Peter Karvaš

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Peter Karvaš
slovenský prozaik, dramatik a divadelný teoretik
Narodenie25. apríl 1920
Banská Bystrica, Slovensko
Úmrtie28. november 1999 (79 rokov)
Bratislava, Slovensko

Peter Karvaš (pseudonymy Jakub Riečan, Ján Róbert Lipka, Jozef Repka, P. Bystrický, Peter Bystrík a i.) (* 25. apríl 1920, Banská Bystrica  –  † 28. november 1999, Bratislava) bol slovenský dramatik, prozaik a divadelný teoretik.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Rodný dom Petra Karvaša na Hornej ulici 55 v Banskej Bystrici

Narodil sa v rodine lekára Ferdinanda Karvaša a akademickej maliarky Karoly Skuteckej-Karvašovej. Jeho rodičia boli popravení nacistami vo vápenke v Nemeckej začiatkom januára 1945.

Vzdelanie získaval v Banskej Bystrici (gymnázium, 1930 – 1938), neskôr začal študovať v Prahe na ČVUT a súčasne na umeleckopriemyselnej škole (1938 – 1939), ale štúdium dokončil na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (vtedy s názvom Slovenská univerzita) v Bratislave (1945 – 1947).

Pracovať začal už v roku 1939 a vystriedal viacero zamestnaní – od práce v stavebnej firme až po prácu v Neografii v Martine. Počas 2. svetovej vojny bol rasovo prenasledovaný a internovaný v pracovnom tábore, počas Slovenského národného povstania pracoval v Slobodnom slovenskom vysielači a publikoval v povstaleckej tlači.

Po skončení vojny 1945 – 1948 dramaturg Československého rozhlasu, lektor a dramaturg Novej scény a SND v Bratislave, 1949 – 1950 kultúrny atašé na československej ambasáde v Bukurešti, neskôr pracoval na Povereníctve školstva (prednosta divadelného oddelenia), bol redaktorom Kultúrneho života a tiež tajomníkom Zväzu slovenských spisovateľov. Kvôli svojmu odmietavému postoju k okupácii Česko-Slovenska v roku 1968 mal zakázané publikovať až do roku 1990. V rokoch 1968 – 1974 bol docentom divadelnej vedy, po roku 1974 vedeckým pracovníkom Výskumného ústavu kultúry v Bratislave, od roku 1980 na dôchodku.

K jeho životu sa vracia aj dokumentárny film nakrútený v roku 2002 (Slovenská televízia, cyklus Osobnosti náboženského života, scenár Slavomíra Očenášová – Štrbová, réžia Fedor Bartko).

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Jeden z najvýznamnejších a plodných slov. prozaikov a dramatikov 20. storočia, venoval sa aj divadelnej vede a publicistike, v období normalizácie perzekvovaný a diskriminovaný.

Literárne činný bol od roku 1937, kedy začal publikovať svoje prvé diela v Studentskom časopise a vo Svojeti a Mladej kultúre. Najmä počas vojny publikoval pod viacerými pseudonymami, prvá kniha mu vyšla až po skončení vojny (súbor reportáží a čŕt Most, 1945). Autor realisticky koncipovaných psychologických noviel, historicko-sociálnych románov, napísal zbierky cestopisných reportáží a čŕt, kritický pohľad na súvekú socialistickú spoločnosť rezonoval v humoristicko-satirických súboroch poviedok. V úsmevnom tóne sa niesli i zbierky humoresiek, ako aj autobiograficky ladená kniha detských zážitkov. Po nútenej literárnej odmlke sa predstavil povstaleckým románom a morálku povstaleckej generácie analyzoval v autobiografickej novele, vrátil sa aj k satirickému žánru v krátkych prózach a v záverečnom tvorivom období nadviazal na humoristicko-satirické prózy. Ťažisko jeho tvorivých aktivít bolo v dramatickej spisbe, plodný autor rozhlasových a divadelných hier. Podnetné práce vydal aj v oblasti divadelnej vedy a teórie. Dramaturgicky, režijne a scenáristicky spolupracoval najmä s televíziou, ktorá uviedla viaceré jeho hry, inscenácie a filmy. Jeho prózy a drámy vyšli v početných prekladoch. V teatrologických dielach vychádzal zo štrukturalizmu.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Próza[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1946Niet prístavov
  • 1947Polohlasom
  • 1949Toto pokolenie, román
  • 1950S nami a proti nám
  • 1952Pokolenie v útoku, román
  • 1954Čert nespí
  • 1957Čertovo kopýtko
  • 1961Konfety a leporelá, výber humoresiek z vojnového obdobia
  • 1968Nedokončená pre detský hlas, humoristicko-autobiografické dielo
  • 1970Kniha úľavy
  • 1970Maľovať čerta na stenu
  • 1979Noc v mojom meste, kniha o Slovenskom národnom povstaní
  • 1984Humoresky a iné kratochvíle
  • 1989Posledné humoresky a iné kratochvíle
  • 1991Poľahčujúca okolnosť, zbierka próz
  • 1992My, čo nechceme byť menovaní
  • 1993Velikán čiže Život a dielo profesora Bogoviča, novela
  • 1994Bolo to celkom ináč, kniha apokryfov
  • 1995V úvodzovkách, súbor causerií
  • 1995Intímne dialógy
  • 1997Tajomstvo sfingy
  • 2000Zrada múz (vyšlo posmrtne)
  • 2001Za múrom (vyšlo posmrtne)

Dráma[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1943Hanibal pred bránami, rozhlasová hra (v roku 1949 prepracované na divadelnú hru)
  • 1943Maják, jednoaktovka
  • 1945Spolok piatich „P“, rozhlasová hra (v roku 1946 prepracované na divadelnú hru)
  • 1945Meteor, divadelná hra
  • 1946Hra o básnikovi (pôvodná rozhlasová hra prepracovaná na divadelnú hru)
  • 1948Bašta, divadelná hra
  • 1946Návrat do života (knižne vyšlo v roku 1949)
  • 1950Ľudia z našej ulice (knižne vyšlo v roku 1951)
  • 1953Srdce plné radosti (knižne vyšlo v roku 1954)
  • 1955Pacient sto trinásť
  • 1955Diplomati
  • 1959Polnočná omša
  • 1960Zmŕtvychvstanie deduška Kolomana, veselohra
  • 1962Antigona a tí druhí
  • 1963Jazva
  • 1964Veľká parochňa (knižne vyšlo v roku 1965)
  • 1966Experiment Damokles (knižne vyšlo v roku 1967)
  • 1969Absolútny zákaz (knižne vyšlo v roku 1970, vročenie sa uvádza 1966)
  • 1986Súkromná oslava (knižne vyšlo v roku 1987)
  • 1987Zadný vchod
  • 1988Vlastenci z mesta Yo
  • 19944x nie

Teoretické diela[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1948Kapitolky o rozhlase, postrehy k problematike rozhlasovej hry
  • 1948K základným otázkam súčasného divadla, historicko-teoretická kniha
  • 1948Úvod do základných problémov divadla, historicko-teoretická kniha
  • 1956K niektorým tvorivým problémom našej drámy, úvaha
  • 1964Zamyšlení nad dramatem, štúdia (vyšla len v češtine)
  • 1969Zamyšlení nad dramaturgií, štúdia (vyšla len v češtine)
  • 1977Priestory v divadle a divadlo v priestore, analýza špecifickosti divadla

Reportáže[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1945Most, publicistické a reportážne črty
  • 1953Dieťa a meč, reportáž o Nemeckej demokratickej republike
  • 1959Leningradské epištoly, reportáž zo Sovietskeho zväzu
  • 1960Výlet na juh, reportáž zo Sovietskeho zväzu
  • 1996Idúcky tam a spiatky

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • OSUD VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.