Impakt faktor
Impakt faktor (iné názvy: impact factor, impakt, impaktný faktor, faktor dopadu, faktor vplyvu; angl. impact factor; skrátene IF) je citačný index vyjadrený ako pomer počtu citácií, ktoré boli zaznamenané v hodnotenom roku na všetky články v ňom publikované za predchádzajúce dva roky, k celkovému počtu všetkých týchto článkov. Slúži ako jedno z meradiel dosahu, prínosu, kvality vedeckého časopisu, ktorý bol vytvorený ako pomôcka pri hodnotení vedeckých časopisov pre pracovníkov vedeckých knižníc a teda nebol zamýšľaný ako ukazovateľ vedeckej kvality.[1] V širšom zmysle (nepresne) predstavuje počet ohlasov (citácií) vedeckej publikácie vo významných vedeckých časopisoch a býva bežne používaný ako meradlo kvality vedeckej publikácie.
Impakt faktor bol zavedený E. Garfieldom, zakladateľom Institute for Scientific Information. S jeho výpočtom sa začalo pre rok 1975 pre časopisy indexované v Journal Citation Reports, bibliografickom časopise, ktorý vydáva organizácia Institute for Scientific Information.
Vzorec na výpočet impakt faktora:
- impakt faktor za rok 2008 = A/B,
kde:
- A = množstvo citácií všetkých článkov publikovaných vo vedeckom časopise za roky 2006 a 2007, ktoré boli citované indexovanými časopismi v priebehu roku 2008;
- B = celkové množstvo citovateľných článkov v danom vedeckom časopise za roky 2006 a 2007. (Citovateľné články sú pre výpočet impakt faktora klasické vedecké články, prehľadové články, proceedings; avšak nie poznámky, erráta, editoriály ani listy editorom.)
(Impakt faktor za rok 2008 je možné vypočítať až v roku 2009; teda je potrebné počkať, kým budú všetky publikácie za rok 2008 spočítané indexujúcou autoritou.)
Impakt faktor je často používaným kritériom na kvantitatívne a objektívne hodnotenie kvality vedeckého časopisu a nepriamo aj vedcov, ktorí v daných časopisoch publikujú. Existuje však aj rad argumentov, prečo nemusí byť impact factor vhodným meradlom. V závislosti od času oneskorenia publikácie, typu a veľkosti vednej disciplíny ako aj jej samostatnosti, taktiež miery, do akej daná disciplína závisí od nedávno zverejneného materiálu, a od mnohých ďalších faktorov, môže mať impact factor rôznu mieru podpory a odmietania vo vedeckej komunite.[2] Vedecká komunita sa najčastejšie ohradzuje, že v niektorých prípadoch je kladený neadekvátne veľký dôraz na publikovanie v najlepších vedeckých časopisoch (s vysokým impakt faktorom). Tento dôraz je nepriaznivý napr. pri hodnotení mladých vedeckých pracovníkov. Vo vedeckej komunite pôsobí negatívne tlak na vysoko impaktované publikácie aj na úkor pedagogickej činnosti, osvety pre verejnosť ale aj menej atraktívnych vedeckých problémov, ktoré sa nemusí dariť publikovať vo vyššie impaktovaných časopisoch.[3]
Iné citačné indexy
[upraviť | upraviť zdroj]Impakt faktor je poskytovaný službou ISI Journal Citations Reports prevádzkovaná firmou Clarivate, ktorá nie je bezplatná. Existujú aj iné voľne dostupné citačné indexy, napr. SCImago Journal Rank (SJR).[2][4]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Sanfranciská deklarácia hodnotenia vedeckého výskumu [online]. sfdora.org, [cit. 2021-11-03]. Dostupné online.
- ↑ a b LibGuides: Scholarly Communication: Evaluating Journals [online]. Ryerson University, learn.library.ryerson.ca, 2017-11-16, [cit. 2017-11-21]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Petáková. Impakt faktor: Opačné mínění [online]. vesmir.cz (Vesmír 86, 605, 2007/10), 2007-10-11, [cit. 2018-04-13]. Dostupné online.
- ↑ What is ScimagoJR for? [online]. scimagojr.com, [cit. 2017-11-21]. Dostupné online. (po anglicky)
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- impakt. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2010. 686 s. ISBN 978-80-970350-0-6. Zväzok 6. (His – Im).
- Meško, D., Katuščák, D., Bernadič, M., Žiaková, K., Pullmann, R., 2004, Akademická príručka. Vydavateľstvo Osveta, Martin, 316 s.