Karol Mikula

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Karol Mikula
slovenský matematik a univerzitný profesor
Dielo
Polia pôsobnostiAplikovaná matematika
Alma materMatematicko-fyzikálna fakulta Univerzity Komenského (dnes Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave)
Akademický titulProf. RNDr.
Vedecká hodnosťDrSc.
Významní profesoriprof. RNDr. Jozef Kačur, DrSc.
Osobné informácie
Narodenie1963
Bratislava

Prof. RNDr. Karol Mikula DrSc. (* 1963) je slovenský matematik a univerzitný profesor, ktorý pôsobí na Katedre matematiky a deskriptívnej geometrie Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, kde sa venuje výučbe aplikovanej matematiky. Založil študijný program matematicko-počítačové modelovanie [1].

Vzdelanie[upraviť | upraviť zdroj]

Vysokoškolské štúdium skončil v odbore Teoretická kybernetika, matematická informatika a teória systémov a doktorandské štúdium v odbore Približné a numerické metódy na Univerzite Komenského v Bratislave. Titul DrSc. získal v roku 2005, a habilitoval (2000) a inauguroval (2008) sa v odbore Aplikovaná matematika[2].

Vedecká činnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Vo svojej výskumnej práci sa venuje predovšetkým vývoju numerických metód v spracovaní obrazu [3] [4], výpočtovej dynamike tekutín [5], level-set metódam [6] a Lagrangeovským metódam [7] pre pohyb kriviek a plôch, modelovaniu tiažového poľa Zeme [8] a ďalším aplikáciám. V rokoch 2005 až 2010 so svojou výskumnou skupinou úspešne riešil európske projekty Embryomics a BioEmergences, ktoré sa zaoberali počítačovou rekonštrukciou raných štádií vývoja embrya jednoduchých stavovcov [4]. V roku 2011 získal ocenenie Vedec roka STU [9] a tiež cenu Vedec roka SR za výsledky v programoch Európskej únie. Na túto prácu nadväzujú ďalšie dva európske projekty, ImageInLife [10] a INFLANET [11], kde spolupracuje s európskymi pracoviskami z oblasti biológie. Jeho skupina tiež prispela k zavedeniu novej svetovej konštanty W0, ktorá vyjadruje potenciál tiažového poľa Zeme na strednej hladine morí [12]. Táto konštanta bola prijatá Medzinárodnou geodetickou asociáciou v roku 2016 [13]. Jeho odborné publikácie dosahujú Hirschov index 32, čím sa zaraďuje medzi širšiu špičku slovenskej vedy.

Najvýznamnejšie publikácie[upraviť | upraviť zdroj]

  • M.Beneš, V.Chalupecký, K.Mikula: Geometrical image segmentation by the Allen–Cahn equation. Applied Numerical Mathematics 51 (2-3), 187-205 [14] (150 citácií v Google Scholar, 7/15/2021).
  • J.Kačur, K.Mikula: Solution of nonlinear diffusion appearing in image smoothing and edge detection. Applied Numerical Mathematics 17 (1), 47-59 [15] (viac ako 110 citácií v Google Scholar, 7/15/2021).
  • D.Ševčovič, K.Mikula: Evolution of plane curves driven by a nonlinear function of curvature and anisotropy. SIAM Journal on Applied Mathematics 61 (5), 1473-1501 [16] (viac ako 110 citácií v Google Scholar, 7/15/2021).
  • C.Zanella, M.Campana, B.Rizzi, C.Melani, G.Sanguinetti, P.Bourgine, K.Mikula, N.Peyriéras, A.Sartir: Cells segmentation from 3-D confocal images of early zebrafish embryogenesis. IEEE Transations on Image Processing 19 (3), 770-781 [17] (viac ako 100 citácií v Google Scholar, 7/15/2021).
  • K.Mikula, N.Ramarosy, Semi-implicit finite volume scheme for solving nonlinear diffusion equations in image processing, Numerische Mathematik 89, No.3 (2001) 561-590 (viac ako 80 citácií v Google Scholar, 7/15/2021).
  • P.Frolkovič, K.Mikula, High-resolution flux-based level set method, SIAM Journal on Scientific Computing, Vol. 29, No. 2 (2007) pp. 579-597 (viac ako 50 citácií v Google Scholar, 7/15/2021).
  • Z.Fašková, R.Čunderlík, K.Mikula, Finite element method for solving geodetic boundary value problems, Journal of Geodesy, Vol. 84, Issue 2 (2010) pp 135-144 (viac ako 35 citácií v Google Scholar, 7/15/2021).
  • K.Mikula, M.Ohlberger, J.Urban, Inflow-Implicit/Outflow-Explicit finite volume methods for solving advection equations, Applied Numerical Mathematics, Vol. 85 (2014) pp. 16-37 (viac ako 15 citácií v Google Scholar, 7/15/2021).
  • K.Mikula, M.Remešíková, P.Sarkoci, D.Ševčovič, Manifold evolution with tangential redistribution of points, SIAM J. Scientific Computing, Vol. 36, No.4 (2014), pp. A1384-A1414 (viac ako 20 citácií v Google Scholar, 7/15/2021).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]