Peter Karvaš

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Peter Karvaš
slovenský prozaik, dramatik a divadelný teoretik
Narodenie 25. apríl 1920
Banská Bystrica, Slovensko
Úmrtie 28. november 1999 (79 rokov)
Bratislava, Slovensko

Peter Karvaš (pseudonymy Jakub Riečan, Ján Róbert Lipka, Jozef Repka, P. Bystrický, Peter Bystrík a i.) (* 25. apríl 1920, Banská Bystrica  –  † 28. november 1999, Bratislava) bol slovenský dramatik, prozaik a divadelný teoretik.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Rodný dom Petra Karvaša na Hornej ulici 55 v Banskej Bystrici

Narodil sa v rodine lekára Ferdinanda Karvaša a akademickej maliarky Karoly Skuteckej-Karvašovej. Jeho rodičia boli popravení nacistami vo vápenke v Nemeckej začiatkom januára 1945.

Vzdelanie získaval v Banskej Bystrici (gymnázium, 1930 – 1938), neskôr začal študovať v Prahe na ČVUT a súčasne na umeleckopriemyselnej škole (1938 – 1939), ale štúdium dokončil na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (vtedy s názvom Slovenská univerzita) v Bratislave (1945 – 1947).

Pracovať začal už v roku 1939 a vystriedal viacero zamestnaní – od práce v stavebnej firme až po prácu v Neografii v Martine. Počas 2. svetovej vojny bol rasovo prenasledovaný a internovaný v pracovnom tábore, počas Slovenského národného povstania pracoval v Slobodnom slovenskom vysielači a publikoval v povstaleckej tlači.

Po skončení vojny 1945 – 1948 dramaturg Československého rozhlasu, lektor a dramaturg Novej scény a SND v Bratislave, 1949 – 1950 kultúrny atašé na československej ambasáde v Bukurešti, neskôr pracoval na Povereníctve školstva (prednosta divadelného oddelenia), bol redaktorom Kultúrneho života a tiež tajomníkom Zväzu slovenských spisovateľov. Kvôli svojmu odmietavému postoju k okupácii Česko-Slovenska v roku 1968 mal zakázané publikovať až do roku 1990. V rokoch 1968 – 1974 bol docentom divadelnej vedy, po roku 1974 vedeckým pracovníkom Výskumného ústavu kultúry v Bratislave, od roku 1980 na dôchodku.

K jeho životu sa vracia aj dokumentárny film nakrútený v roku 2002 (Slovenská televízia, cyklus Osobnosti náboženského života, scenár Slavomíra Očenášová – Štrbová, réžia Fedor Bartko).

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Jeden z najvýznamnejších a plodných slov. prozaikov a dramatikov 20. storočia, venoval sa aj divadelnej vede a publicistike, v období normalizácie perzekvovaný a diskriminovaný.

Literárne činný bol od roku 1937, kedy začal publikovať svoje prvé diela v Studentskom časopise a vo Svojeti a Mladej kultúre. Najmä počas vojny publikoval pod viacerými pseudonymami, prvá kniha mu vyšla až po skončení vojny (súbor reportáží a čŕt Most, 1945). Autor realisticky koncipovaných psychologických noviel, historicko-sociálnych románov, napísal zbierky cestopisných reportáží a čŕt, kritický pohľad na súvekú socialistickú spoločnosť rezonoval v humoristicko-satirických súboroch poviedok. V úsmevnom tóne sa niesli i zbierky humoresiek, ako aj autobiograficky ladená kniha detských zážitkov. Po nútenej literárnej odmlke sa predstavil povstaleckým románom a morálku povstaleckej generácie analyzoval v autobiografickej novele, vrátil sa aj k satirickému žánru v krátkych prózach a v záverečnom tvorivom období nadviazal na humoristicko-satirické prózy. Ťažisko jeho tvorivých aktivít bolo v dramatickej spisbe, plodný autor rozhlasových a divadelných hier. Podnetné práce vydal aj v oblasti divadelnej vedy a teórie. Dramaturgicky, režijne a scenáristicky spolupracoval najmä s televíziou, ktorá uviedla viaceré jeho hry, inscenácie a filmy. Jeho prózy a drámy vyšli v početných prekladoch. V teatrologických dielach vychádzal zo štrukturalizmu.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Próza[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1946Niet prístavov
  • 1947Polohlasom
  • 1949Toto pokolenie, román
  • 1950S nami a proti nám
  • 1952Pokolenie v útoku, román
  • 1954Čert nespí
  • 1957Čertovo kopýtko
  • 1961Konfety a leporelá, výber humoresiek z vojnového obdobia
  • 1968Nedokončená pre detský hlas, humoristicko-autobiografické dielo
  • 1970Kniha úľavy
  • 1970Maľovať čerta na stenu
  • 1979Noc v mojom meste, kniha o Slovenskom národnom povstaní
  • 1984Humoresky a iné kratochvíle
  • 1989Posledné humoresky a iné kratochvíle
  • 1991Poľahčujúca okolnosť, zbierka próz
  • 1992My, čo nechceme byť menovaní
  • 1993Velikán čiže Život a dielo profesora Bogoviča, novela
  • 1994Bolo to celkom ináč, kniha apokryfov
  • 1995V úvodzovkách, súbor causerií
  • 1995Intímne dialógy
  • 1997Tajomstvo sfingy
  • 2000Zrada múz (vyšlo posmrtne)
  • 2001Za múrom (vyšlo posmrtne)

Dráma[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1943Hanibal pred bránami, rozhlasová hra (v roku 1949 prepracované na divadelnú hru)
  • 1943Maják, jednoaktovka
  • 1945Spolok piatich „P“, rozhlasová hra (v roku 1946 prepracované na divadelnú hru)
  • 1945Meteor, divadelná hra
  • 1946Hra o básnikovi (pôvodná rozhlasová hra prepracovaná na divadelnú hru)
  • 1948Bašta, divadelná hra
  • 1946Návrat do života (knižne vyšlo v roku 1949)
  • 1950Ľudia z našej ulice (knižne vyšlo v roku 1951)
  • 1953Srdce plné radosti (knižne vyšlo v roku 1954)
  • 1955Pacient sto trinásť
  • 1955Diplomati
  • 1959Polnočná omša
  • 1960Zmŕtvychvstanie deduška Kolomana, veselohra
  • 1962Antigona a tí druhí
  • 1963Jazva
  • 1964Veľká parochňa (knižne vyšlo v roku 1965)
  • 1966Experiment Damokles (knižne vyšlo v roku 1967)
  • 1969Absolútny zákaz (knižne vyšlo v roku 1970, vročenie sa uvádza 1966)
  • 1986Súkromná oslava (knižne vyšlo v roku 1987)
  • 1987Zadný vchod
  • 1988Vlastenci z mesta Yo
  • 19944x nie

Teoretické diela[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1948Kapitolky o rozhlase, postrehy k problematike rozhlasovej hry
  • 1948K základným otázkam súčasného divadla, historicko-teoretická kniha
  • 1948Úvod do základných problémov divadla, historicko-teoretická kniha
  • 1956K niektorým tvorivým problémom našej drámy, úvaha
  • 1964Zamyšlení nad dramatem, štúdia (vyšla len v češtine)
  • 1969Zamyšlení nad dramaturgií, štúdia (vyšla len v češtine)
  • 1977Priestory v divadle a divadlo v priestore, analýza špecifickosti divadla

Reportáže[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1945Most, publicistické a reportážne črty
  • 1953Dieťa a meč, reportáž o Nemeckej demokratickej republike
  • 1959Leningradské epištoly, reportáž zo Sovietskeho zväzu
  • 1960Výlet na juh, reportáž zo Sovietskeho zväzu
  • 1996Idúcky tam a spiatky

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • OSUD VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.