Alojz Lorenc
| Alojz Lorenc | |
| slovenský kryptológ a policajný generál, posledný náčelník ŠtB | |
| Narodenie | 21. jún 1939 (84 rokov) Trenčín, Slovensko |
|---|---|
| Alma mater | Vojenská akadémia Antonína Zápotockého v Brne |
Generálporučík Ing. Alojz Lorenc, CSc. (* 21. jún 1939, Trenčín)[1] je slovenský kryptológ, československý policajný generál, neskôr bezpečnostný konzultant. V rokoch 1985 – 1989 pôsobil ako prvý námestník federálneho ministra vnútra ČSSR, poverený riadením centrálnych kontrarozviednych správ Štátnej bezpečnosti, československej tajnej polície.[2] Prakticky celú svoju kariéru do roku 1990 pôsobil v bezpečnostných zložkách.
Kariéra v bezpečnostných zložkách[upraviť | upraviť zdroj]
V rokoch 1965 – 1970 absolvoval fakultu elektroinžinierstva Vojenskej akadémie Antonína Zápotockého v Brne a ešte v roku 1970 nastúpil na Ministerstvo vnútra ČSSR v Prahe, kde pracoval v osobitnom odbore Federálneho ministerstva vnútra (FMV).[3] Venoval sa kryptografii, viedol vývoj šifrovacieho automatu, ktorého bol autorom. Svojimi nadriadenými bol opakovane výborne hodnotený a rýchlo postupoval nahor po kariérnom rebríčku.[3] V roku 1977 sa stal náčelníkom Zvláštnej správy Zboru národnej bezpečnosti (ZNB), ktorej náplňou bola rádiokontrarozviedka a šifrová služba.[4] Od 1. mája 1980 velil správe ZNB hl. mesta Bratislavy a Západoslovenského kraja.
V roku 1983 absolvoval kurz Vyššej školy KGB v Sovietskom zväze.[5] Najvyšší post následne dosiahol v roku 1985, kedy sa stal prvým námestníkom ministra vnútra Vratislava Vajnara. Spočiatku (do roku 1988) riadil Správu ekonomickej kontrarozviedky a Správu vnútornej kontrarozviedky, tiež ale Vysokú školu ZNB a Technickú správu FMV a viacerých zložiek (správ) ŠtB[6] – Správu vývoja automatizácie ZNB, Zvláštnu správu ZNB (rádiokontrarozviedka a šifrová služba) a Technickú správu ZNB (vývoj spravodajskej techniky). Riadil Štátnu komisiu pre ochranu štátneho tajomstva, bol členom Vládneho výboru pre obranný priemysel a členom Vládnej havarijnej komisie. V čase mimoriadnych bezpečnostných opatrení bol poverovaný riadením celoštátneho operačného štábu na FMV. Od reorganizácie FMV v roku 1988 mu boli podriadené Hlavná správa kontrarozviedky, Hlavná správa vojenskej kontrarozviedky a Správa kontrarozviedky v Bratislave. Riadil a komplexne kontroloval protišpionážnu, ekonomickú, vojenskú i politickú kontrarozviednu prácu v celom Československu.
V priebehu Nežnej revolúcie vydal generál Lorenc rozkaz, podľa ktorého nemajú zložky ŠtB nijako zasahovať do situácie. Tento rozkaz dodatočne odôvodňoval tým, že nechcel viac pobúriť občanov.[7] 1. decembra 1989 nariadil skartáciu veľkého množstva dokumentov z archívu ŠtB.[2][8]
Po roku 1989[upraviť | upraviť zdroj]
Po revolúcii bola ŠtB zrušená a generál Lorenc z radov bezpečnostných zložiek prepustený. Za svoje činy z obdobia socializmu bol v októbri 1993[9] Vyšším vojenským súdom v Tábore (predseda senátu Jiří Bernát) odsúdený na štvorročný nepodmienečný trest. Trest si však nikdy neodpykal a odišiel na Slovensko, ktorého orgány v roku 2000 trestné stíhanie zastavili.[10] Až v roku 2002 bol odsúdený na pätnásť mesiacov odňatia slobody podmienečne.[10] Odmietol však, že by prekročil svoje právomoci.[10]
Po roku 1990 sa venoval komerčnej poradenskej činnosti v odbore IT bezpečnosti. Neskôr niekoľko rokov pracoval ako riaditeľ firemných rizík pre investičnú skupinu Penta.[10] O úlohe a akciách MV a ŠtB vydal knihu Ministerstvo strachu? Neskartované spomienky generála Lorenca (Bratislava, 1992). V roku 2000 vydal spoločne so spisovateľom Pavlom Janíkom ďalšiu knihu Dešifrovaný svet.
Václav Bartuška, bývalý člen parlamentnej komisie pre dohľad na vyšetrovanie udalostí 17. novembra, zriadenej ešte v roku 1989, charakterizoval Lorenca nasledovne: „Za najväčšieho protivníka – ktorý bol často nad moje sily – som považoval generála Lorenca. [...] Hovoril som s ním na jar 1990 desiatky hodín. Inteligentný, veľmi dobre informovaný, nebezpečný.“[11]
Kontroverzie v Česku vzbudilo Lorencove vystúpenie v rámci debaty organizovanej Fakultou sociálnych vied Karlovej univerzity v novembri 2018.[12][13]
Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]
Lorenc je držiteľom viacerých socialistických štátnych vyznamenaní. Vo februári 1973 bol za vynikajúce výsledky v oblasti kryptológie navrhnutý na udelenie medaily Za zásluhy o obranu vlasti. V máji 1982 mu pri príležitosti Dňa pohraničnej stráže navrhli prepožičať medailu Za zásluhy o ochranu hraníc v oblasti Západoslovenského kraja.[5]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Autorita Osobné meno : Lorenc, Alojz [online]. Martin: Slovenská národná knižnica, [cit. 2023-03-30]. Dostupné online.
- ↑ a b LORENC Alojz. In: CHURAŇ, Milan. Kdo byl kdo v našich dějinách ve 20. století I. : A - M. Praha : Libri, 1998. 467 s. ISBN 80-85983-44-3.
- ↑ a b ŽÁČEK, Pavel. Alojz Lorenc [online]. cibulka.com, 1999, [cit. 2023-03-30]. Dostupné online. Archivované 2019-05-29 z originálu.
- ↑ KLUČINEC, Ján. Rozkaz náčelníka XIII. správy SNB : Organizační řád zvlášťní správy SNB [online]. ustrcr.cz, 1989-02-01, [cit. 2023-03-30]. Dostupné online.
- ↑ a b BURČÍK, Matúš. Lorenc riadil komunistickú ŠtB, skúsenosti využil aj po Novembri. SME (Bratislava: Petit Press), 2014-11-15. Dostupné online [cit. 2023-03-30]. ISSN 1335-4418.
- ↑ Struktura StB [online]. Praha: Policie České republiky, [cit. 2023-03-30]. Dostupné online.
- ↑ Závěrečná zpráva vyšetřovací komise Federálního shromáždění pro objasnění událostí 17. listopadu 1989, část III. 3) b) – Úloha mocenských orgánů, [cit. 2009-05-09]. Dostupné online.
- ↑ nz-00671/89 : Pokyn I. náměstka MV ČSSR : [1. 12. 1989] [online]. cibulka.com, [cit. 2023-03-30]. Dostupné online. Archivované 2019-05-28 z originálu.
- ↑ MÜLLEROVÁ, Alena; HANZEL, Vladimír, a kol. Albertov 16:00 : příběhy sametové revoluce. 1. vyd. Praha : Lidové noviny, 2009. 285 s. ISBN 978-80-7422-002-9. S. 276.
- ↑ a b c d BAROCH, Pavel. Posledního náčelníka StB Lorence zaměstnala Penta. Aktuálně.cz (Praha: Economia), 2008-11-18. Dostupné online [cit. 2023-03-30].
- ↑ On-line ke kauze StB: Minulost? Češi zvolili zapomnění. Aktuálně.cz (Praha: Economia), 2007-05-30. Dostupné online [cit. 2023-03-30].
- ↑ Děkanka Fakulty sociálních věd vysvětluje pozvání Lorence. Poslechněte si, co řekl na debatě bývalý šéf StB [online]. Praha: Český rozhlas, 2018-11-27, [cit. 2023-03-30]. Dostupné online.
- ↑ MAZANCOVÁ, Hana; WIRNITZER, Jan. Studentům vyprávěl o revoluci poslední šéf StB. Byl mocnější než ministr a nelituje toho, co dělal. Deník N (Praha: N media), 2018-11-28. Dostupné online [cit. 2023-03-30]. ISSN 2571-1717.
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- LORENC, Alojz. Ministerstvo strachu? : neskartované spomienky generála Lorenca. 1. vyd. Bratislava : Tatrapress, 1992. 207 s. ISBN 80-85260-20-4.
- LORENC, Alojz; JANÍK, Pavol. Generál Alojz Lorenc : dešifrovaný svet. [Banská Bystrica] : Forza, 2000. 271 s. Dostupné online. ISBN 80-968475-1-1.
- LOVAŠ, Karol. Je štátny prevrat, na víkend domov neprídem. 1. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2018. 173 s. ISBN 978-80-8202-054-3.
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Šéf ŠtB dnes končí s podnikaním: Odmietam termín zločinecká organizácia – rozhovor v denníku SME (2014)
- Ak som ublížil, mrzí ma to – rozhovor v časopise .týždeň (2014)
- Alojz Lorenc: Vyhratá vojna, prehratý mier – rozhovor v časopise Extra plus (2023)
- Pád : Legenda Alojza Lorenca – epizóda z dokumentárneho cyklu ŠtB: Prísne tajné RTVS (2022)
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Alojz Lorenc na českej Wikipédii.