Július Binder

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Július Binder
slovenský projektant, manažér a poslanec Národnej rady SR
Narodenie12. september 1931 (88 rokov)
Bernolákovo, Slovensko
Alma materSlovenská technická univerzita v Bratislave
Žilinská univerzita v Žiline

Dr. h. c. doc. Ing. Július Binder, CSc. (* 12. september 1931, Bernolákovo) je slovenský projektant, manažér a bývalý poslanec Národnej rady SR.

Na Fakulte inžinierskeho staviteľstva Slovenskej vysokej školy technickej (dnes Slovenská vysoká škola technická v Bratislave) vyštudoval odbor hydrotechnické stavby (ukončil r. 1955) a r. 1975 – 77 absolvoval postgraduálne štúdium životného prostredia s orientáciou na zdravotné vodohospodárske stavby.[1]

Dvadsať rokov pôsobil na Strednej priemyselnej škole stavebnej v Bratislave, odbor poľnohospodárskej meliorácie učil na Strednej poľnohospodárskej škole. V roku 1955 začal pracovať v Hydroprojekte Bratislava (neskôr Hydroconsult), kde pôsobil 36 rokov ako projektant, výrobný námestník a hlavný inžinier podniku. Od januára 1991 do konca januára 1998 bol riaditeľom štátneho podniku Vodohospodárskej výstavby Bratislava. Externe prednášal nielen na svojej alma mater, ale aj na zahraničných univerzitách a vedeckým spoločnostiam v Spojených štátoch amerických (USA), Kanade, Venezuele, Mexiku, Juhoafrickej republike (JAR), v Číne, Japonsku a takmer vo všetkých štátoch Európy. [2] [1]

a potom bol činný ako projektant a hlavný inžinier rôznych stavieb. (Spolu)projektoval elektrárne (Elektráreň Nováky IV a elektrárne na Váhu), systémy zásobovania vodou, čistiarne odpadových vôd v Petržalke a pre Slovnaft, ako aj rôzne ekologické stavby. Zúčastnil sa aj na projektovaní Gabčíkovskej priehrady.

Ako riaditeľ investorského štátneho podniku Vodo­hospodárska výstavba v Bratislave (od roku 1991) sa významne zaslúžil o realizáciu takzvanej alternatívy C a o dokončenie vodného diela Gab­číkovo – Čunovo. Presadenie a výstavba vodohos­podárskych diel Málinec, Turček, a Žilina sú do značnej miery aj jeho dielom. Podieľal sa na návrhoch a realizácii ďalších diel, ako je príprava vodného diela Wolfsthal – Bratislava a Li­povec, generelu úpravy rieky Nitry, vodného diela Ružín, čističky odpadových vôd v Slovnafte spojenej s ochranou podzemných vôd, dopravy popolovín a ich skládky v Elektrárni Vojany, splavneniu Moravy po Hodonín. Je autorom niekoľkých patentov a zlepšovacích návrhov.

Július Binder bol hlavným inžinierom projektu čistiarne odpadových vôd, hlavných kanalizačných zberačov a čerpacej stanice dažďových vôd z Petržalky.

Július Binder bol zvolený za poslanca NR SR vo volebnom období 1998 – 2002 za Hnutie za demokratické Slovensko. V roku 1998 bol neúspešným kandidátom na primátora Bratislavy za HZDS v komunálnych voľbách.[3]

Slovenskej kreditnej banke poskytol budovu patriacu v tom čase Vodohospodárskej výstavbe stojacu na Námestí SNP v Bratislave. Financoval výstavbu náboženskej stavby v Horskom parku v Bratislave.[chýba zdroj]

Autor diel Nahlas o Tichom potoku z druhej strany (1996), Rád odpovedám (1997), Prečo nemá Gabčíkovo Nagymaros (1998), Vodné dielo Slatinka a súvislosti s ním (2000) a i.[1]

Ocenenia[upraviť | upraviť kód]

  • Je držiteľom vyznamenania Za zásluhy o výstavbu.
  • V roku 1993 bol ocenený ako najlepší manažér Slovenska.
  • V roku 1994 mu Sloven­ská technická univerzita (STU) udelila titul Dr. h. c. Bolo to po prvýkrát, čo bol tento titul udelený absolventovi Stavebnej fakulty
  • V roku 1994 získal ocenenie Osobnosť roka.
  • V roku 1994 získal ocenenie Zlatý Biatec HN – klubu.
  • V roku 1995 bol v Madride ocenený za odbornú a spoločenskú angažovanosť Európ­skou cenou za kvalitu
  • V roku 1995 mu prezident Michal Kováč udelil štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy.
  • V roku 1996 dostal Zlatý dvoj­kríž ministra kultúry SR.
  • V roku 1997 habilitoval na Stavebnej fakulte Žilinskej univerzity a bol menovaný za docenta.
  • V roku 1997 získal ocenenie Prominent slovenskej ekonomiky.
  • V roku 1998 dostal Medailu Slovenskej komory stavebných inžinierov
  • V roku 1998 získal cenu Štefana Moy­sesa.
  • V roku 2004 ho pápež Ján Pavol II. menoval "Rytierom rádu sv. Gregora Veľkého", nejvyšším cirkevným vyznamenaním pre laika.
  • V roku 2010 bol uvedený do Siene slávy Slovenského zväzu kanoistiky na divokej vode.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b c Július Binder [online]. Bratislava : Literárne informačné centrum, [cit. 2020-08-05]. Dostupné online.
  2. Július Binder zohral významnú úlohu pri výstavbe Vodného diela Gabčíkovo [online]. vtedy.sk, [cit. 2020-08-05]. Dostupné online.
  3. sme.sk, 21.12.1998. Dostupné online.