Triptolemos

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Triptolemos, červenofigúrový stamnos, cca. 480 pred Kr.

Triptolemos (starogr. ΤριπτόλεμοςTriptolemos, lat. Triptolemus) je v gréckej mytológii syn eleuzínskeho kráľa Kelea a jeho manželky Metaneiry[1] (alebo – podľa Apolodóra – syn Gaie a Ókeana)[2]. Mal mladšieho brata Démofoónta.[3]

Triptolemova matka prijala vo svojom paláci Demeter, bohyňu plodnosti zeme a úrody, hľadajúcu v podobe obyčajnej ženy svoju dcéru Persefonu (niekedy nazývanú Kora), ktorú uniesol Hádes do podsvetia.[1] Z vďačnosti dala Demeter Triptolemovi vzácny dar – pšeničné zrná a ako prvého človeka ho naučila obrábať pôdu a mnohé iné pre poľnohospodárov dôležité veci. Na jej príkaz sa potom stal učiteľom poľnohospodárstva všetkých národov. Naučil ľudí orať a siať, na čarovnom voze, ťahanom okrídlenými drakmi[2] lietal z krajiny do krajiny.[1][4]

Demeter ho pri tejto činnosti tiež ochraňovala. Keď chcel skýtsky kráľ Lynkos Triptolema zabiť a slávu vynálezcu poľnohospodárstva si prisvojiť, premenila ho na rysa.[4][1]

Po smrti sa podľa niektorých antických písomných prameňov stal Triptolemos v podsvetí váženým sudcom.[1]

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. ISBN 66-048-80. S. 459.
  2. a b Apollodoros, Kronika, 1,5,2.
  3. Apollodoros, Kronika, 1,5,1.
  4. a b Ovidius, Metamorphoses, 5,642.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Triptolemos na českej Wikipédii.