Jozef Darmo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jozef Darmo
slovenský novinár, pedagóg
Narodenie7. október 1932
Libichava, Slovensko
Úmrtie22. december 2021 (89 rokov)
Bratislava, Slovensko

Doc. PhDr. Jozef Darmo, CSc. (* 7. október 1932, Libichava – † 22. december 2021, Bratislava)[1] bol slovenský novinár a pedagóg.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Do školy začal chodiť v rodnej obci (1939). Po meštianke v okresnom meste Bánovce nad Bebravou pokračoval v štúdiu na Obchodnej akadémii v Topoľčanoch. Patril k prvej generácii absolventov bratislavskej žurnalistiky na FF Univerzity Komenského v Bratislave. Bol riaditeľom Novinárskeho študijného ústavu (NŠÚ; 1961 – 1970) a zároveň aj šéfredaktorom odborného teoretického zborníka Otázky žurnalistiky (1961 – 1970). Roku 1970 ho odvolali z pozície riaditeľa NŠÚ a do roku 1976 nemohol publikovať. Vďaka intervencii ministra kultúry Miroslava Válka sa mohol zamestnať vo Výskumnom ústave kultúry, kde postupne mohol znova začať publikovať.

Od 1. januára 1990 sa vrátil na post riaditeľa Novinárskeho študijného ústavu (1990 – 1998) a šéfredaktora odborného teoretického zborníka Otázky žurnalistiky (1990 – 1998). Medzitým bol členom a predsedom Rady STV (1993 – 1994), neskôr aj ústredným riaditeľom Slovenskej televízie (1994 – 1996), členom Rady vlády pre masmediálnu politiku (1990 – 1998), predsedom Združenia slovenských novinárov (1992 – 1997). Od decembra 1994 do decembra 1996 bol ústredným riaditeľom Slovenskej televízie.[2] Do 31. mája 1996 bol riaditeľom Novinárskeho študijného ústavu. Bol aj predsedom Združenia slovenských novinárov. Proti jeho činnosti na čele STV protestoval Prezident SR Michal Kováč otvoreným listom Rade STV z 12. mája 1996.[chýba zdroj]

Od roku 2003 učil na Fakulte masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Pôsobil ako pedagóg na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove, kde na Katedre slovenského jazyka a literatúry prednášal mediálne štúdiá.

Politická činnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Bol spolusignatárom viacerých memoránd a výziev tzv. pronárodných síl. Výzvu k zodpovednosti pred voľbami 2006 a ďalšie. Bol jedným z iniciátorov platformy Slovenského syndikátu novinárov – „Za pravdivý obraz Slovenska“ a signatárom viacerých memoránd a výziev národne orientovaných síl, ako „Iniciatíva Za zvrchované Slovensko“ zo 16. septembra 1991. Bol jednou z osobností, ktoré pripravovali vznik novej Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave (1997), ako hlavný odborný garant bol spolutvorcom koncepcie jej Fakulty masmediálnej komunikácie. Roku 2003 ho zvolili za podpredsedu Politologického odboru Matice slovenskej. Bol členom Spolku slovenských spisovateľov.[3]

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Zvliekanie hadej kože (Stála konferencia Slovenskej inteligencie Slovakia Plus, Bratislava, 1994)
  • Slovenský zákon o štátnom jazyku v interpretácii „slovenskej“ tlače In: Pohľady do problematiky slovensko-maďarských vzťahov, Slavistický ústav Jána Stanislava SAV Brat. 2009

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Zomrel JOZEF DARMO, člen SSS :: Spolok slovenských spisovateľov [online]. www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk, [cit. 2022-02-04]. Dostupné online.
  2. JANČOVIČ, Ľuboš. Prehľad riaditeľov STV a SRo po novembri 1989 [online]. change, [cit. 2014-12-28]. Dostupné online.
  3. DARMO, Jozef (†) :: Spolok slovenských spisovateľov [online]. www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk, [cit. 2022-02-04]. Dostupné online.