Penovec (travertín)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Penovec
Penovec, Ľubochnianska dolina, Veľká Fatra.
Penovec, Ľubochnianska dolina, Veľká Fatra.
Zloženie
Hlavné minerálykalcit, aragonit
Akcesórielimonit, ...
Vlastnosti
Textúrapórovitý
Farbabéžová, sivá

Penovec je odroda travertínu. Patrí medzi sladkovodné vápence. Na rozdiel od travertínu, ktorý vzniká vyzrážaním z minerálnych prameňov, penovec vzniká vo povrchových vodných tokoch.

Penovce sú nespevnené svetlosivé, žlté až červenkasté obyčajne výrazne porézne sedimenty. Zvyčajne býva nevrstevnatý.[1] Ak je tvorený spojením drobných valúnikov, býva označovaný ako kalkrusta.

Vzniká tak, že voda pri priechode horninou rozpúšťa vápenec, najmä ak je v nej prítomný oxid uhličitý. Na povrchu potom stačí oteplenie, únik alebo napr. pohltenie uhličitého rastlinami a vzniká vrstva penovca. Vďaka značnej rýchlosti zrážania vápenca môže obsahovať aj fosílie organizmov, ktoré vápnitý sediment prerástol a udusil.

V minulosti sa penovce využívali v poľnohospodárstve pri neutralizácii kyslých pôd.

V penovcovej mokradi optimálne prebieha zrážanie hydrogénuhličitanov v hĺbke prvých milimetrov vodného stĺpca.[2] Od miesta rozpustenia je k miestu vyzrážania potrebná vzdialenosť niekoľko stoviek m, zvyčajne až niekoľko km.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Pellant, Ch., 2005, Horniny a minerály. Ikar, Bratislava, s. 241
  2. Tvorba nové krajiny na Sokolovsku (na stránkách suas.cz) [online]. [Cit. 2009-06-05]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Pěnovec na českej Wikipédii.