Chaladžština

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
chaladžština
RegiónIrán
KlasifikáciaTurkické jazyky – oghuzské jazyky
Jazykové kódy
ISO 639-3klj
Pozri aj: JazykZoznam jazykov

Chaladžština je turkický jazyk, ktorým sa dnes hovorí v Iráne. Aj keď obsahuje veľa starých turkických prvkov, dnes je značne poperzštený.[1][2] V roku 1978 ním hovorilo 20 000 ľudí v 50 dedinách ležiacich na juhozápad od Teheránu.[3] Má asi 150 slov neznámeho pôvodu.

Chaladžština je potomkom starého turkického jazyka zvaného arghu.[4][5] Turkický lexikograf Mahmúd Kašgarí z 11. storočia bol prvou osobou, ktorá poskytla písomné ukážky chaladžštiny, ktoré sa zväčša zhodujú s dnešnou chaladžštinou.[2]

Gerhard Doerfer, ktorý chaladžštinu znovuobjavil, preukázal, že jazyk bol prvý, ktorý sa oddelil od vlastného bežného turkického jazyka.[4]

Zatriedenie[upraviť | upraviť zdroj]

Turkické jazykyjazykovou rodinou s najmenej 35 zdokumentovanými jazykmi, ktorými hovoria turkické národy.[6]

Hoci sa pôvodne predpokladalo, že úzko súvisí s azerbajdžanským jazykom, jazykovedné výskumy, najmä výskumy uskutočnené Doerferom, viedli k prehodnoteniu chaladžštiny na samostatnú ne-oguzskú vetvu turkického jazyka.[7] Dôkazom toho je zachovanie protikladu samohláskovej dĺžky z prototurčiny (PT),[8] na začiatku slova sa nachádzajúce *h a absencia hláskovej zmeny *dy príznačnej pre oguzské jazyky.[9]

Zachovávajúci charakter chaladžštiny možno vidieť porovnaním rovnakých slov v rôznych turkických jazykoch; napríklad v chaladžštine sa „noha“ povie hadaq, zatiaľ čo príbuzné slovo v neďalekých oguzských jazykoch je ayaq (porovnaj po turecky ayak). Z dôvodu zachovania týchto starobylých prvkov sa niektorí vedci nazdávajú, že Chaladžovia sú potomkami Arghu-Turkov.[chýba zdroj] 

Ethnologue a ISO pôvodne uvádzali severozápadný iránsky jazyk s názvom „chaladžština“, mal rovnaký počet hovoriacich ako turkický jazyk.[10] Khalajovia hovoria svojím turkickým jazykom a perzštinou a nie (domnelo) iránskym khalajským jazykom.[11][12]

Zemepisné rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Chaladžštinou sa hovorí hlavne v iránskej provincii Markazí. Doerfer uvádza počet hovoriacich okolo 17 000 v roku 1968 a 20 000 v roku 1978;[3] Ethnologue uvádza, že množstvo hovoriacich vzrástlo do roku 2000 na 42 107.[13]

Nárečia[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavné nárečia chaladžštiny sú severné a južné. V rámci týchto nárečových zoskupení majú jednotlivé dediny a zoskupenia hovoriacich odlišné rečové vzory.

Výslovnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Spoluhlásky[upraviť | upraviť zdroj]

Spoluhláskové fonémy[14]
Perné Ďasnové Zadoďasnové Mäkkopodnebné Čapíkové Hlasivkové
Záverové nosové m n ŋ
Záverové ústne/
polozáverové
neznelé p t t͡ʃ k q
znelé b d d͡ʒ ɡ ɢ
Trené neznelé f s ʃ x h
znelé v z ʒ ɣ
Aproximanty l j
R-ové r

Samohlásky[upraviť | upraviť zdroj]

Samohláskové fonémy[14]
Predné Stredné Zadné
nezaokrúhlené zaokrúhlené
Zatvorené i [i] i [iː] ü [y] üː [yː] ï [ɨ] ïː [ɨː] u [u][uː]
Stredové e [e][eː] ö [ø] öː [øː] o [o][oː]
Otvorené ä [æ] äː [æː] a [a] aa [aː]

Doerfer tvrdí, že chaladžština si zachovala tri samohláskové dĺžky postulované pre prototurkický jazyk: dlhé (napr. [qn] „krv“), polodlhé (napr. [bʃ] „hlava“) a krátke (napr. [hat] „kôň“) samohlásky[15][16]. Alexis Manaster Ramer však spochybňuje tak názor, podľa ktorého má chaladžština tri samohláskové dĺžky, ako názor, že prototurkický jazyk ich mal tiež.[17] Niektoré prototurkické samohlásky sa realizujú ako klesajúce dvojhlásky, ako v prípade [quo̯l] („ruka“).

Gramatika[upraviť | upraviť zdroj]

Tvaroslovie[upraviť | upraviť zdroj]

Podstatné mená[upraviť | upraviť zdroj]

Podstatné mená v chaladžštine sa môžu mať zakončenie množného čísla alebo privlastňovacie zakončenie. Chaladština má nasledujúce pády: genitív, akuzatív, datív, lokatív, ablatív, inštrumentál a ekvatív.

Pádové prípony sa menia podľa samohláskovej harmónie a podľa spoluhlások, za ktorými nasledujú. Pádové koncovky tiež interagujú s privlastňovacími príponami. Nižšie je uvedená tabuľka základných pádových koncoviek:

Pád Prípona
Nominatív -
Datív -A, -KA
Akuzatív -I, -NI
Lokatív -čA
Ablatív -dA
Inštrumentál -lAn, -lA, -nA
Ekvatív -vāra

Slovesá[upraviť | upraviť zdroj]

Slovesá v chaladžštine sa ohýbajú podľa slovesného rodu, času, vidu alebo negácie. Slovesá pozostávajú z dlhých reťazcov morfém v nasledujúcom zoradení:

kmeň + rod + zápor + čas/vid + zhoda

Skladba[upraviť | upraviť zdroj]

Chaladžština využíva slovosled: podmet – predmet – sloveso. Prídavné mená predchádzajú podstatným.

Slovná zásoba[upraviť | upraviť zdroj]

Jadro slovnej zásoby je turkické, ale veľa slov bolo prevzatých z perzštiny. Do chaladžštiny sa dostali aj slová zo susedných turkických jazykov, najmä z azerbajdžtiny.

Čísla[upraviť | upraviť zdroj]

Čísla majú turkický tvar, ale niektorí hovoriaci nahrádzajú tvary pre „80“ a „90“ perzskými výrazmi:

  • 1 – [biː]
  • 2 – [æk.ki]
  • 3 – [yʃ]
  • 4 – [tœœɾt]
  • 5 – [bieʃ]
  • 6 – [al.ta]
  • 7 – [jæt.ti]
  • 8 – [sæk.kiz]
  • 9 – [toq.quz]
  • 10 – [uon]
  • 20 – [ji.giɾ.mi]
  • 30 – [hot.tuz]
  • 40 – [qiɾq]
  • 50 – [æl.li]
  • 60 – [alt.miʃ]
  • 70 – [yæt.miʃ]
  • 80 – [saj.san] (turkicky), [haʃ.tad] (perzsky)
  • 90 – [toqx.san] (turkicky), [na.vad] (perzsky)
  • 100 – [jyːz]
  • 1 000 – [min], [miŋk]

Príklady[upraviť | upraviť zdroj]

Výňatok z Doerfer & Tezcan 1994, prepis od Doerfera:[18]

Preklad IPA V latinke
Raz mal Mullah Nasreddin syna. biː ki.niː mol.laː nas.ɾæd.diː.niːn oɣ.lu vaːɾ-aɾ.ti Bî kinî mollâ nasrəddînîn oğlu vâr-arti.
Povedal: „Ó, otče, chcem ženu.“ hay.dɨ ki "æj baː.ba, mæŋ ki.ʃi ʃæj.jo.ɾum" Haüdı ki "Əy bâba, mən kişi şəyyorum."
Povedal: „Drahý, máme kravu; vezmi túto kravu a predaj ju. Prídi so ziskom, kúpime ti manželku!“ hay.dɨ ki "bɒː.ba bi.zym biː sɨ.ɣɨ.ɾɨ.myz vaːɾ, je.tip bo sɨ.ɣɨ.ɾɨ saː.tɨ, naɣd ʃæj.i puˑ.lĩn, jæk biz sæ̃ ki.ʃi al.duq" Haüdı ki „Bâba bizüm bî sığırımüz vâr, yetip bo sığırı sâtı. Nağd əəyi pûlîn, yək biz sə̃ kişi alduq! “

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Knüppel 2009.
  2. a b ÖLMEZ, Mehmet. Halaçlar ve Halaçça. Çağdaş Türk Dili, February 1995, s. 15–22. Dostupné online [cit. 2020-03-18]. ISSN 1300-1345. (po turecky)
  3. a b Gerhard Doerfer, (1978), Khalaj and its relation to the other Turkic languages, p. 17-20
  4. a b Martine Robbeets, (2015), Diachrony of Verb Morphology: Japanese and the Transeurasian Languages, p. 8
  5. Lars Johanson, Éva Ágnes Csató Johanson, (1998), The Turkic Languages, p. 81
  6. Dybo 2006.
  7. Kıral 2000.
  8. Cheung & Aydemir 2015.
  9. Gerhard Doerfer, (1978), Khalaj and its relation to the other Turkic languages, p. 22
  10. Khalaj [online]. SIL International. Dostupné online.
  11. Hammarström (2015) Ethnologue 16/17/18th editions: a comprehensive review: online appendices
  12. Request Number 2019-026 for Change to ISO 639-3 Language Code [online]. SIL International, 2019-03-12. Dostupné online.
  13. Khalaj language at Ethnologue (22nd ed., 2019)
  14. a b Shcherbak 1997.
  15. Doerfer 1971.
  16. Doerfer & Tezcan 1980.
  17. Manaster Ramer 1995.
  18. Doerfer & Tezcan 1994.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Khalaj language na anglickej Wikipédii.

Zdroje v anglickom jazyku[upraviť | upraviť zdroj]

  • CHEUNG, Johnny; AYDEMIR, Hakan. Saint Petersburg : Kontrast, 2015. ISBN 9785438001256. Turco-Afghanica: On East Iranian *amarnā and Turkic alma, alïmla, almïla 'apple', s. 73–94. (ru, en)
  • DOERFER, Gerhard. Khalaj Materials. Bloomington : Indiana University Publications, 1971. ISBN 9780877501503.
  • KIRAL, Filiz. Evidentials: Turkic, Iranian and Neighbouring Languages. The Hague : Walter de Gruyter, 2000. ISBN 9783110805284. Reflections on –miš in Khalaj, s. 89–102.
  • KNÜPPEL, Michael. ḴALAJ ii. Ḵalaji Language. [s.l.] : [s.n.], 2009. Dostupné online. S. 364–365.
  • MANASTER RAMER, Alexis. Khalaj (and Turkic) vowel lengths revisited. Wiener Zeitschrift für die Kunde des Morgenlandes, 1995, s. 187–197.

Zdroje v inom ako anglickom jazyku[upraviť | upraviť zdroj]

  • DOERFER, Gerhard; TEZCAN, Semih. Wörterbuch des Chaladsch ((Dialekt von Charrab)). [s.l.] : Akadémiai Kiadó, 1980. 231 s. ISBN 978-963-05-1842-0.
  • DOERFER, Gerhard; TEZCAN, Semih. Folklore-Texte der Chaladsch. [s.l.] : Otto Harrassowitz Verlag, 1994. 398 s. ISBN 978-3-447-03484-5.
  • Сравнительно-историческая грамматика тюркских языков: Пратюкский язык-основа. Картина мира пратюркского этноса по данным языка. [s.l.] : Изд-во "Наука", 1984. 928 s. Dostupné online. ISBN 978-5-02032710-8.
  • Viktorii͡a Nikolaevna I͡Art͡seva. Языки мира (Тюркские языки). [s.l.] : [s.n.], 1997. 542 s. ISBN 978-5-85759-061-4.

Ďalšie čítanie[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]