Neoarchaikum
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
| Neoarchaikum | |
|---|---|
| Zaradenie | |
| Éra archaika | |
| Časové rozpätie neoarchaika (v miliónoch rokov) |
|
| Začiatok | 2 800 |
| Koniec | 2 500 |
| Trvanie | 300 |
| Pozri aj portál Vedy o Zemi | |
Neoarchaikum je najmladšia éra archaika s trvaním 2 800 – 2 500 mil. rokov. Po ňom nasledovalo paleoproterozoikum – najstaršia časť eónu proterozoikum.
Vývoj[upraviť | upraviť zdroj]
V neoarchaiku sa končí konsolidácia kôry, sú vytvorené najstaršie časti kontinentov (tzv. prekambrické štíty) a pomaly ustáva zvýšená vulkanická činnosť. Koniec archaika je stanovený na výskyt páskavých železných rúd, čo je indikátor zvýšeného obsahu kyslíka, teda postupnej „štandardizácie“ atmosféry. Je pravdepodobný aj výskyt prvých eukaryotických organizmov.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
| Archaikum (3 800 – 2 500 mil. rokov) | |||
| Eoarchaikum (3 800 – 3 600) |
Paleoarchaikum (3 600 – 3 200) |
Mezoarchaikum (3 200 – 2 800) |
Neoarchaikum (2 800 – 2 500) |
