Jazyková rodina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Jazyková rodina je zoskupenie prvotne, čiže (fylo)geneticky, čiže svojim pôvodom, príbuzných jazykov.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Jazyková rodina je inými slovami súbor všetkých jazykov, ktoré pochádzajú z ich spoločného prajazyka. Tento prajazyk už dnes nemusí existovať, alebo byť známy, často ho však možno rekonštruovať (napr. praindoeurópsky jazyk).

Pojem sa v užšom zmysle používa len pre (všeobecne uznávané a "základné") „najvyššie“ takéto zoskupenia, pričom zoskupenia, z ktorých pozostávajú alebo do ktorých sú združené, majú potom iné označenie. Mnohí autori však pojem používajú aj pre rôzne úrovne zoskupení (napr. aj pre indoeurópske jazyky aj pre ich časť slovanské jazyky), takže v tomto zmysle pojem nemožno chápať prísne. Bežné názvy stupňov genetických zoskupení jazykov sú (zhora nadol):

  • makrofyla
  • fyla (nadrodina, makrorodina)
  • rodina
  • jazyková vetva (podrodina)
  • skupina
  • podskupina
  • komplex
  • jazyk
  • nárečie

Akýmsi „opakom“ jazykovej rodiny je jazykový zväz, čo je skupina druhotne, čiže v dôsledku svojej blízkej geografickej polohy, príbuzných jazykov. Napr. slovenčina patrí do stredoeurópskeho jazykového zväzu (spolu s nemčinou, češtinou a maďarčinou). U mnohých príbuzných jazykov je ťažko rozlíšiť, či ide o jazykovú rodinu alebo len jazykový zväz.

Aktuálne najbežnejšie delenie[upraviť | upraviť zdroj]

Nasleduje prehľad „základnej“ úrovne genetických jazykových zoskupení (spravidla označovaných ako jazykové rodiny, ak nie je uvedené inak), ako aj izolovaných jazykov (teda takých, ktoré nepatria do žiadnej vyššej genetickej skupiny) a neklasifikovaných jazykov. Prehľad pokrýva všetky známe jazyky (s výnimkou niekoľkých vymretých jazykov).

V prípade indiánskych jazykov a papuánskych jazykov, čo sú skupiny, ktoré takmer isto nemožno považovať za genetické zoskupenia (teda za jazykové rodiny), treba zoznamy vlastných jazykových rodín z dôvodu ich veľkého počtu a spornosti hľadať v príslušných článkoch.

Fylogenetické skupiny (jazykové rodiny)[upraviť | upraviť zdroj]

  • africké jazyky v užšom zmysle (t. j. jazyky Afriky iné ako semitsko-hamitské, austronézske či indoeurópske) – len kolektívne pomenovanie, nie rodina:
  • altajské jazyky – existencia rodiny je sporná, často považovaná len za jazykový zväz; niekedy zahŕňajú aj kórejčinu, japonské jazyky, ainčinu a niektoré iné jazyky; možno súčasť uralsko-altajských jazykov3, ojedinele považované za súčasť eurázijských jazykov1 alebo nostrických jazykov10:
  • andamanské jazyky (500) – slabo preskúmaná, ojedinele považované za súčasť tzv. indopacifických jazykov4- každopádne sú zrejme príbuzné s časťou papuánskych jazykov
  • austrálske jazyky (< 40 tis.; existencia tejto rodiny je najnovšie podľa R.M.W. Dixona 2002 nedokázateľná) – najväčšia sem patriaca skupina/rodina sú pama-nyungské jazyky
  • austroázijské jazyky (95 mil.) – ojedinele považované za príbuzné s austronézskymi jazykmi (austrické jazyky6)
  • austronézske jazyky (296 mil.) – starší názov malajsko-polynézske jazyky sa dnes používa len pre časť týchto jazykov; niekedy považované za príbuzné a thajskými jazykmi alebo japonskými jazykmi, ojedinele s indoeurópskymi alebo s austroázijskými jazykmi (austrické jazyky6)
  • drávidské jazyky (220 mil) – možno príbuzné s uralskými jazykmi ; a/alebo s elamčinou (tzv. elamo-drávidské jazyky)
  • churritsko-urartské jazyky – slabo preskúmaná, vymretá, patrí sem len churritčina a urartčina; ojedinele považované za súčasť kaukazských jazykov alebo alarodských jazykov7
  • indiánske jazyky – len kolektívne pomenovanie pre početné jazykové rodiny, nie jazyková rodina v pravom slova zmysle; vnútorné členenie maximálne sporné; pre veľký počet sem patriacich rodín je ich zoznam uvedený pod severoamerické indiánske jazyky, mezoamerické indiánske jazyky a juhoamerické indiánske jazyky (čo sú takisto kolektívne pomenovania); pozri aj amerindiánske jazyky
  • indoeurópske jazyky (=zast. indogermánske jazyky) (2.650 mil) – ojedinele považované za súčasť tzv. eurázijských jazykov1 alebo nostrických jazykov 10 alebo indouralských jazykov 9 alebo za príbuzné austronézskych jazykov
  • japonské jazyky (japonsko-rjúkjuské jazyky) (126 mil.) – možno príbuzné s altajskými jazykmi, alebo prípadne s austronézskymi jazykmi; ojedinele považovaná za súčasť eurázijských jazykov1:
    • japončina (resp. japonské jazyky v užšom zmysle)
    • rjúkjuština (resp. rjúkjúske jazyky) – často považovaná/é za nárečie japončiny (a potom je japončina izolovaný jazyk)
  • kaukazské jazyky (6,26 mil) – existencia rodiny je čiastočne sporná:
  • miaosko-jaoské jazyky (6,3 mil) – slabo preskúmané
  • paleoázijské jazyky (=paleosibírske jazyky) – spravidla chápané len ako kolektívne pomenovanie; aj rozsah skupiny je pomerne sporný:
    • palaeoázijské jazyky v užšom zmysle:
      • čukotsko-kamčatské jazyky (=paleoázijské jazyky v najužšom zmysle) – ojedinele považované za súčasť eurázijských jazykov1 alebo uralsko-sibírskych jazykov8
      • nivština (=nivchčina, zast. giliacky jazyk) (388) – izolovaný jazyk, ojedinele považovaná za súčasť euroázijských jazykov1
      • jenisejské jazyky (616) – ojedinele považované za súčasť dene-kaukazských jazykov5
      • jukagirsko-čuvanské jazyky (604) – ojedinele považovaný za súčasť eurázijských jazykov1 alebo uralsko-sibírskych jazykov8
    • eskimácko-aleutské jazyky (<100 tis.) – ojedinele považované za súčasť euroázijských jazykov1 alebo uralsko-sibírskych jazykov8
    • ainčina (40) – často považovaná za izolovaný jazyk alebo skupinu jazykov, ojedinele považovaná za príbuznú a altajskými jazykmi alebo za súčasť euroázijských jazykov1:
  • papuánske jazyky – existencia skupiny je sporná, takisto jej vnútorné členenie; ojedinele považované za súčasť tzv. indo-pacifických jazykov4
  • semitsko-hamitské jazyky (=afroázijské jazyky) (347 mil)
  • sinotibetské jazyky (=sino-tibetské jazyky, zast. čínsko-tibetské jazyky) (1.300 mil) – ojedinele považované za súčasť dene-kaukazských jazykov5
  • tasmánske jazyky – vymreté; možno súčasť austrálskych jazykov, ojedinele považované za súčasť tzv. indopacifických jazykov4
  • thajské jazyky v širšom zmysle (=thajsko-kadajské jazyky, tai-kadai) (83 mil) –niekedy zaraďované do sinotibetských jazykov, alebo do/ako príbuzné s austroázijskými jazykmi, alebo ojedinele považované za príbuzné s austronézskymi jazykmi
  • tyrrhenské jazyky(=egejské jazyky) – vymreté, hypotetická skupina, pozri dole
  • uralské jazyky (24 mil) – možno súčasť uralsko-altajských jazykov3, ojedinele považované za súčasť euroázijských jazykov1 alebo nostrických jazykov 10 alebo uralsko-sibírskych jazykov8 alebo indouralských jazykov9

Neklasifikované jazyky a izolované jazyky (izolované vzhľadom na vyššie uvedené rodiny)[upraviť | upraviť zdroj]

Európa a Ázia[upraviť | upraviť zdroj]

Mediteránne jazyky[upraviť | upraviť zdroj]

Mediteránne jazyky (=stredozemské jazyky) je tradičný kolektívny názov pre neznáme neindoeurópske jazyky raného Stredomoria:

Ostatné[upraviť | upraviť zdroj]
  • aariya [-angl. pravopis] (India)
  • ainčina – pozri paleoázijské jazyky vyššie
  • andh (80 tis.) – India
  • baskičtina (670 tis.) – zároveň posledný živý zástupca tzv. mediteránnych jazykov (pozri dole); početné návrhy rôznych príbuzností
  • bhatola – India
  • buriština (=burušaski) (100 tis.)
  • elamčina – vymretý, možno príbuzný s drávidskými jazykmi (tzv. elamo-drávidské jazyky)
  • gutejčina – jazyk Gutejcov, vymretý
  • chak [-angl. pravopis] – Mjanmarsko
  • chatijčina (=chattijčina, chattčina, protochetitčina) – vymretý, ojedinele považovaný za súčasť kaukazských jazykov2
  • japončina – pozri japonské jazyky vyššie
  • kárčina – Anatólia oblasť Efezu, pred 1 stor. po Kr., vymretý, pravdepodobne indoeurópsky jazyk (chetitsko-luvijský)
  • kaskština – jazyk severovýchodnej Anatólie, 2 – 3. tis. pred Kr. okolo Kasku, vymretý
  • kassitčina – jazyk Kassitov, vymretý
  • kimerčina – jazyk Kimerov, vymretý, pravdepodobne indoeurópsky jazyk
  • kórejčina (78 mil) – možno príbuzná s altajskými jazykmi, ojedinele považovaná za súčasť euroázijských jazykov1 alebo čiastočne jazykov Pujo11
  • kusunda – vymretý, spravidla zaraďovaný medzi sinotibetské jazyky
  • majhvar (=manjhi, manjhia, majhwar) – India
  • malakhel – Afganistan; možno zhodný s órmurčinou
  • jazyk kultúry Mohendžo Daro a Harappa v údolí Indu – vymretý
  • mukha-dora – India; možno drávidský jazyk
  • ná-meo – Vietnam
  • nivština – pozri paleoázijské jazyky vyššie
  • pisidčina – Anatólia, pred 1. stor. po Kr.,vymretý, možno indoeurópsky jazyk (chetitsko-luvijský)
  • sidetčina – Anatólia, 3 – 2. stor. pred Kr.,vymretý, možno indoeurópsky jazyk (chetitsko-luvijský)
  • sumerčina – vymretý
  • warduji – Afganistan; asi západný dialekt farsí
  • wa-siang-chua (=waxianghua) – Čína

Afrika[upraviť | upraviť zdroj]

  • bung (=boung) – Kamerun, asi nigersko-konžský jazyk
  • ?Hõa – novo objavený jazyk
  • hwla (32 tis.) – novo objavený jazyk, asi nigersko-konžský jazyk
  • hadza – spravidla zaraďovaný medzi khoisanské jazyky
  • imeraguen – Mauritánia, novo objavený jazyk, asi semitský
  • kara – Stredoafrická republika (nie je zhodný s jazykom kara v Sudáne)
  • kujarge -Čad
  • laal – Čad, možno nigersko-konžský jazyk
  • lufu – Nigéria
  • luo – Kamerun, vymretý
  • mawa – Nigéria; nie je zhodný s jazykom mawa v Čade
  • meroejčina – jazyk sudánskej civilizácie asi 300 pred Kr.-100 po Kr.; vymretý, možno patrí do nílsko-saharských jazykov
  • nahalčina – spravidla zaraďovaný medzi austroázijské jazyky
  • oropom (=oworopom, oyoropom, oropoi) – vymretý, Uganda, Keňa
  • pré (=blé) – novo objavený jazyk, asi nigersko-konžské jazyky
  • rer bare (=rerebere, adona) – Etiópia, vymretý
  • sandawe – spravidla zaraďovaný medzi khoisanské jazyky
  • shabo (=mikeyir) [-anglický pravopis]– novo objavený jazyk, možno patrí do nílsko-saharských alebo do omotských jazykov
  • yauma – Angola
  • weyto – Etiópia, vymretý
  • yeni – Kamerun, vymretý

Amerika[upraviť | upraviť zdroj]

Izolované či neklasifikované jazyky Ameriky (sú izolované preto, lebo „indiánske jazyky“ nie sú ozajstná rodina) sú uvedené pod severoamerické indiánske jazyky, mezoamerické indiánske jazyky a juhoamerické indiánske jazyky ako jazyky izolované vo vzťahu k týmto skupinám.

Austrália a Oceánia[upraviť | upraviť zdroj]

Izolované či neklasifikované jazyky Austrálie existujú len, ak sa „austrálske jazyky“ resp. „papuánske jazyky“ nepovažujú za jazykové rodiny. Takéto jazyky sú uvedené ako jazyky izolované vo vzťahu k rodine austrálske jazyky resp. k rodine papuánske jazyky pod austrálske jazyky a papuánske jazyky

Iné[upraviť | upraviť zdroj]

Poznámky pod čiarou[upraviť | upraviť zdroj]

(1)eurázijské jazyky (návrh Greenberg 2000) = etruština + indoeurópske + uralské a jukagirské + altajské + kórejčina a japončina a ainčina + nivština + čukotsko-kamčatské jazyky +eskimácko-aleutské jazyky
(3)uralsko-altajské jazyky (dnes sporná „rodina“, zrejme skor jazykový zväz) = uralské + altajské
(4)indopacifické jazyky (návrh) = papuánske + andamanské + tasmánske
(5)dene-kaukazské jazyky (návrh) = sinotibetské + severokaukazské +jenisejské + na-dené (na dené je najväčšia rodina severamerických indiánskych jazykov)
(6)austrické jazyky (návrh) = austroázijské + austronézske
(7)alarodské jazyky (návrh) = churritsko-urartské + nachsko-dagestanské
(8) uralsko-sibírske jazyky (návrh) = uralské + jukagirské + čukotsko-kamčatské + eskimácko-aleutské (porov. euroázijské jazyky)
(9) indouralské jazyky (návrh) = indoeurópske + uralské
(10) nostrické jazyky (návrh) = indoeurópske + uralské + altajské (+ u niektorých autorov aj niektoré z nasledujúcich: semitsko-hamitské + drávidské + kartvelské + zriedka aj: sumerčina, elamčina, etruština, eskimácko-aleutské a i.) (porov. euroázijské jazyky)
(11) jazyky Pujo (návrh) = japonské jazyky + jazyky bývalých kórejských ríší Pujo (Buyeo, Puyŏ, Fuyu) + Kogurjo (Goguryeo) + Pekče (Baekje)

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]