Abelova cena

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Abelova cena je ocenenie udeľované každoročne nórskym kráľom vynikajúcim matematikom. Cena bola založená v roku 2002 pri príležitosti dvojstého výročia narodenia nórskeho matematika Nielsa Henrika Abela a je pomenovaná jeho menom. Cieľom ceny je propagácia a zvyšovanie prestíže matematiky, najmä medzi mládežou.

O nositeľovi ceny každoročne rozhoduje komisia piatich matematikov na nórskej akadémii vied. Cena je navrhnutá podľa vzoru Nobelovej ceny, ktorá sa neudeľuje za matematiku. Nórsky štát založil v roku 2001 pre cenu fond v hodnote 200 000 000 NOK (cca. 23,93 miliónov €). Laureát ceny dostane z tohto fondu odmenu vo výške 6 miliónov nórskych korún (cca. 718 tisíc €).

Nositelia Abelovej ceny
Rok Nositeľ Odôvodnenie
2003 Jean-Pierre Serre za svoju kľúčovú úlohu pri vytváraní dnešnej podoby mnohých častí matematiky vrátane topológie, algebraickej geometrie a teórie čísel
2004 Michael Atiyah a Isadore Singer za objav a dôkaz po nich pomenovanej vety, v ktorej sa využíva topológia, geometria a matematická analýza, a za ich vynikajúcu úlohu pri spájaní matematiky a teoretickej fyziky
2005 Peter Lax za prelomové príspevky k teórii a aplikácii parciálnych diferenciálnych rovníc a ich výpočtov
2006 Lennart Carleson za prelomové príspevky v harmonickej analýze a teórii hladkých dynamických systémov
2007 Srinivasa S.R. Varadhan za zásadný prínos k vypočítavaniu pravdepodobnosti a za to, že vytvoril jednotnú teóriu pre veľké odchýlky
2008 John Griggs Thompson a Jacques Tits za hlboké výsledky v algebre a najmä za vplyv na utváranie modernej teórie grúp
2009 Michail Leonidovič Gromov za revolučný prínos v oblasti geometrie
2010 John Tate za dlhodobý významný vplyv na teóriu čísel
2011 John Milnor za priekopnícke objavy v topológii, geometrii a algebre[1]
2012 Endre Szemerédi za zásadné príspevky diskrétnej matematike a teoretickej počítačovej vede a s uznaním hlbokých a trvalých dôsledkov týchto príspevkov pre aditívnu teóriu čísel a ergodickú teóriu[2]
2013 Pierre Deligne za plodné príspevky pre algebraickú geometriu a za ich transformatívny dopad na teóriu čísel, teóriu reprezentácií a príbuzné odbory[3]
2014 Jakov Grigorievič Sinaj za príspevok v obore dynamických systémov, ergodickej teórie a matematickej fyziky
2015 John Forbes Nash a Louis Nirenberg za prácu na parciálnych diferenciálnych rovniciach
2016 Andrew Wiles za dôkaz Fermatovej vety
2017 Yves Meyer za kľúčovú úlohu vo vývoji matematickej teórie waveletov
2018 Robert Langlands za vizionársky program spájajúci teóriu reprezentácie s teóriou čísel[4]
2019 Karen Uhlenbecková za priekopnícke výsledky v obore geometrických parciálnych diferenciálnych rovníc, kalibračných teórií a integrabilných systémov a za zásadný dopad jej práce na analýzu, geometriu a matematickú fyziku[5]

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. The Abel Prize Laureate 2011 [online]. abelprize.no, [cit. 2013-03-24]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. The Abel Prize Laureate 2012 [online]. abelprize.no, [cit. 2013-03-24]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. The Abel Prize Laureate 2013 [online]. abelprize.no, [cit. 2013-03-24]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. The Abel Prize Laureate 2018 [online]. abelprize.no, [cit. 2019-02-09]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. The Abel Prize Laureate 2019 [online]. abelprize.no, [cit. 2019-03-27]. Dostupné online. (po anglicky)

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]