Chaladžština
| chaladžština | |
| Región | Irán |
|---|---|
| Klasifikácia | Turkické jazyky – oghuzské jazyky |
| Jazykové kódy | |
| ISO 639-3 | klj |
| Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov | |
Chaladžština je turkický jazyk, ktorým sa dnes hovorí v Iráne. Aj keď obsahuje veľa starých turkických prvkov, dnes je značne poperzštený.[1][2] V roku 1978 ním hovorilo 20 000 ľudí v 50 dedinách ležiacich na juhozápad od Teheránu.[3] Má asi 150 slov neznámeho pôvodu.
Chaladžština je potomkom starého turkického jazyka zvaného arghu.[4][5] Turkický lexikograf Mahmúd Kašgarí z 11. storočia bol prvou osobou, ktorá poskytla písomné ukážky chaladžštiny, ktoré sa zväčša zhodujú s dnešnou chaladžštinou.[2]
Gerhard Doerfer, ktorý chaladžštinu znovuobjavil, preukázal, že jazyk bol prvý, ktorý sa oddelil od vlastného bežného turkického jazyka.[4]
Zatriedenie[upraviť | upraviť zdroj]
Turkické jazyky sú jazykovou rodinou s najmenej 35 zdokumentovanými jazykmi, ktorými hovoria turkické národy.[6]
Hoci sa pôvodne predpokladalo, že úzko súvisí s azerbajdžanským jazykom, jazykovedné výskumy, najmä výskumy uskutočnené Doerferom, viedli k prehodnoteniu chaladžštiny na samostatnú ne-oguzskú vetvu turkického jazyka.[7] Dôkazom toho je zachovanie protikladu samohláskovej dĺžky z prototurčiny (PT),[8] na začiatku slova sa nachádzajúce *h a absencia hláskovej zmeny *d → y príznačnej pre oguzské jazyky.[9]
Zachovávajúci charakter chaladžštiny možno vidieť porovnaním rovnakých slov v rôznych turkických jazykoch; napríklad v chaladžštine sa „noha“ povie hadaq, zatiaľ čo príbuzné slovo v neďalekých oguzských jazykoch je ayaq (porovnaj po turecky ayak). Z dôvodu zachovania týchto starobylých prvkov sa niektorí vedci nazdávajú, že Chaladžovia sú potomkami Arghu-Turkov.[chýba zdroj]
Ethnologue a ISO pôvodne uvádzali severozápadný iránsky jazyk s názvom „chaladžština“, mal rovnaký počet hovoriacich ako turkický jazyk.[10] Khalajovia hovoria svojím turkickým jazykom a perzštinou a nie (domnelo) iránskym khalajským jazykom.[11][12]
Zemepisné rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]
Chaladžštinou sa hovorí hlavne v iránskej provincii Markazí. Doerfer uvádza počet hovoriacich okolo 17 000 v roku 1968 a 20 000 v roku 1978;[3] Ethnologue uvádza, že množstvo hovoriacich vzrástlo do roku 2000 na 42 107.[13]
Nárečia[upraviť | upraviť zdroj]
Hlavné nárečia chaladžštiny sú severné a južné. V rámci týchto nárečových zoskupení majú jednotlivé dediny a zoskupenia hovoriacich odlišné rečové vzory.
Výslovnosť[upraviť | upraviť zdroj]
Spoluhlásky[upraviť | upraviť zdroj]
| Perné | Ďasnové | Zadoďasnové | Mäkkopodnebné | Čapíkové | Hlasivkové | ||
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Záverové nosové | m | n | ŋ | ||||
| Záverové ústne/ polozáverové |
neznelé | p | t | t͡ʃ | k | q | |
| znelé | b | d | d͡ʒ | ɡ | ɢ | ||
| Trené | neznelé | f | s | ʃ | x | h | |
| znelé | v | z | ʒ | ɣ | |||
| Aproximanty | l | j | |||||
| R-ové | r | ||||||
Samohlásky[upraviť | upraviť zdroj]
| Predné | Stredné | Zadné | ||
|---|---|---|---|---|
| nezaokrúhlené | zaokrúhlené | |||
| Zatvorené | i [i] i [iː] | ü [y] üː [yː] | ï [ɨ] ïː [ɨː] | u [u] uː [uː] |
| Stredové | e [e] eː [eː] | ö [ø] öː [øː] | o [o] oː [oː] | |
| Otvorené | ä [æ] äː [æː] | a [a] aa [aː] | ||
Doerfer tvrdí, že chaladžština si zachovala tri samohláskové dĺžky postulované pre prototurkický jazyk: dlhé (napr. [qaːn] „krv“), polodlhé (napr. [baˑʃ] „hlava“) a krátke (napr. [hat] „kôň“) samohlásky[15][16]. Alexis Manaster Ramer však spochybňuje tak názor, podľa ktorého má chaladžština tri samohláskové dĺžky, ako názor, že prototurkický jazyk ich mal tiež.[17] Niektoré prototurkické samohlásky sa realizujú ako klesajúce dvojhlásky, ako v prípade [quo̯l] („ruka“).
Gramatika[upraviť | upraviť zdroj]
Tvaroslovie[upraviť | upraviť zdroj]
Podstatné mená[upraviť | upraviť zdroj]
Podstatné mená v chaladžštine sa môžu mať zakončenie množného čísla alebo privlastňovacie zakončenie. Chaladština má nasledujúce pády: genitív, akuzatív, datív, lokatív, ablatív, inštrumentál a ekvatív.
Pádové prípony sa menia podľa samohláskovej harmónie a podľa spoluhlások, za ktorými nasledujú. Pádové koncovky tiež interagujú s privlastňovacími príponami. Nižšie je uvedená tabuľka základných pádových koncoviek:
| Pád | Prípona |
|---|---|
| Nominatív | - |
| Datív | -A, -KA |
| Akuzatív | -I, -NI |
| Lokatív | -čA |
| Ablatív | -dA |
| Inštrumentál | -lAn, -lA, -nA |
| Ekvatív | -vāra |
Slovesá[upraviť | upraviť zdroj]
Slovesá v chaladžštine sa ohýbajú podľa slovesného rodu, času, vidu alebo negácie. Slovesá pozostávajú z dlhých reťazcov morfém v nasledujúcom zoradení:
- kmeň + rod + zápor + čas/vid + zhoda
Skladba[upraviť | upraviť zdroj]
Chaladžština využíva slovosled: podmet – predmet – sloveso. Prídavné mená predchádzajú podstatným.
Slovná zásoba[upraviť | upraviť zdroj]
Jadro slovnej zásoby je turkické, ale veľa slov bolo prevzatých z perzštiny. Do chaladžštiny sa dostali aj slová zo susedných turkických jazykov, najmä z azerbajdžtiny.
Čísla[upraviť | upraviť zdroj]
Čísla majú turkický tvar, ale niektorí hovoriaci nahrádzajú tvary pre „80“ a „90“ perzskými výrazmi:
- 1 – [biː]
- 2 – [æk.ki]
- 3 – [yʃ]
- 4 – [tœœɾt]
- 5 – [bieʃ]
- 6 – [al.ta]
- 7 – [jæt.ti]
- 8 – [sæk.kiz]
- 9 – [toq.quz]
- 10 – [uon]
- 20 – [ji.giɾ.mi]
- 30 – [hot.tuz]
- 40 – [qiɾq]
- 50 – [æl.li]
- 60 – [alt.miʃ]
- 70 – [yæt.miʃ]
- 80 – [saj.san] (turkicky), [haʃ.tad] (perzsky)
- 90 – [toqx.san] (turkicky), [na.vad] (perzsky)
- 100 – [jyːz]
- 1 000 – [min], [miŋk]
Príklady[upraviť | upraviť zdroj]
Výňatok z Doerfer & Tezcan 1994, prepis od Doerfera:[18]
| Preklad | IPA | V latinke |
|---|---|---|
| Raz mal Mullah Nasreddin syna. | biː ki.niː mol.laː nas.ɾæd.diː.niːn oɣ.lu vaːɾ-aɾ.ti | Bî kinî mollâ nasrəddînîn oğlu vâr-arti. |
| Povedal: „Ó, otče, chcem ženu.“ | hay.dɨ ki "æj baː.ba, mæŋ ki.ʃi ʃæj.jo.ɾum" | Haüdı ki "Əy bâba, mən kişi şəyyorum." |
| Povedal: „Drahý, máme kravu; vezmi túto kravu a predaj ju. Prídi so ziskom, kúpime ti manželku!“ | hay.dɨ ki "bɒː.ba bi.zym biː sɨ.ɣɨ.ɾɨ.myz vaːɾ, je.tip bo sɨ.ɣɨ.ɾɨ saː.tɨ, naɣd ʃæj.i puˑ.lĩn, jæk biz sæ̃ ki.ʃi al.duq" | Haüdı ki „Bâba bizüm bî sığırımüz vâr, yetip bo sığırı sâtı. Nağd əəyi pûlîn, yək biz sə̃ kişi alduq! “ |
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Knüppel 2009.
- ↑ a b ÖLMEZ, Mehmet. Halaçlar ve Halaçça. Çağdaş Türk Dili, February 1995, s. 15–22. Dostupné online [cit. 2020-03-18]. ISSN 1300-1345. (po turecky)
- ↑ a b Gerhard Doerfer, (1978), Khalaj and its relation to the other Turkic languages, p. 17-20
- ↑ a b Martine Robbeets, (2015), Diachrony of Verb Morphology: Japanese and the Transeurasian Languages, p. 8
- ↑ Lars Johanson, Éva Ágnes Csató Johanson, (1998), The Turkic Languages, p. 81
- ↑ Dybo 2006.
- ↑ Kıral 2000.
- ↑ Cheung & Aydemir 2015.
- ↑ Gerhard Doerfer, (1978), Khalaj and its relation to the other Turkic languages, p. 22
- ↑ Khalaj [online]. SIL International. Dostupné online. Archivované 2013-04-02 z originálu.
- ↑ Hammarström (2015) Ethnologue 16/17/18th editions: a comprehensive review: online appendices
- ↑ Request Number 2019-026 for Change to ISO 639-3 Language Code [online]. SIL International, 2019-03-12. Dostupné online.
- ↑ Khalaj language at Ethnologue (22nd ed., 2019)
- ↑ a b Shcherbak 1997.
- ↑ Doerfer 1971.
- ↑ Doerfer & Tezcan 1980.
- ↑ Manaster Ramer 1995.
- ↑ Doerfer & Tezcan 1994.
Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Khalaj language na anglickej Wikipédii.
Zdroje v anglickom jazyku[upraviť | upraviť zdroj]
- CHEUNG, Johnny; AYDEMIR, Hakan. Saint Petersburg : Kontrast, 2015. ISBN 9785438001256. Turco-Afghanica: On East Iranian *amarnā and Turkic alma, alïmla, almïla 'apple', s. 73–94. (ru, en)
- DOERFER, Gerhard. Khalaj Materials. Bloomington : Indiana University Publications, 1971. ISBN 9780877501503.
- KIRAL, Filiz. Evidentials: Turkic, Iranian and Neighbouring Languages. The Hague : Walter de Gruyter, 2000. ISBN 9783110805284. Reflections on –miš in Khalaj, s. 89–102.
- KNÜPPEL, Michael. ḴALAJ ii. Ḵalaji Language. [s.l.] : [s.n.], 2009. Dostupné online. S. 364–365.
- MANASTER RAMER, Alexis. Khalaj (and Turkic) vowel lengths revisited. Wiener Zeitschrift für die Kunde des Morgenlandes, 1995, s. 187–197.
Zdroje v inom ako anglickom jazyku[upraviť | upraviť zdroj]
- DOERFER, Gerhard; TEZCAN, Semih. Wörterbuch des Chaladsch ((Dialekt von Charrab)). [s.l.] : Akadémiai Kiadó, 1980. 231 s. ISBN 978-963-05-1842-0.
- DOERFER, Gerhard; TEZCAN, Semih. Folklore-Texte der Chaladsch. [s.l.] : Otto Harrassowitz Verlag, 1994. 398 s. ISBN 978-3-447-03484-5.
- Сравнительно-историческая грамматика тюркских языков: Пратюкский язык-основа. Картина мира пратюркского этноса по данным языка. [s.l.] : Изд-во "Наука", 1984. 928 s. Dostupné online. ISBN 978-5-02032710-8.
- Viktorii͡a Nikolaevna I͡Art͡seva. Языки мира (Тюркские языки). [s.l.] : [s.n.], 1997. 542 s. ISBN 978-5-85759-061-4.
Ďalšie čítanie[upraviť | upraviť zdroj]
- BOSWORTH, C. E.; DOERFER, G.. K̲h̲alad̲j̲. 2nd. vyd. [s.l.] : Brill, 2012. DOI:10.1163/1573-3912_islam_COM_0485
- DOERFER, Gerhard. Grammatik des Chaladsch. Wiesbaden : Harrassowitz, 1988. ISBN 9783447028653.
- JOHANSON, Lars; CSATÓ, Éva Ágnes. The Turkic Languages. London : Routledge, 1998. ISBN 9780415082006.
- KABAK, Barış. Acquiring phonology is not acquiring inventories but contrasts: The loss of Turkic and Korean primary long vowels. [s.l.] : [s.n.], 2004. DOI:10.1515/lity.2004.8.3.351 S. 351–368.
- MINORSKY, V.. The Turkish Dialect of the Khalaj. [s.l.] : [s.n.], 1940. DOI:10.1017/S0041977X00087607 S. 417–437.
- MINORSKY, V.. The Turkish Dialect of the Khalaj. [s.l.] : [s.n.], 1940. DOI:10.1017/S0041977X00087607 S. 417–437.