Bohuslav Tablic

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Bohuslav Tablic
slovenský básnik, prekladateľ a literárny historik
Bohuslav Tablic
Narodenie6. september 1769
České Brezovo, Habsburská monarchia, (dnes Slovensko)
Úmrtie21. január 1832 (62 rokov)
Kostolné Moravce, Rakúske cisárstvo
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Bohuslav Tablic

Bohuslav Tablic (* 6. september 1769, České Brezovo – † 21. január 1832, Kostolné Moravce) bol slovenský básnik, prekladateľ a literárny historik, evanjelický kňaz; básnicky najproduktívnejší predstaviteľ idylickej línie slovenského osvietenského klasicizmu.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Jeho otec bol učiteľ Martin Tablic a matka Mária rod. Makovínyová. Vzdelanie získaval v rokoch 1781 – 1783 v Dobšinej, v rokoch 1783 – 1789 v Bratislave (evanjelické lýceum) a v rokoch 1790 – 1792 v nemeckej Jene, kde študoval filozofiu, teológiu, medicínu, angličtinu a francúzštinu. Počas štúdií v Jene založil spolu s Jurajom Palkovičom Societas slavica a v roku 1810 počas pôsobenia v Kostolných Moravciach založil Učenú spoločnosť banského okolia, ktorá sa označovala ako slovenská literárna a vedecká spoločnosť. Bol členom básnického združenia organizovaného Antonínom Jaroslavom Puchmajerom.[1] Pôsobil ako evanjelický kazateľ, v roku 1827 sa stal konseniorom a v roku 1829 seniorom.

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúre sa venoval už počas štúdií v Jene. Písal verše a príležitostné básne, teologické, historické, hospodárske a právne knihy s ľudovýchovným zameraním, ale tiež prekladal z nemčiny, angličtiny a maďarčiny. Jeho najvýznamnejším dielom je Poezye. Paměti česko-slovenských básnířův ane veršovců, ktoré sú prvými dejinami poézie v národnom jazyku, z ktorých vychádzali a nadväzovali na ne i neskoršie generácie literárnych historikov (Jozef Miloslav Hurban a i.). Každý zo štyroch dielov obsahuje polovicu pamätí a polovicu poézie. Paměti obsahujú charakteristiky 77 uhorských básnikov a veršovníkov, Poezye zas príležitostné, intímne, galantné, klasicistické, rokokové, anakreontické a lyrické básne, ódy, elégie a selanky, bájky, anekdoty, baladické piesne a burlesky, ktoré sú ako jeho pôvodnou tvorbou, tak i prekladmi rôznych autorov.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

1802 – Dva zpěvy, báseň pri príležitosti inštalácie Daniela Krudiho

  • 1802 – Zpěv pieridských Muz skalickým Zuzannám k svátku jejich jména
  • 1803 – Zuzanna babylonská. Zpěv skalickým Zuzanám k svátku jejich jména
  • 1803 – Světlo literního umění, o pôsobení Juraja Palkoviča na bratislavskom lýceu
  • 1803 – Zlaté poutko, svadobné blahoželanie
  • 1804 – Památné príhody Štěpána Pilaríka
  • 1805 – Slovenští veršovci, výber básní starších slovenských básnikov
  • 1806 – Junina obět. Masopustní báseň…
  • 1806 / 1812 – Poezye. Paměti česko-slovenských básnířův ane veršovců, kteříž se buďto v Uherské zemi zrodili, aneb aspoň v Uhřích živi byli (4 zväzky), prvý ucelený prehľad literárneho vývinu u nás
  • 1809 – Slovenští veršovci, II. diel.
  • 1809 - Pieseň o zbojníkovi Jánošíkovi (bez krstného mena, v pôvodnom zápise spred r. 1781: Pisen o Janosikowi Zbognikowy) aj sprievodný životopis historického Juraja Jánošíka.
  • 1813 – Lidomil, poučující, kterak by lidé… šťastně retování býti mohli
  • 1819 – Kratičká dietetika, to jest zpráva k zadržení dobrého řádu života a k zachování tudy stálého zdraví a ž do nejpozdnější starosti
  • 1820 – Lidomil veršami vyobrazený
  • 1820 – Slabikář pro školy velebného Baňského okolí
  • 1823 – Radostné jubileum aneb padesátiletí kazatelského uřadu… Pavla Šramka

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • hrob s náhrobníkom v Kostolných Moravciach
  • pamätná tabuľa od L.J. Šalouna (1930)
  • zlomok literárnej pozostalosti (dielo, korešpondencia a fotodokumentačný materiál v LAMS)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Devatenácté století slovem i obrazem: Dějiny politické a kulturní. Díl I. Svazek druhý, nakladatel J.R.Vilímek, str.1046.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]