Hirschov index

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Hirschov index (iné názvy: H-index, h-index) udáva, koľko článkov daného autora má vyšší počet citácií, než je poradové číslo článku v poradí zoradenom podľa počtu citácií.[1] Index je pomenovaný podľa Jorgeho Eduarda Hirscha, argentínskeho fyzika pôsobiaceho v USA, ktorý rozhodujúci článok o indexe publikoval v roku 2005.[2] Ide o jeden z indexov citačného ohlasu vedeckých článkov publikovaných jedným vedeckým pracovníkom.[3] Oproti obyčajnému citačnému ohlasu jedného článku (napr. 5-krát citovaný) je Hirschov index hromadným ukazovateľom citácií všetkých článkov daného autora. Vyššiu hodnotu indexu má autor, ktorý má „vyšší“ počet článkov s „vyššou“ citovanosťou. (H-index je s vylúčením samocitácií; h-index ráta aj so samocitáciami.[4]) Používa sa v scientometrii (hodnotenie vedeckej výkonnosti) a bibliometrii (kvantitatívna analýza vedeckých dokumentov).

Avšak ani Hirschov index nepostihuje všetky citačné nuansy, dané napr. častým publikovaním prác s mnohými spoluautormi, diametrálnymi rozdielmi citačnej praxe v jednotlivých odboroch a pod. Pre jeho používanie a porovnávanie, najmä medzi rôznymi odbormi, platia preto podobné obmedzenia ako pri iných scientometrických indexoch.

Výpočet Hirschovho indexu[upraviť | upraviť zdroj]

Veľkosť Hirschovho indexu – strana najväčšieho celočíselného štvorca, ktorý možno vpísať pod zotriedený graf počtu citácií.

Hirschov index autora závisí od počtu citačných ohlasov (počtu citácií = citačný index) jeho jednotlivých vedeckých prác (článkov). Ide o číslo h (alebo H), označujúce počet článkov majúcich citačný index rovný alebo vyšší h. Ak má napr. autorov deviaty najcitovanejší článok citačný index 10 a desiaty najcitovanejší článok citačný index 8, potom je Hirschov index h = 9. Možno si ho predstaviť ako stranu najväčšieho celočíselného štvorca, ktorý možno vpísať pod graf počtu citácií jednotlivých publikácií zotriedený podľa počtu citácií od najviac citovanej po najmenej citovanú publikáciu (pozri obrázok).

Iný príklad[4]: autor má 5 článkov, ktorých citovanosť je: 1. článok – 9 citácií, 2. článok – 4 citácie, 3. článok – 4 citácie, 4. článok – 1 citácia, 5. článok – 1 citácia. Potom h-index autora sa rovná 3. Má 3 články, ktoré boli citované aspoň 3-krát. Ak by 4. článok bol citovaný 4-krát, h-index autora by bol 4.

V čase, keď Hirsch navrhol tento index (v roku 2005), mal najvyšší index spoluzakladateľ teórie superstrún Edward Witten, ktorého h-index bol 110. V roku 2007 E. J. Corey, laureát Nobelovej ceny za chémiu, mal h-index 132, čo bol najvyšší h-index medzi žijúcimi chemikmi.[5] V prvej desiatke vedcov s h-indexom 104 až 132 bolo 5 laureátov Nobelovej ceny.[6]

Okrem publikačnej aktivity autora je index ovplyvnený citačnými zvyklosťami vedeckej komunity, v ktorej publikuje. Problém mechanických porovnaní h-indexov rôznych autorov dokumentuje aj to, že viacero podobne významných fyzikov, ako je Witten, má h-index rádovo nižší ako 110. Podľa autora indexu Hirscha je ročný vzostup indexu o hodnotu 1 známkou kvality a zvýšenie o hodnotu 3 znakom úplne výnimočnej publikačnej aktivity autora.

Porovnanie indexu pre rôzne odbory[upraviť | upraviť zdroj]

Hirschov index nerieši porovnanie „výkonnosti“ ani „významnosti“ vedcov z rôznych odboroch, pretože rôzne odbory majú predovšetkým rôzny (charakteristický) počet spoluautorov článkov. Porovnanie indexu pre odbory, ktoré sa odlišujú len typickým počtom spoluautorov, umožňuje použiť hodnotu Hirschovho indexu delenú strednou hodnotou počtu spoluautorov článkov daného autora.[7] Ani toto normovanie h-indexu však nezohľadňuje ďalšie medziodborové rozdiely, dané publikačnými a citačnými zvyklosťami, veľkosťou odborov a pod. Na Slovensku Akademická rankingová a ratingová agentúra (ARRA) stanovovala hranice významnosti v jednotlivých odboroch individuálne.[6]

Vysoký Hirschov index na Slovensku (vrátane emigrantov)[upraviť | upraviť zdroj]

Aktuálny zoznam[upraviť | upraviť zdroj]

Nasledovný zoznam obsahuje slovenských (narodený alebo pracujúci na Slovensku) vedcov, ktorí podľa Google Scholar (Študovňa Google) k decembru 2020 mali h-index 30 (za všetky roky) alebo viac.[8]

  • 101, Ján Vilček, profesor (New York, USA), mikrobiológia [9]
  • 75, František Baluška, profesor (Bonn, Nemecko), molekulárna botanika
  • 70, Ružena Bajcsy, profesorka (Berkeley, USA), robotika
  • 63, Radko Mesiar, profesor (Slovenská technická univerzita, Slovensko), matematika
  • 61, Vladimír Bužek, profesor (Slovenská akadémia vied, Slovensko), fyzika
  • 56, Vladimír Černý, profesor (Univerzita Komenského, Slovensko), fyzika
  • 56, Jozef Šamaj, profesor (Palackého univerzita, Česko), botanika
  • 54, Pavel Povinec, profesor (Univerzita Komenského, Slovensko), fyzika
  • 51, Eva Benková, profesorka (IST Austria, Rakúsko), biológia rastlín
  • 48, Peter Boor, docent (RWTH Aachen, Nemecko), patológia
  • 47, Rastislav Bodík, profesor (Univerzita vo Washingtone, USA), programovacie jazyky
  • 47, Pavol Hell, profesor (Univerzita Simona Frasera, Kanada), grafové algoritmy
  • 47, Jana Košecká, docentka (George Mason University, USA), strojové videnie a robotika
  • 44, Martin Pelikán, vedecký pracovník (Apple, USA), aplikovaná informatika
  • 43, Karol Marhold, profesor (Karlova univerzita, Česko), botanika
  • 43, Martin Krššák, docent (Medicínska Univerzita Viedeň, Rakúsko), medicínska fyzika
  • 42, Oľga Pecháňová, docentka (Slovenská akadémia vied, Slovensko), biochémia
  • 42, Alexander Rosa, profesor (McMaster University, Kanada), teória grafov
  • 42, Ján Tkáč, vedecký pracovník (Slovenská akadémia vied, Slovensko), biotechnológia
  • 41, Peter Gemeiner, vedecký pracovník (Slovenská akadémia vied, Slovensko), biotechnológia
  • 41, Igor Krupa, profesor (Univerzita v Katare, Katar), chémia
  • 41, Igor Lacík, vedecký pracovník (Slovenská akadémia vied, Slovensko), chémia
  • 41, Pavol Prokop, profesor (Slovensko), behaviorálna ekológia
  • 41, Peter Richtárik, profesor (Saudská Arábia), optimalizácia a strojové učenie
  • 40, Marián Brestič, profesor (Slovenská poľnohospodárska univerzita, Slovensko), fyziológia rastlín
  • 40, Marek Hatala, profesor (Univerzita Simona Frasera, Kanada), dátová veda
  • 40, Štefan Janeček, docent (Slovenská akadémia vied, Slovensko), molekulárna biológia
  • 40, Ivo Petráš, profesor (Slovensko), automatizácia
  • 38, Peter Celec, docent (Univerzita Komenského, Slovensko), molekulárny biológ
  • 38, Ivan Glesk, profesor (Univerzita Strathclyde, Škótsko), elektrické inžinierstvo
  • 38, Jozef Masarik, profesor (Univerzita Komenského, Slovensko), jadrová fyzika
  • 38, Štefan Matejčík, profesor (Univerzita Komenského, Slovensko), elektrónová a plazmová fyzika
  • 38, Andrej Kráľ, profesor (Hannover Medical School, Nemecko), auditory neuroscience
  • 36, Tomáš Bučko, docent (Univerzita Komenského, Slovensko), fyzikálna chémia
  • 36, Tibor Hianik, profesor (Univerzita Komenského, Slovensko), biofyzika
  • 36, Norbert Kučerka (Dubna, Ruská federácia), biofyzika
  • 36, Andrej Liptaj, vedecký pracovník (Slovenská akadémia vied, Slovensko), fyzika
  • 36, Peter Moczo, profesor (Univerzita Komenského, Slovensko), fyzika
  • 36, Igor Podlubný, profesor (Technická univerzita v Košiciach, Slovensko), matematika
  • 35, Michal Mego, profesor (Univerzita Komenského, Slovensko), onkológia
  • 35, Alexander V. Sirotkin, profesor (Univerzita Konštantína Filozofa, Slovensko), biológia reprodukcie
  • 34, Iveta Nagyová, vedecká výskumníčka (Univerzita PJ Šafárika, Slovensko), behaviorálna medicína
  • 34, Eric Pardo
  • 34, Igor Tvaroška, vedecký pracovník (Slovenská akadémia vied, Slovensko), výpočtová chémia
  • 34, Michal Zeman, profesor (Univerzita Komenského, Slovensko), živočíšna fyziológia a etológia
  • 33, Stanislav Antalič, odborný asistent (Univerzita Komenského, Slovensko), jadrová a subjadrová fyzika
  • 33, Iveta Bernátová, vedecká pracovníčka (Slovenská akadémia vied, Slovensko), fyziológia
  • 33, Radovan Dermíšek, profesor (Univerzita v Indiane, USA), fyzika častíc
  • 33, Marián Valko, profesor (Slovenská technická univerzita, Slovensko), fyzikálna chémia
  • 33, Marek Živčák, docent (Slovenská poľnohospodárska univerzita, Slovensko), fyziológia rastlín
  • 32, Ján Dusza, profesor (Slovenská akadémia vied, Slovensko), materiálová veda
  • 32, Michal Fečkan, profesor (Univerzita Komenského, Slovensko), matematika
  • 32, Marek Fila, profesor (Slovensko), matematika
  • 32, Miroslav Grajcar, profesor (Slovensko), fyzika
  • 32, Karol Mikula, profesor (STU, Slovensko), matematika
  • 32, Milan Sýkora, materiálová veda
  • 31, Martin Bača, profesor (Slovensko), matematika
  • 31, Miloš Hauskrecht, profesor (USA), umelá inteligencia
  • 31, Jozef Kristek, docent (Slovenská akadémia vied, Slovensko), fyzika Zeme
  • 31, Roman Martoňák, profesor (Slovensko), fyzika
  • 30, Sergej Hloch, profesor (Technická univerzita Košice, Slovensko), výrobné technológie
  • 30, Ladislav Paule, profesor (Technická univerzita Zvolen, Slovensko), fytológia
  • 30, Pavol Quittner, profesor (Univerzita Komenského, Slovensko), matematika

História[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenská Akademická rankingová a ratingová agentúra začala v roku 2008 porovnávať slovenských vedcov pomocou Hirschovho indexu.[10] [11]

Michal Lehuta v roku 2008[11] vyhľadal na weboch Slovákov uvedených v Arra zozname[10] (bez odborov fyziky a chémie) aby potvrdil mená zo zoznamu aj H indexom:

V roku 2019:

  • Michal Fečkan s Hirschovým indexom 26 bol v roku 2019 vďaka vysokému počtu ohlasov (celkovo citovaný 2 314-krát) zaradil medzi 6 217 vedcov, ktorí patria medzi 1 % najcitovanejších na Web of Science.[13][14]
  • Marián Valko H-INDEX 29 v roku 2020

V roku 2020 medzi často citovanými (Highly Cited Researchers) zo Slovenska pribudli:[15]

Časopisy[upraviť | upraviť zdroj]

Hirschov index možno stanovovať aj pre odborné časopisy. Je porovnateľný s impakt faktorom časopisov.[16]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. "A scientist has index h if h of his/her Np papers have at least h citations each, and the other (Np h) papers have no more than h citations each." In About the h-index, Scopus, (anglicky) online
  2. Proc. Natl. Acad. Sci. USA 102 (2005) 16569
  3. Hirsch JE (2005): An index to quantify an individual 's scientific research output. Proc. Natl. Acad. Sci. 102: 16569-16572
  4. a b ARRA, Slovník pojmov, online
  5. H. F. Schaefer ttp://www.rsc.org/chemistryworld/News/2007/April/23040701.asp
  6. a b Záverečná správa druhej časti projektu Vedecká špička - Špičkoví vedci a ich pracoviská na Slovensku z pohľadu H-indexu, ARRA 2008
  7. Batista PD et al.(2005): Is it possible to compare researchers with different scientific interests? arxiv: physics / 0510142 (anglicky)
  8. Google Študovňa
  9. Jan Vilcek [online]. scholar.google.com, [cit. 2020-12-26]. Dostupné online.
  10. a b Záverečná správa druhej časti projektu Vedecká špička – Špičkoví vedci a ich pracoviská na Slovensku z pohľadu H-indexu, str.10., ARRA, 2008, Online
  11. a b LEHUTA, Michal. Vedecká špička na Slovensku. etrend.sk (Bratislava: News and Media Holding), 2008-02-05. Dostupné online [cit. 2020-12-08]. ISSN 1336-2674.
  12. Silvia Pastorekova's Publons profile [online]. publons.com, [cit. 2020-12-08]. Dostupné online. (po anglicky)
  13. Michal Fečkan patrí k špičke najcitovanejších matematikov sveta [online]. Pravda.sk, 2019-11-27, [cit. 2019-11-27]. Dostupné online.
  14. Publons.com [online]. publons.com, [cit. 2020-12-08]. Dostupné online. (po anglicky)
  15. a b c ZELNÁ, Renáta. Dvaja slovenskí vedci sa dostali na prestížny vedecký rebríček. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2020-12-04. Dostupné online [cit. 2020-12-08]. ISSN 1335-4418.
  16. Comparing the Google Scholar h-index with the ISI Journal Impact Factor [online]. harzing.com, [cit. 2017-04-01]. Dostupné online. (po anglicky)

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hirschův index na českej Wikipédii.