Kirgizština

Kirgizština (кыргыз тили, قىرعىز تىلى)
Štáty	Kirgizsko, Čína, Kazachstan, Afganistan, Pakistan, Tadžikistan
Región	Stredná Ázia
Počet hovoriacich	3-5 000 000
Poradie	-
Klasifikácia	altajské jazyky turkické jazyky kyrpačské jazyky
Písmo	cyrilika, arabské písmo
Postavenie
Úradný jazyk	Kirgizsko
Regulátor	-
Jazykové kódy
ISO 639-1	ky
ISO 639-2	kir
ISO 639-3	kir
Wikipédia
Adresa	ky.wikipedia.org
Pomenovanie	Уикипедия, ачык энциклопедия
Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov
Jazykový portál

Kirgizština (-kodifikovaný tvar) alebo zriedkavo kyrgyzština (v latinke kyrgyzcha, kyrgyz tili, v cyrilike кыргызча, кыргыз тили, v arabskom písme قىرعىز تىلى, قىرعىزچا) je úradný jazyk Kirgizska. Je to turkický jazyk kypčackej vetvy, blízko príbuzný kazaštine a karakalpačtine. Po kirgizsky hovorí asi 3 až 5 miliónov ľudí v Kirgizsku, Číne, Afganistane, Tadžikistane a v ďalších krajinách.

Písmo

Kirgizština sa do roku 1928 písala upravenou verziou perzsko-arabského písma. Upravenou latinkou sa písala od roku 1928 do roku 1940, kedy bola z politických dôvodov povinne zavedená cyrilika pre všetky jazyky na území bývalého Sovietskeho zväzu (cieľom vládcov Sovietskeho zväzu bolo čo najviac obmedziť kontakty medzi turkickými národmi žijúcimi v južných republikách s tými, ktoré žili za hranicami ZSSR a zároveň tak obmedziť vplyv islamu v týchto republikách). Po nezávislosti Kirgizska v roku 1991 boli snahy opäť používať latinku, kvôli veľmi silnej rusifikácii, početným rusky hovoriacim komunitám a z politických dôvodov (dobré vzťahy s Ruskom) sa tieto snahy nerealizovali. Cyrilika sa preto oficiálne používa v Kirgizsku a v bývalých krajinách ZSSR, zatiaľ čo v Číne sa používaarabské písmo.

Cyrilika	Názov v kirgizštine	Arabské písmo	Transliterácia	Latinka (1928—1940)	IPA
А а	а	ا	A a	A a	/ɑ/
Б б	бе	ب	B b	B в	/b/, [w], [v]
В в	ве	ۋ	V v	V v	/v/
Г г	ге	گ ع*	G g	G g, Ƣ ƣ	/ɡ/ [ʁ]
Д д	де	د	D d	D d	/d/
Е е	e	ه	E e	E e	/je/, /e/
Ё ё	ё	يو	Yo yo	Yo yo	/jo/
Ж ж	же	ج	J j	Ç ç (Ƶ ƶ od roku 1938)	/dʒ/
З з	зе	ز	Z z	Z z	/z/
И и	и	ى	İ i	I i	/i/
Й й	ий	ي	Y y	J j	/j/
К к	кa	ك ق*	K k	K k, Q q	/k/, [q], [χ]
Л л	эл	ل	L l	L l	/l/
М м	эм	م	M m	M m	/m/
Н н	эн	ن	N n	N n	/n/
Ң ң	ың	ڭ	Ñ ñ	Ŋ ŋ	/ŋ/
О о	о	و	O o	O o	/o/
Ө ө	ө	ۅ	Ö ö	Ɵ ɵ	/ø/
П п	пe	پ	P p	P p	/p/
Р р	эр	ر	R r	R r	/r/
С с	эс	س	S s	S s	/s/
Т т	те	ت	T t	T t	/t/
У у	у	ۇ	U u	U u	/u/
Ү ү	ү	ۉ	Ü ü	Y y	/y/
Ф ф	эф	ف	F f	F f	/f/
Х х	ха	ح	H h	X x (H h do roku 1938)	/χ/ (=/k/)
Ц ц	це	تس	C c	Ts ts	/ʦ/
Ч ч	че	چ	Ç ç	C c	/tʃ/
Ш ш	ша	ش	Ş ş	Ş ş	/ʃ/
Щ щ	ща	-	Şç şç	Şc şc	/ʃtʃ/, /ʃː/
Ъ ъ	ажыратуу белгиси	-	-	-	(nemá fonetickú hodnotu, len v prevzatých slovách z ruštiny)
Ы ы	ы	ى	İ i	Ь ь	/ɯ/
Ь ь	ичкертүү белгиси	-	-	-	(nemá fonetickú hodnotu, len v prevzatých slovách z ruštiny)
Э э	э	ه	É é	E e	/e/
Ю ю	ю	يۋ	Yu yu	Yu yu	/ju/, /jy/
Я я	я	يا	Ya ya	Ya ya	/ja/, /jɑ/

• Písmeno К ك sa mení na ق ak sa pred ním alebo za ním nachádzajú zadné samohlásky (а, о, у, ы).
• Písmeno Г گ sa mení na ع ak sa pred ním alebo za ním nachádzajú zadné samohlásky (а, о, у, ы).

Vzorový text

Článok 1 Všeobecnej deklarácie ľudských práv v kirgizštine

Cyrilika	Arabské písmo	Latinka	Slovensky
Бардык адамдар өз беделинде жана укуктарында эркин жана тең укуктуу болуп жаралат. Алардын аң-сезими менен абийири бар жана бири-бирине бир туугандык мамиле кылууга тийиш.	باردىق ادامدار ۅز بەدەلىندە جانا ۇقۇقتارىندا ەركىن جانا تەڭ ۇقۇقتۇۇ بولۇپ جارالات.۔ الاردىن اڭ-سەزىمى مەنەن ابئيىرى بار جانا بئرى-بئرىنە بئر تۇۇعاندىق مامئلە قىلۇۇعا تئيىش.	Bardık adamdar öz bedelinde jana ukuktarında érkin jana teñ ukuktuu bolup jaralat. Alardın añ-sezimi menen abiyiri bar jana biri-birine bir tuugandık mamile kıluuga tiyiş.	Všetci ľudia sa rodia slobodní a sebe rovní, čo sa týka ich dôstojnosti a práv. Sú obdarení rozumom a majú navzájom konať v bratskom duchu.

Pozri aj

• Turkické jazyky

Zdroje

• Kirgizština na Ethnologue.