Niels Henrik Abel

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Niels Henrik Abel
nórsky matematik
nórsky matematik
Narodenie 5. august 1802
Finnøy, Nórsko
Úmrtie 6. apríl 1829 (26 rokov)
Froland, Nórsko
Podpis Niels Henrik Abel, podpis (z wikidata)
Odkazy
Commons Spolupracuj na Commons Niels Henrik Abel

Niels Henrik Abel (* 5. august 1802, Finnøy, Nórsko – † 6. apríl 1829, Froland) bol nórsky matematik.[1]

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v meste Finnøy. V roku 1815 nastúpil na katedrálnu školu v Christianii (terajšie Oslo). Už po troch rokoch dal najavo svojho matematického génia brilantnými riešeniami originálnych problémov od Bernta Holmboea. Zhruba v tom čase jeho otec, chudobný protestantský duchovný, zomrel a jeho rodina sa ocitla v ťažkých finančných pomeroch. Napriek tomu malý dôchodok od štátu dovolil Abelovi nastúpiť na Chistianskú univerzitu v roku 1821.

Abelova prvá pozoruhodná práca bol dôkaz, že nie je možné vyriešiť všeobecné algebrické rovnice piateho a vyššieho stupňa len pomocou odmocnín[2] (pozri aj Abelovu-Ruffiniho vetu). Tento objav bol po prvýkrát uverejnený v roku 1824 nezrozumiteľnou a ťažkou formou a neskôr (1826) v hlbších detailoch v prvom zväzku Crelleho žurnálu. Nasledujúce štátne štipendium mu umožnilo v roku 1825 navštíviť Nemecko a Francúzsko, kde sa stretol s astronómom Schumacherom (1780 – 1850) v Altone neďaleko Hamburgu. Strávil šesť mesiacov v Berlíne, kde sa dobre spoznal s Crellom, ktorý pripravoval vydanie svojho matematického žurnálu. Tento projekt bol Abelom vrelo podporovaný, a v nemalej miere sám prispel k jeho úspechu. Z Berlína odišiel do Freibergu, kde sa venoval výskumu teórii funkcií; eliptické, hypereliptické a nová trieda teraz známa ako abelovské funkcie sa intenzívne študujú.

V roku 1826 sa presťahoval do Paríža, kde sa počas svojho desaťmesačného pobytu stretol s vedúcimi francúzskymi matematikmi. Bol však nedocenený, pretože jeho práca nebola veľmi známa a jeho skromnosť mu nedovoľovala sa príliš chváliť svojimi objavmi. Finančné problémy, ktoré ho nikdy neopustili, ho nakoniec donútili prestať cestovať a po návrate späť do Nórska chvíľu vyučoval v Chistianii. Začiatkom apríla 1829 mu Crelle poslal z Berlína list s ponukou (priznaná docentúra), ale ten dorazil do Nórska až dva dni po Abelovej smrti na zápal pľúc vo Frolande pri Arendale.

Prínos[upraviť | upraviť zdroj]

O Abelovi Adrien-Marie Legendre povedal: „Quelle tête celle du jeune Norvegien!“ („Akú má len ten mladý Nór hlavu!“). Tento nórsky matematik výrazne posunul znalosti v oblasti matematickej analýzy, začal výskum nových smerov a štúdium funkcií na úrovni, ktorá poskytla ďalším matematikom mnoho záverov, na ktorých sa dalo ďalej stavať.
Spoluzakladateľ teórie grúp, teórie eliptických funkcií (za čo obdržal cenu Francúzskej akadémie in memoriam v roku 1830), zakladateľ teórie algebrických funkcií. Významne sa podieľal na rozvoji teórie nekonečných radov.[2]
Jeho práce, ktoré sa z väčšej časti objavili v Crelleho žurnáli, boli upravené Holmboeom a zverejnené v roku 1839 švédskou vládou. Kompletnejšia edícia od Ludwiga Sylowa a Sophusa Lieho bola vydaná v roku 1881. Prídavné meno „abelovský“, odvodené z jeho mena, sa stalo v matematike veľmi rozšírené (napr. abelovská grupa, abelovská kategória, abelovská varieta).

Na jeho počesť bola v roku 2002 založená Abelova cena.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Encyklopedický ústav SAV. Encyclopaedia Beliana (A-Belk). I. vyd. Banská Bystrica : Veda, vydavateľstvo SAV a Stredoslovenské vydavateľstvo, a. s., 1999. 1. z 12 zv. (696 s.) ISBN 80-224-0554-X. číslo publikácie 3259. Kapitola A, s. 21.
    Pozn.: V encyklopédii je uvedený pravdepodobne chybný dátum i miesto narodenia: 25. august 1802, Findø
  2. a b Encyklopedický ústav SAV. Encyclopaedia Beliana (A-Belk). I. vydanie. vyd. Banská Bystrica : Veda, vydavateľstvo SAV a Stredoslovenské vydavateľstvo, a. s., 1999. 1. z 12 zv. (696 s.) ISBN 80-224-0554-X. číslo publikácie 3259. Kapitola A, s. 21.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]