Edward Idris Cassidy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Edward Idris Cassidy
kardinál Svätej rímskej cirkvi
emeritný predseda Pápežskej rady pre napomáhanie jednoty kresťanov a Komisie pre náboženské vzťahy so židmi
Cassidy v roku 1984
Cassidy v roku 1984
Erb Edward Idris Cassidy
Fortitudo Mea Dominus
Funkcie a tituly
substitút Štátneho sekretariátu Svätej stolice
1988 - 1989
Predchodca Eduardo Martínez Somalo Giovanni Battista Re Nástupca
predseda Pápežskej rady pre napomáhanie jednoty kresťanov a Komisie pre náboženské vzťahy so židmi
1989-2001
Predchodca Johannes Willebrands Walter Kasper Nástupca
Predchádzajúce funkcie
apoštolský pronuncius v Číne 1970 – 1973, v Bangladéši 1973 – 1979, v Lesothu 1979, apoštolský delegát v Juhoafrickej republike 1979 – 1984, apoštolský pronuncius v Holandsku 1984 - 1988
Biografické údaje
Narodenie5. júl 1924 (95 rokov)
Sydney, Austrália
Svätenia
Kňaz
Kňazská vysviacka23. júl 1949 (25 rokov)
Sydney
Norman Thomas Gilroy
kardinál, arcibiskup Sydney
InkardináciaSydney
Biskup
Konsekrácia15. november 1970 (46 rokov)
Vatikán
SvätiteľJean-Marie Villot
kardinál, štátny sekretár Svätej stolice
SpolusvätiteliaGiovanni Benelli
arcibiskup, substitút Štátneho sekretariátu Svätej stolice
Matthew Beovich
arcibiskup Adelaide
Kardinál
Menovanie28. júna 1991
Stupeňkardinál diakon, od 2001 kardinál kňaz
Titulárny kostolSanta Maria in Via Lata
Odkazy
Edward Idris Cassidy na catholic-hierarchy.org angl.
Spolupracuj na Commons Edward Idris Cassidy

Edward Idris Cassidy (* 5. júl 1924, Sydney, Austrália) je austrálsky kardinál, emeritný predseda Pápežskej rady pre napomáhanie jednoty kresťanov a Komisie pre náboženské vzťahy so židmi.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa do rodiny s komplikovanými vzťahmi. Po narodení mladšieho brata jeho matka opustila otca a zverila ho starostlivosti starých rodičov. Najprv bol pokrstený ako anglikán, neskôr ho dala stará mama prekrstiť na katolíka. Po smrti starého otca prežívala rodina finančné problémy, preto nedokončil strednú školu a začal pracovať ako úradník. V roku 1943 bol na zásah arcibiskupa Sydney Gilroya prijatý do kňazského seminára. 23. júla 1949 ho Norman Thomas Gilroy, arcibiskup Sydney a kardinál vysvätil za kňaza. Po vysviacke požiadal o presunutie do diecézy Wagga Wagga, kde pastoračne pôsobil v malej farnosti Yenda. Miestny biskup ho v roku 1952 vyslal na štúdiá na Pápežskú lateránsku univerzitu v Ríme, kde získal o tri roky neskôr doktorát z kanonického práva. Popri tom od roku 1953 študoval na Pápežskej diplomatickej akadémii. Po ukončení štúdií vstúpil v roku 1955 do diplomatických služieb Svätej stolice. Ako diplomat začínal na pronunciatúre v Indii, kde pracoval ako atašé v rokoch 1955 – 1962. V rokoch 1962 – 1967 pracoval ako audítor na nunciatúre v Írsku. Do roku 1970 pracoval ako radca na nunciatúrach v Salvádore a v Argentíne.[1]

Arcibiskup a kardinál[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1970 ho pápež Pavol VI. vymenoval za titulárneho arcibiskupa Amanzie a apoštolského pronuncia v Čínskej republike (Taiwan). Biskupskú vysviacku mu v Ríme udelil štátny sekretár Vatikánu kardinál Jean-Marie Villot. Spolusvätiteľmi boli substitút Štátneho sekretariátu arcibiskup Giovanni Benelli a arcibiskup Adelaide Matthew Beovich. V roku 1973 bol menovaný za apoštolského pronuncia v Bangladéši, v roku 1979 za apoštolského delegáta v Lesothu a Juhoafrickej republike a napokon v roku 1984 za apoštolského pronuncia v Holandsku. 23. marca 1988 bol menovaný za substitúta Štátneho sekretariátu Svätej stolice. 12. decembra 1989 sa stal predsedom Pápežskej rady pre napomáhanie jednoty kresťanov.

Pápež Ján Pavol II. ho menoval za kardinála s titulárnym kostolom S. Maria in Via Lata 28. júna 1991.[2] Počas svojho pôsobenia v tejto funkcii zastupoval pápeža na mnohých podujatiach a bol jeho vyslancom pri mnohých príležitostiach, napr. ako legát v Ukrajine v roku 1996 alebo vyslanec pri oslavách tisícročia kresťanstva na Islande v roku 2000. V roku 1999 požiadal o uvoľnenie z úradu, čomu však pápež vyhovel až 3. marca 2001.[3]

Kardinál Cassidy sa nezúčastnil ako volič žiadneho konkláve.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. The Cardinals of the Holy Roman Church [online]. . Dostupné online. (anglicky)
  2. Cardinals Created by John Paul II. [online]. . Dostupné online. (anglicky)
  3. RINUNCE E NOMINE [online]. . Dostupné online. (taliansky)