Preskočiť na obsah

Argot

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Argot je druh slangu používaný príslušníkmi detskej, asociálnej (zlodeji, tuláci, narkomani) či remeselníckej (drotári) vrstvy spoločnosti s cieľom utajiť vyjadrované informácie pred ostatnými vrstvami.

Existujú aj širšie definície argotu:

  • druh slangu používaný príslušníkmi spoločensky izolovaných vrstiev (zlodejov, tulákov…).
  • nespisovné jazykové prostriedky, ktorých funkciou a cieľom je utajiť nimi vyjadrované informácie a ktoré sa používajú v uzavretej skupine ľudí.

Výraznou črtou argotu je emocionálno-expresívne zafarbenie a neustále zmeny, pretože ak sa niektoré slová používajú dlhšie, stratia príznak utajenosti. V modernej literatúre sa argot najskôr objavil v próze a dráme, neskôr v poézii.[1]

  • mariška - marihuana
  • bubáky - peniaze
  • zajac - utečenec z väzenia
  • blcha - stopa po injekčnej aplikácii drogy
  • fialová - tisíc korún

Výrazy, ktoré boli pôvodne súčasťou argotu, ale stali sa všeobecne známe a používané, prestávajú byť argotickými (napríklad bonznúť, prachy).

Slovenský výraz pre argot by mohol byť tajná reč.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Tibor žilka – Viliam Obert - Maria Ivanová: Teória literatúry pre gymnázia a stredné školy, Bratislava 1996, 29. s, ISBN 80-85452-52-9