Vojtech Mihálik

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Vojtech Mihálik
slovenský básnik, prekladateľ a publicista
Narodenie30. marec 1926
Dolná Streda, ČSR
Úmrtie3. november 2001 (75 rokov)
Bratislava, Slovensko
Alma materFilozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave

Vojtech Mihálik (* 30. marec 1926, Dolná Streda – † 3. november 2001, Bratislava) bol slovenský básnik, prekladateľ, publicista a politik.[1]

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v robotníckej rodine v Dolnej Strede a vzdelanie získaval v Seredi, Trnave a na filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde študoval odbor slovenčina – filozofia.[1]

Po ukončení vzdelávania pracoval ako redaktor; v rokoch 1949 – 1950 vo vydavateľstve Kniha a v rokoch 1950 – 1951 vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ; v rokoch 1952 – 1954 vo vojenskom časopise Československý voják, kde pôsobil počas základnej vojenskej služby. V rokoch 1954 – 1959 bol tajomníkom Zväzu slovenských spisovateľov a v rokoch 1965 – 1967 bol prvým tajomníkom a predsedom tohto zväzu. V rokoch 1960 – 1964 sa vrátil do vydavateľstva Slovenský spisovateľ ako šéfredaktor, v rokoch 1968 – 1969 sa venoval výhradne literárnej činnosti, v rokoch 1971 – 1973 pracoval ako odborný poradca pri predsedníctve vlády, v rokoch 1974 – 1977 sa opäť pokúsil venovať výhradne svojej literárnej tvorbe a v rokoch 1977 – 1985, kedy odišiel do dôchodku, bol riaditeľom vydavateľstva Slovenský spisovateľ.

Okrem týchto zamestnaní sa angažoval i politicky. V rokoch 1964 – 1981 bol poslancom Slovenskej národnej rady, v rokoch 1969 – 1971 poslancom Federálneho zhromaždenia a v rokoch 1966 – 1981 bol členom ÚV KSS.
Dlhé roky sa v Novom slove mladých, prílohe Nového slova, venoval mladým adeptom poézie, z ktorých chcel vychovať básnikov ozajstného komunistického razenia. Viacerí neskôr publikovali básnické zbierky v knižnej podobe, no iba 3 – 4 ostali v literárnom živote natrvalo. Mihálik zo svojej pozície „komunistického pápeža poézie na Slovensku“ bránil priamymi zákazmi i sprostredkovanými cez ÚV KSS v publikovaní viacerým básnikom vtedy mladšej a strednej generácie, napr. Ivanovi Štrpkovi, Štefanovi Moravčíkovi, Milanovi Richterovi, Jánovi Švantnerovi, ktorí pre jeho politické zásahy boli sčasti, alebo úplne vylúčení z literárneho života 70. rokov 20. storočia a niektorí až do konca 80. rokov.

Slovenská spisovateľka Daniela Kapitáňová v rozhovoroch v 10. rokoch 21. storočia spomenula sexuálne obťažovanie, ku ktorému malo zo strany Vojtecha Mihálika dôjsť v 70. rokoch pri stretnutí ohľadom jej tvorby.[2][3]

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Písať básne začal vo svojich štrnástich rokoch, keď bol žiakom trnavského gymnázia a svoje diela uverejňoval v časopisoch Plameň, Rozvoj, Nový svet a Elán. Knižne debutoval v roku 1947 zbierkou Anjeli. Svojimi dielami otvorene podporoval myšlienky komunizmu a kritizoval kapitalizmus. Vyjadril i svoj odpor voči hrozbe vojnového konfliktu. V sociálne zameranej lyrike si všímal predovšetkým neradostné osudy žien – vdov, opustených a bezdetných žien, starých židoviek, ktorých životy kruto poznačila vojna. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladaniu antickej, gréckej a rímskej literatúry (Sofokles, Aristofanes, Publius Ovidius Naso), poľskej poézie (Julian Tuwim, Stanisław Jerzy Lec a i.), ale tiež talianskej, francúzskej a americkej literatúry.

Ukážky z tvorby[upraviť | upraviť zdroj]

Vzbúrený Jób[upraviť | upraviť zdroj]

Pri narodení – svet dobijem,
pri umieraní – iba otvorené vyvrátené dlane.
Nič som nezískal, s prázdnymi rukami odchodím.
...udiera prvý mrázik a murár nemá roboty
a brána cukrovaru nedvíha železné krídla,
nepriplávali plte z Horniakov.
Odchádzam s prázdnym náručím,
s prázdnou kapsou sa vrátim.
 
Polosen tečie, prćhne, uniká, kým do mozgu sa hviezdna salva rúti,
škrípe mi tvoja pieseň ako piesok v zuboch, mám plné hrdlo tvojej smrti.
Po piatich dňoch už nastupujú červy.
Jak rušen pískajú a tunelmi zeme sa valia, odborne prezerajú rakvu,
v ktorej spíš a mľaskaním rušia tvoju tíš.

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

Tvorba [1][upraviť | upraviť zdroj]

Poézia[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1947Anjeli
  • 1950Plebejská košeľa
  • 1952Spievajúce srdce
  • 1953Ozbrojená láska
  • 1955Neumriem na slame
  • 1960Archimedove kruhy
  • 1963Vzbúrený Jób
  • 1963Tŕpky
  • 1964Appassionata
  • 1965Útek za Orfeom
  • 1966Sonety pre tvoju samotu
  • 1968Rekviem, báseň
  • 1969Čierna jeseň
  • 1975Trinásta komnata
  • 1978Posledná prvá láska
  • 1981Erotikon
  • 1983Účasť
  • 1985Básne a vyznania
  • 1986Slnečný čas
  • 1987Nárek
  • 1989Impertinencie a iné smútky
  • 1989Pakľúčová dierka
  • 1990Velebný pán z Maduníc
  • 1992C. k. musicus Mozart
  • 1996Rodisko
  • 1998Bájky na podvečer, čiže Malý živočíchopis

Výber z poézie[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1957 a 1971Lyrika
  • 1973 / 1974Básne I-II
  • 2015 Litánie loretánske a iné básne (doposiaľ nepublikované básne z rokov 1941 – 1948, zostavil Peter Tollarovič)

Pre deti a mládež[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1962Kým ja spinkám

Publicistika[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1973Človek proti slepote

Preklady[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c Vojtech Mihálik [online]. Bratislava : Literárne informačné centrum, [cit. 2017-11-09]. Dostupné online.
  2. HEVIER, Daniel. Daniela Kapitáňová. .týždeň (Bratislava: W PRESS), 2014-01-26. Dostupné online [cit. 2017-11-09]. ISSN 1336-653X.
  3. SUDOR, Karol. Kapitáňová: Pochopila som, ako sme sa my, Slováci, s bryndzou v ústach aj gatiach hrali na veľkých pánov. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2016-07-11. Dostupné online [cit. 2017-11-09]. ISSN 1339-844X.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]