflačná mena. Celkové množstvo peňazí je konečné a je dopredu známe a jeho uvoľňovanie do obehu sa definuje iba matematickými zákonmi. V sieti prebiehajú platby za minimálne alebo nulové náklady.

Sieť funguje od roku 2009, keď ju opísal a vytvoril človek so pseudonymom Satoshi Nakamoto. Zrejme kvôli povahe projektu autor nikdy nezverejnil svoju skutočnú identitu a krátko po väčšom rozšírení Bitcoinu v roku 2010 sa odmlčal úplne. Dnes existuje na platby oficiálny softvérový klient, o ktorý sa starajú dobrovoľníci z celého sveta a niekoľko alternatívnych klientov.

Od roku 2011 sa o Bitcoine, ekonomike, možnostiach a dôsledkoch tejto meny usporiadavajú konferencie, a to v New Yorku, v Prahe a v Londýne.

V septembri 2012 vznikla Bitcoin Foundation starajúca sa o infraštruktúru Bitcoinu, vrátane hlavného klienta, sledovanie hrozieb, prípadne zlepšovanie protokolu, zabezpečovanie konferencií a propagovanie meny. Vzhľadom na decentralizovanú povahu siete, nemá nadácia nijaké mimoriadne právomoci. V sieti rozhodne vždy väčšina, bez ohľadu na Bitcoin Foundation.

Prudký rast ceny a varovanie pred bublinou[upraviť | upraviť zdroj]

Rast ceny za Bitcoin v roku 2011, 2013 a 2017[1]

Hodnota bitcoinu sa počas roka 2017 zvýšila z tisíc dolárov na takmer dvadsaťnásobok. Tento vývoj sprevádzalo varovanie pred bublinou, napríklad od nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu Josepha Stiglitza.[2]

No názory investorov sa rozchádzajú. Podľa českého ekonóma a správcu fondu Quant Aleša Michla kryptomena do portfólia patrí aj napriek výkyvom ich ceny. Investori by však podľa neho mali rátať s vysokou mierou rizika.[3] Toto varovanie zvýraznil následný prudký prepad kurzu bitcoinu na prelome januára a februára až na 7500 USD.[4] Prispel k nemu aj zákaz reklamy na kryptomeny na Facebooku[5] alebo obavy z regulovania.[6]

Regulácie[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2013 Nemecko bitcoin uznalo ako oficiálnu virtuálnu menu, zisky z transakcií sa dania štandardnou sadzbou dane z príjmu fyzickej osoby. Nedanené zisky je možné realizovať iba držaním bitcoinu dlhšie ako 1 kalendárny rok. Zdanené sú taktiež transakcie medzi bitcoinom a altcoinami, kde se hodnota transakcie prevádza na aktuálny kurz v eurách. Zdanená je aj ťažba bitcoinov, kedy ťažiar je oprávnený odpočítať všetky náklady na ťažbu bitcoinu, ako sú nákup zariadení či spotreba elektrickej energie.[7][8]

V decembri 2013 Čínska ľudová banka zakázala finančným inštitúciám používať bitcoin, zatiaľ čo jeho používanie verejnosti povolila.[9]

V novembri 2015 americká Komisia pre komoditné obchody (Commodity Futures Trading Commission, CFTC) oficiálne označila bitcoin za komoditu.[10] To tiež znamená, že sa prevádzkovatelia bitcoinových búrz museli registrovať a uskutočňovať svoje obchody pod dohľadom. Austrália už skôr prehlásila, že bitcoin je nehmotným aktívom, čím ho učinila zdaniteľným.[11]

Odborníci časom očakávajú regulácie zo strany ďalších štátov a bánk.[12] Obavy z prísnejšieho postupu štátov voči kryptomenám prispeli začiatkom roku 2018 k prepadu hodnoty bitcoinu a ďalších digitálnych aktív až o polovicu.[13]

Vývoj a riziká kryptomien sleduje tiež Európska centrálna banka. Jej šéf Mario Draghi ale začiatkom roka 2018 uviedol, že regulácia bitcoinu nie je záležitosťou tejto inštitúcie.[14]

V júli roku 2018 vstúpila v platnosť smernica ALM (Anti Money Laundering) Európskeho parlamentu. Podľa nej sú členské štáty EU povinné do 20. januára 2020 vytvoriť špecializované registre, do ktorých sa zaregistrujú všetky firmy, ktoré ponúkajú výmenu alebo ukladanie kryptomien.[15]

Ako získať Bitcoin[upraviť | upraviť zdroj]

Bitcoin možno získať (alebo predať) niekoľkými hlavnými spôsobmi:

  • Burzy:
    • medzi najväčšie svetové burzy patrí Bitfinex.com, Bitstamp.net, Coinmate.io, BTC-e.com
  • Bitcoinové zmenárne (slovenská www.bitcoinzmenaren.sk, alebo česká exchange.simplecoin.eu)
  • Bitcoin bankomaty (coinatmradar.com)
  • Priama zmena s niektorým užívateľom, ktorý je ochotný Bitcoin predať / kúpiť
    • LocalBitcoins.com (pre osobné stretnutie i online prevod)

Ťažba Bitcoinov[upraviť | upraviť zdroj]

Vydanie nových bitcoinov je decentralizované, nezávisí od žiadneho regulačného orgánu, objem vydania je vopred známy. K sume provízií z transakcií zahrnutých v nasledujúcom bloku sa pripočíta štandardná časť nových bitcoinov. Celkovú sumu ako odmenu dostane ten, kto pridal ďalší blok do databázy transakcií.[16]

Po vytvorení každých 210 000 blokov (približne raz za 4 roky) sa veľkosť odmeny s novými bitcoinmi naprogramuje na polovicu, to znamená, že táto hodnota je klesajúcou geometrickou postupnosťou (veľkosť odmeny je 50 → 25 → 12,5 →…).[17] Celková emisia bitcoinov je obmedzená, pretože je súčtom členov klesajúcej geometrickej postupnosti a nepresiahne 21 miliónov.[18] V máji 2014 bolo v obehu 12,7 milióna bitcoinov, v júli 2021 ich bolo v obehu 18,77 milióna.[19]

V prvých verziách klientskeho programu bolo tlačidlo „generovať nové bitcoiny“.[20]

Od roku 2013 sa ťažba bez špecializovaných procesorov (na grafických kartách alebo centrálnej procesorovej jednotke) stala nerentabilnou: náklady na spotrebovanú elektrickú energiu prekročili priemerný výsledok.[21] Výkonný hardvér, na ktorom sa ťažba prevádzkuje, má pomerne veľkú spotrebu (predtým procesory a grafické karty, v súčasnosti špeciálne programovateľné obvody). Ťažiť Bitcoin sa podľa prepočtov analytikov oplatí zhruba od kurzu šiestich tisícov dolárov za jednu virtuálnu mincu.[22]

V roku 2017 sa služba cloudovej ťažby objavila pomocou prenajatej energie.[23] Údržbu zariadenia, konfiguráciu a pripojenie k internetu vykonáva spoločnosť poskytujúca túto službu. Vo väčšine prípadov si nájomca môže vybrať kryptomenu na ťažbu a banský fond, ku ktorému sa chce pripojiť.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Jak probíhaly cenové bubliny na Bitcoinu Kurzy.cz
  2. Nobel-winning economist Joseph Stiglitz warns of Bitcoin bubble. Salon, 2017-11-29. Dostupné online [cit. 2018-01-26]. (po anglicky)
  3. Bitcoin - do investičního portfolia patří - E15.cz. E15.cz. Dostupné online [cit. 2018-01-26].
  4. Bitcoin - kurz a jeho pád - E15.cz. E15.cz. Dostupné online [cit. 2018-02-05].
  5. KLUSKA, Vladislav. Facebook blokuje reklamy na vše, co souvisí s kryptoměnami. Bitcoin nevyjímaje.. Živě.cz. Dostupné online [cit. 2018-02-05]. (po česky)
  6. KHARPAL, Arjun. Over $100 billion wiped off global cryptocurrency market in 24 hours. CNBC, 2018-02-02. Dostupné online [cit. 2018-02-05].
  7. Kultura, lifestyle, moderní design a další [online]. E15.cz, [cit. 2020-10-25]. Dostupné online.
  8. BERGMANN, Christoph. BitcoinBlog.de - das Blog für Bitcoin und andere virtuelle Währungen [online]. 2014-01-06, [cit. 2020-10-25]. Dostupné online. (po nemecky)
  9. Baidu Stops Accepting Bitcoins After China Ban. Bloomberg.com, 2013-12-07. Dostupné online [cit. 2020-10-25]. (po anglicky)
  10. Bitcoin byl oficiálně označen za komoditu. Vrátí se jeho dřívější sláva? [online]. Investiční web, [cit. 2020-10-25]. Dostupné online. (po česky)
  11. DULOVIČ, Erik. Chodějovský, Jan (Ed.). PAŘÍŽ 1919. Mírová konference očima poradců československé a polské delegace. Praha: Nakladatelství Lidové noviny, 2017, 472 s. ISBN 9788074222702.. Historický časopis, 2020-02-05, roč. 67, čís. 2. Dostupné online [cit. 2020-10-25]. ISSN 2585-9099. DOI10.31577/histcaso.2019.67.2.10.
  12. George Selgin: Centrální banky pošlapaly veškeré zásady. Přišel čas digitálních měn? [online]. Investiční web, [cit. 2020-10-25]. Dostupné online. (po česky)
  13. Kryptoměny - hrozba regulace sráží kurz [online]. E15.cz, [cit. 2020-10-25]. Dostupné online.
  14. CANEPA, Francesco. ECB's Draghi says not his job to regulate Bitcoin. Reuters, 2018-02-13. Dostupné online [cit. 2020-10-25]. (po anglicky)
  15. ENGELMANNOVÁ, Nikola. Finex.cz [online]. 2019-08-09, [cit. 2020-10-25]. Dostupné online. (po česky)
  16. Bitcoin: A Peer-to-Peer Electronic Cash System [online]. bitcoin.org, [cit. 2021-08-16]. Dostupné online. (po anglicky)
  17. What is the Bitcoin Halving (Halvening)? [online]. buybitcoinworldwide.com, [cit. 2021-08-16]. Dostupné online. (po anglicky)
  18. Bitcoin vs Litecoin for 2021 [online]. comparebrokers.co, [cit. 2021-08-16]. Dostupné online. (po anglicky)
  19. Number of Bitcoins in circulation worldwide from October 2009 to August 15, 2021 [online]. statista.com, [cit. 2021-08-16]. Dostupné online. (po anglicky)
  20. Bitcoin currency value reaches record high of $147 before plunging down [online]. theguardian.com, [cit. 2021-08-16]. Dostupné online. (po anglicky)
  21. Bitcoin offers speedy currency, poses high risks [online]. purdueexponent.org, [cit. 2021-08-16]. Dostupné online. (po anglicky)
  22. Těžba bitcoinu značně ztrácí na výnosnosti - E15.cz. E15.cz. Dostupné online.
  23. How a cloud computing company is helping people mine for bitcoin [online]. cnbc.com, [cit. 2021-08-16]. Dostupné online. (po anglicky)
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bitcoin na českej Wikipédii.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bitcoin

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]