Hroch obojživelný

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
hroch obojživelný
Hippo pod edit.jpg
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Hippopotamus amphibius
Linnaeus, 1758
Hippo distribution.gif
Rozšírenie – zelená súčasné rozšírenie, červená miesta vyhubenia.
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Hroch obojživelný[1] (staršie názvy: hroch obyčajný[2], vodný kôň[2][3], zastarano: nílsky kôň[3], riečny kôň[4], morský kôň[3], hippopotamus[5] ; lat. Hippopotamus amphibius) je veľký, vodný a pre človeka nebezpečný bylinožravý cicavec z čeľade hrochovitých. Rodové meno tohto druhu, hippopotamus, pochádza zo starogréckeho slova ἱπποπόταμος, ktoré vo voľnom preklade znamená riečny kôň.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Vzhľad[upraviť | upraviť zdroj]

Hroch obojživelný dorastá do dĺžky 2,8 až 5 metrov, pričom jeho chvost meria od 35 do 60 cm. Hroch je veľký 1,3 až 1,7 m v kohútiku a váži 1 – 4,5 tony. Dĺžka jedného zubu hrocha môže byť až 1 m. Tento druh má sivé sfarbenie tela.

Vonkajšia stavba tela[upraviť | upraviť zdroj]

Hroch obojživelný má dlhé zavalité telo s robustnou hlavou a malými končatinami. Hlava je obrovská s veľkým nosom a veľkými ústami. Oči s ušami sú malé. V ústach sú vpredu na čeľusti a sánke dva dlhé špicáky s troška menšími, ale taktiež veľkými dvoma zubmi. Na čeľusti a sánke má aj menšie zúbky a dlhý ružový jazyk. Hroch obojživelný dokáže otvoriť čeľuste a sánku do takej veľkosti, že by mohol prekusnúť aj čln, na jeden hryz. Má veľký, ohybný krk. Na malých, stĺpcovitých končatinách má 4 prsty.

Hrošia koža[upraviť | upraviť zdroj]

Hroch obojživelný má veľmi ovísajúcu, hrubú kožu. Jeho koža je veľmi citlivá na slnečné žiarenie, preto vylučuje červený mazľavý sliz, ktorý pohlcuje UV žiarenie a zároveň zabraňuje bakteriálnej infekcii. Vďaka červenej farbe slizu sa povráva, že hrochy potia krv. Po vysušení dosiahne hrošia koža extrémnej tvrdosti, preto sa kedysi používala aj na brúsenie diamantov.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. LUPTÁK, Peter. Slovenské mená cicavcov sveta. [1. vyd.] Bojnice : Zoologická záhrada, 2003. 218 s. ISBN 80-969059-9-6.
  2. a b hroch. In: Slovník slovenského jazyka. Ed. Štefan Peciar. 1. vyd. Diel I a – k. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1959. 815 s. Dostupné online. S. 529.
  3. a b c kôň. In: Historický slovník slovenského jazyka. 1. vyd. Zväzok II K – N. Bratislava : Veda, 1992. 614 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0385-7.
  4. PESCHEK, Anton Albert. Groszes Wörterbuch der modernen europäischen Sprachen. Brünn : Pescheck, 1879. 400 s. Dostupné online. S. 246.
  5. KADÁK, Pavel K. Povesti zo všetkých strán sveta : (poučno-zábavná čitanka). Scranton : Paul K. Kadák, 1913. 286 s. S. 210, 211.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]